Preskočiť na obsah

Marian Kočner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Marián Kočner)
 Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Marian Kočner
Podnikateľ odsúdený za zmenky a súdený za objednávku vraždy novinára.
Marian Kočner na tlačovej konferencii (2016)
Marian Kočner na tlačovej konferencii (2016)
Narodenie17. máj 1963 (61 rokov)
Liptovský Mikuláš, ČSSR
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave [1]
RodičiaMarta Kočnerová, Ivan Kočner
SúrodenciIvan Kočner
ManželkaKarolína Kočnerová
DetiAndrea Kočnerová
Karolína Kočnerová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Marian Kočner

Marian Kočner, uvádzaný aj ako Marián Kočner (* 17. máj 1963,[2] Liptovský Mikuláš[1]) je bývalý slovenský kontroverzný podnikateľ pôsobiaci prevažne v oblasti rizikových investícií, finančných machinácií a nehnuteľností. Jeho meno sa objavilo v dokumentoch medializovaných ako „mafiánske zoznamy“,[3][4][5] ktoré mali uniknúť z prostredia Policajného zboru v roku 2005 a obsahovať zoznamy osôb podozrivých z účasti na organizovanom zločine. V roku 2005 bol na zozname v skupine sýkorovcov, od roku 2011 bol už zaradený k piťovcom.[6] Momentálne (2023) je v Ústave na výkon trestu odňatia slobody za falšovanie zmeniek TV Markíza.

12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek bol Kočner odsúdený na 19 rokov odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia a peňažný trest 10-tisíc eur. O prepustenie môže žiadať najskôr v roku 2033. Zostáva však obvinený vo vražde Jána Kuciaka a hrozí mu tak doživotný trest.[7]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1986 absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1]

Ako podnikateľ patril Kočner ku kontroverzným postavám verejného života na Slovensku. Spájajú ho s viacerými spornými finančnými operáciami. Za neštandardný možno označiť napríklad prevod bytov v luxusnom komplexe Five Star Residence[8] (v spolupráci s Ladislavom Bašternákom).

Napriek tomu, že nebol politikom ani verejným činiteľom, objavoval sa veľmi často v niektorých slovenských médiách.[9][10] Bol zobrazovaný (do roku 2018) prevažne pozitívne (ako celebrita), ako miliardár a pod., napríklad v relácii Smotánka TV Markíza.[9]

Od leta 2018 Kočner na webovej stránke Na pranieri zverejňoval kompromitujúce informácie získané zo sledovania novinárov,[11] ktoré pre neho zabezpečoval najmä Peter Tóth.[12] Opakovane sa pokúšal (v rokoch 2017 až 2019) založiť vlastnú politickú stranu Cieľ[13][14] a kandidovať v parlamentných voľbách 2020 (a získať tak imunitu), v čom mu pomáhala Alena Zsuzsová. Neúspešný bol aj ako kandidát na primátora Bratislavy.

Od 28. júna 2018 bol vo väzbe a 27. februára 2020 bol neprávoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 10 000 € v kauze zmenky TV Markíza. V prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v ktorom vystupoval ako podozrivý z objednania vraždy, zatiaľ nebol odsúdený.

Kauzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kočnerovo meno sa spomínalo vo viacerých[15][16][17] kauzách:

  • Kauza Technopol, 1992
  • Únos Michala Kováča ml., 1995. Kočner sa s Kováčom poznal. Verejne sa chválil tým, že vraj viezol v kufre auta Oskara Fegyveresa k prezidentovi Kováčovi a sprostredkoval ich rozhovor, ktorý prezident potvrdil. Oskar povedal Kováčovi, že únos organizovala SIS. Kočner údajne dodával muníciu pre články Petra Tótha v Sme a zároveň bol to on, kto korunnému svedkovi Oskarovi Fegyveresovi poskytol milión šilingov, aby mal na úteku z čoho žiť so svojou priateľkou, dcérou vysokého dôstojníka tajnej služby Dezidera Kóňu.[18]
  • Kauza Gamatex, 1998
  • Kauza Pezinská skládka – Napriek protestom proti skládke a zákazu skládky v územnom pláne bolo v januári 2008 vydané Inšpektorátom životného prostredia (IŽP) integrované povolenie na jej výstavbu. Navrhovateľ (Ekologická skládka, a.s.) tak mohol začať s okamžitou výstavbou. Vo februári Ján Man st. postúpil práva na výstavbu skládky spoločnosti Westminster Brothers, Inc. Kočner sa stal novým zástupcom tejto firmy v júli 2008 aby jej záujmy komunikoval a obhajoval verejne, čo sa mu spočiatku aj darilo. Verejnoprávne médiá (vtedy STV i SRo) Kočnera pokrývali spravodajsky a hodnotovo neutrálne ako jednu stranu sporu o pezinskú skládku.[19] 18. augusta 2008 Slovenská IŽP zamietla všetky odvolania mesta Pezinok a aktivistov a rozhodla, že skládka sa môže stavať. V novembri 2008 ministerstvo životného prostredia uložilo investorovi predbežné opatrenie, ktorým požiadalo bezodkladne zastaviť všetky práce na stavbe. Vtedy Kočner tvrdil, že Westminster Brothers nikdy nebol a nie je prevádzkovateľom a stavebníkom skládky a on od februára 2008 len nezištne pomáhal dobrej veci. V roku 2009 sa na skládku už vyvážal odpad.[20] Protesty pokračovali až do roku 2013, kým stavba nebola definitívne zamietnutá Najvyšším súdom Slovenskej republiky.[21]
  • Kauza Malinová, 2006: „Kvasnica (advokát Malinovej) uviedol, že ho oslovil v júli 2008 Marian Kočner. Ten mu údajne povedal, že ak Malinová verejne prizná, že klamala, jej prípad bude zmetený zo stola. Kočner povedal Kvasnicovi, že minister Kaliňák a premiér Fico sú v pasci, pretože verejne oznámili, že útok na Malinovú sa nestal a že sa z toho nemôžu vymaniť bez toho, aby Malinová priznala vinu. Kvasnica odmietol ponuku Kočnera,“ píše sa v utajenej správe amerického veľvyslanectva na Slovensku.[22]
  • Kauza Interblue – Novinárom v marci 2010 na tlačovej konferencii hovoril niekdajší projektový manažér Interblue Group Washington a Interblue Group Europe Rastislav Bilas, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu že sa pozná s predsedom SNS Slotom, ale že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a Norbert Havalec. Kočner sa chválil, že Bilasa na toto vystúpenie briefoval práve on.
  • Kauza zmenky TV Markíza, 2015 – 2016
  • Kauza Gorila (nahrávka (alebo jej kópia) sa v októbri 2018 našla na jeho nočnom stolíku)
  • Kauza Sasanka – nahraná schôdzka s Richardom Sulíkom
  • Prevod bytovky Glance House v Bernolákove.
  • Výstavba a fingovaný predaj bytov v Five Star Residence, vlastníctvo bytu v Komplex Bonaparte (sused premiéra Fica) v spolupráci s Ladislavom Bašternákom.[23]
  • Kauza Technopol II (nová kauza Technopol[24])
  • Kauza Čistý deň (šéfka Tománková)
  • Vlastnil hotely a apartmány na Donovaloch. V roku 2017 ho Národná kriminálna agentúra obvinila z trestného činu neodvedenia dane a poistného. Išlo o podvody s hotelmi na Donovaloch. Na tento prípad (kauza Donovaly[25]) ako prvý upozornil Ján Kuciak ešte v roku 2017.[17]
  • Podozrivé ovládnutie golfového areálu v Báči. Kuciak v roku 2017 napísal o zvláštnej dražbe majetkov vlastníka areálu, spoločnosti Welten. Podľa Kuciaka Kočner najskôr cez záložné právo ovládol firmu Welten, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil. V tejto kauze okrem Kočnera obvinili aj jeho účtovníka Petra Pechu a ďalšieho muža. Vyšetrovanie skončilo v lete 2022. Na jar 2023 však v prípade došlo k zvratu. Tretí obvinený sa totiž rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a smeruje k dohode s prokurátorom.[25]
  • 21. februára 2018 - vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,
  • V roku 2019 bolo zverejnené video z kamery z kancelárie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, na ktorom ho Kočner inštruuje ako kameru používať.[26]
  • a ďalšie

Väzba

[upraviť | upraviť zdroj]

Kočner je vo väzbe od 28. júna 2018.[27][28] Z bratislavského Justičného paláca ho 2. októbra 2018 previezli do Leopoldova a odtiaľ 27. novembra 2018 do Banskej Bystrice. Neskôr bol opätovne umiestnený v Leopoldove a 10. septembra 2019 napokon umiestnený v Nitre.[29]

O prepustenie žiadal dvakrát neúspešne. Pôvodným dôvodom väzby bolo vyšetrovanie zmeniek, neskôr sa pridalo aj vyšetrovanie vraždy Kuciaka.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Kočnerove obchodné praktiky boli hlavnou témou článkov Jána Kuciaka, investigatívneho novinára z portálu Aktuality.sk, ktorý bol úkladne zavraždený vo februári 2018.[30] Kočner sa mu niekoľko mesiacov pred smrťou vyhrážal „vyhrabávaním špiny“: Začnem sa špeciálne venovať vám, vašej osobe, vašej matke, vášmu otcovi a vašim súrodencom. .[31] Kuciak na neho podal trestné oznámenie, no následné policajné vyšetrovanie dospelo k záveru, že Kočnerove vyhlásenia nepredstavujú trestný čin.[32] Po vražde Jána Kuciaka generálny prokurátor Jaromír Čižnár nariadil opätovné otvorenie prípadu, polícia ho však opäť uzavrela a dospela opäť k záveru, že Kočnerove vyhlásenia nepredstavujú trestný čin. Aktuality.sk následne zverejnili prepis telefonického rozhovoru medzi Kuciakom a Kočnerom.[33]

8. marca 2019 bol Marian Kočner, v tom čase väzobne stíhaný v kauze zmenky TV Markíza, obvinený z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Jeho likvidáciu si mal objednať pre jeho novinársku prácu.[34][35] 21. októbra 2019 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Špecializovaný trestný súd v Pezinku na obvinených Mariana Kočnera a ďalšie tri osoby (Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka) obžalobu. Za dvojnásobnú úkladnú vraždu im hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.[36]

Hlavné pojednávanie začalo v pondelok, 13. januára. Pojednávania sa zúčastnili všetky obvinené osoby (okrem Zoltána Andruskóa, ten uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste, v decembri senát právoplatne rozhodol o výške trestu: 15 rokov) – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Miroslav Marček a Tomáš Szabó. Miroslav Marček vypovedal, ako zavraždil Kuciaka a Kušnírovú.[37]

Druhý deň pojednávania vypovedal aj Zoltán Andruskó, ktorý aj napriek navýšeniu pôvodnej dohody o vine a treste z 10 na 15 rokov vypovedal, že si vraždu u neho objednala Zsuzsová na objednávku Mariana Kočnera.[38]

Tretí deň prišiel vypovedať kľúčový svedok v kauze Kuciak – Peter Tóth. Bývalý novinár a príslušník SIS, ktorý sledoval spolu so sledovacím komandom Jána Kuciaka a bol Kočnerovým priateľom, vyhlásil, že si je istý tým, že vraždu objednal Kočner. To, že dal Kočner zavraždiť Kuciaka si uvedomil až neskôr, preto odovzdal polícii dôležité dôkazy, napríklad Kočnerov telefón, v ktorom mal uloženú konverzáciu z aplikácie Threema, cez ktorú komunikoval napríklad so sudcom Sklenkom alebo s Monikou Jankovskou, ktorá bola v tom čase štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti.

Ostatné

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre milosť, ktorú mu spolu s amnestiou svojho syna v kauze Technopol udelil prezident Kováč, bol predmetom politického sporu pri rušení Mečiarových amnestií.

Od 10. decembra 2019 bol zaradený (ako jediný Slovák) na americký zoznam globálnych sankcií podľa Magnitského zákona, ktorý postihuje porušovateľov ľudských práv a skorumpovanú oligarchu tým, že Ich majetok v USA bude zabavený a na finančných trhoch im budú odobrané práva.

Od roku 1996 je rozvedený s Karolínou Kočnerovou, rod. Mikocziovou[39], ale aj neskôr žili v spoločnej domácnosti. Z tohto manželstva pochádzajú dve dcéry: Karolína a Andrea.[40]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Marian Kočner In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online. Archivované 2021-02-04 z originálu.
  2. ↑ Marian Kočner. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ BURČÍK, Matúš. Marián Kočner. Mafián, ktorý neexistuje. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-28. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ DÖMEOVÁ, Annamária. Mafiánske zoznamy – menoslov možných páchateľov. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2005-06-21. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1336-1996.
  5. ↑ BURČÍK, Matúš. Mafiánsky zoznam si odniesla policajtka [online]. Petit Press, 2011/10/10, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  6. ↑ PETROVIČ, Ján. Zmenky, miliónové kšefty, nahrávky mocných, objednávka vraždy. Beztrestný Kočner narazil [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  7. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Prvýkrát vinný. Kočner dostal za falšovanie zmeniek 19 rokov. Rozsudok je právoplatný, odsúdili aj Ruska. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-12. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Kauzy Mariana Kočnera. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-03-07].
  9. ↑ a b Nadácia Zastavme korupciu, Pavol Fejér. Kto spravil z Kočnera celebritu? Zisťoval Pavol Fejér (video). SME (Bratislava: Petit Press), 2019-01-27. Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ Kto spravil z Mariána Kočnera celebritu? Zisťoval Pavol Fejér [online]. youtube.com, 2019-01-27, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  11. ↑ Konšpiračné Hlavné správy reagujú na informácie o ich prepojení na Kočnera [online]. Bratislava: omediach.com, 2019-10-25, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  12. ↑ VAGOVIČ, Marek. Kočnerovi špióni špehovali prokurátora Kováčika a ministra Plavčana. Všimli si aj Kisku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-11-11. Dostupné online [cit. 2020-03-07].
  13. ↑ BARIAK, Ladislav. Vzniká nová strana, stojí za ňou bývalý novinár a príslušník SIS Tóth. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-08-09. Dostupné online [cit. 2020-03-07].
  14. ↑ KOVÁČ, Peter. Druhý pokus založiť Cieľ uplynul Kočnerovi až vo februári tohto roka. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-08-16. Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ Marian Kočner – téma na Pravda.sk. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ Marian Kočner. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ a b Kuciak sa vo svojich článkoch venoval aj podnikateľskej činnosti Mariana Kočnera. [online]. hnonline.sk, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  18. ↑ Svedectvo zloduchov [online]. Pravda.sk, 2019-08-22, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  19. ↑ Analýza - Marián Kočner v médiách v rokoch od 2006 do 2018 [online]. [Cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  20. ↑ Pezinská skládka: chronológia [online]. ODPADY-PORTAL.SK, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 1 Sžp/1/2010 Dostupné online.
  22. ↑ REDAKCIA/EM, Samuel Migaľ. V odtajnených depešiach Wikileaks sa objavili mená ako Kočner, Čaputová či Trnka [online]. www.noviny.sk, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  23. ↑ ŠEVČÍKOVÁ, Soňa. Kto býva v komplexe Bonaparte? [online]. Denník N, 2016-07-20, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  24. ↑ KUCIAK, Ján. Nová kauza Technopol: Majetok za 20 miliónov prešiel na ľudí okolo Kočnera. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-01-18. Dostupné online [cit. 2020-03-07].
  25. ↑ a b AKTUALITY.SK. Allforjan: V Kočnerovej kauze golfového areálu nastal zvrat. Obvinený advokát chce dohodu [online]. Aktuality.sk, 2023-02-13, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  26. ↑ TA3, TA3 COM | TELEVÍZIA. Uniklo video, na ktorom Kočner a Trnka inštalujú skrytú kameru [online]. TA3, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  27. ↑ Rusko pre kauzu zmenky vypovedal na NAKA, namietal neúplnosť spisu [online]. Pravda.sk, 2018-12-14, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.
  28. ↑ Pavol Rusko vypovedal v kauze zmenky [online]. aktuality.sk, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.
  29. ↑ TASR. Kočner už nie je v Leopoldove, premiestnili ho do Nitry. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-09-11. Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1336-1996.
  30. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. O čom písal zavraždený novinár Kuciak: Pátral vo verejných databázach, polovica z jeho posledných textov je o Kočnerovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kočner predal byt v Bonaparte a zastrašoval novinára, ktorý o tom napísal. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X.
  32. ↑ TÓDOVÁ, Monika; KERN, Miro; FOLENTOVÁ, Veronika. Investigatívneho reportéra Aktualít Jána Kuciaka a jeho partnerku zavraždili, vláda núka milión eur za odhalenie páchateľov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X.
  33. ↑ #AllForJan: Prestanete písať, hrozil novinárovi Kočner (kompletný prepis rozhovoru). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-08. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  34. ↑ Aktuality.sk. Kočnera obvinili z objednania vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  35. ↑ BURČÍK, Matúš; KREMPASKÝ, Ján. Kočner si mal likvidáciu Kuciaka objednať pre jeho novinársku prácu. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1335-4418.
  36. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Obžalovali Kočnera. Kedy nastal zlom, ako sledovali Kuciaka a ako našli objednávateľa. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-21. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1339-844X.
  37. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Minúta po minúte: Marček sa priznal k vraždám Kuciaka a Kušnírovej, Kočner a Zsuzsová odmietli vypovedať (deň prvý). Denník N (Bratislava: N Press), 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Andruskó vypovedá aj po sprísnenom treste: Vraždu si objednal Kočner. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-01-14. Dostupné online [cit. 2020-03-07]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 5, sp. zn. 6C 94/96-12 zo 6. mája 1996
  40. ↑ Podnikateľ, developer, majiteľ hotelov a najnovšie aj golfista : Marián Kočner. Info Donovaly (Donovaly: Info Donovaly), 2009, roč. 2, č. 2, s. 4 – 6. Dostupné online [cit. 2019-10-16].

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marian_Kočner&oldid=7804741“