Najvyšší súd Slovenskej republiky
Súradnice: 48°08′45″S 17°06′18″V / 48,145966°S 17,104999°V
Najvyšší súd Slovenskej republiky je jeden z dvoch vrcholných súdnych orgánov všeobecného súdnictva na Slovensku. Je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť civilného a trestného súdnictva zabezpečujúcou rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade civilného hmotného a procesného (občianskeho, obchodného, pracovného alebo dedičského) práva a trestného hmotného a procesného práva na súdoch nižších stupňov, t. j. na okresných (mestských) súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde.
Z hľadiska hierarchie súdov je rovný Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Sídlo súdu je v Bratislave.
Vykonáva súdnictvo rozhodovaním o odvolaniach, sťažnostiach a najmä dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu za podmienok ustanovených Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Trestným poriadkom.
Súčasný Najvyšší súd pre územie Slovenska vznikol od 1. januára 1970 ako Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky a existuje po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od 1. januára 1993 ako Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]- predseda: Ján Šikuta (20. máj 2020 – 20. máj 2025)
- podpredsedníčka: Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025)
- predsedníčka občianskoprávneho kolégia: Jana Bajánková (9. september 2021 – 9. september 2024)
- predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: Katarína Pramuková (22. november 2023—21. november 2026)
- predseda trestnoprávneho kolégia: František Mozner (10. november 2022 – 10. november 2025)
- predseda sudcovskej rady: Dana Wänkeová (16. január 2024 – 14. január 2029)
Predseda Najvyššieho súdu
[upraviť | upraviť zdroj]Predseda Najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu Najvyššieho súdu. Predseda bol v minulosti v rokoch 2001 až 2014 zároveň aj predsedom Súdnej rady. Od 1. septembra 2014 sú tieto funkcie rozdelené.
Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel Király (1. apríl 1970 – 2. december 1970)
- Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990)
- Karol Plank (12. január 1990 – 31. január 1996)
- Milan Karabín I (1. február 1996 – 12. december 1997)
- Štefan Harabin I (11. február 1998 – 11. február 2003)
- Milan Karabín II (7. október 2003 – 7. október 2008)
- Štefan Harabin II (23. jún 2009 – 23. jún 2014)
- Daniela Švecová (2. október 2014 – 2. október 2019)
- Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ad interim
- Ján Šikuta (20. máj 2020 – 20. máj 2025)
Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu)
- Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990)
- Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998)
- Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999)
- Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004)
- Daniela Švecová (30. máj 2005 – 30. máj 2010)
- Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020)
- Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025)
Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Občianskoprávne kolégium
[upraviť | upraviť zdroj]- vedie Jana Bajánková (od 2018)
- zastupuje: Martin Vladik (od 2018)
- predtým viedli: Jozef Ťapák (1991 – 1997); Jozef Štefanko (1997); Milan Ľalík (1997 – 2006); Jana Bajánková (2006 – 2014); Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017)
- predtým zastupovali: Jaromír Svoboda; Daniela Švecová; Jana Bajánková; Vladimír Magura; Helena Haukvitzová
Obchodnoprávne kolégium (vzniklo 1. januára 1992)
[upraviť | upraviť zdroj]- vedie Katarína Pramuková (od 2017)
- zastupuje: Ivana Izakovičová (od 2017)
- predtým viedli: Ivan Lubina (1992 – 1997); Alexander Vietor (1997 – 1999); Peter Dukes (2001 – 2009); Juraj Seman (2010 – 2014); Anna Marková (2014 – 2017)
- predtým zastupovali: Štefan Šatka; Juraj Seman; Anna Marková; Jana Zemaníková; Alena Priecelová
Trestnoprávne kolégium
[upraviť | upraviť zdroj]- vedie František Mozner (od 2019)
- zastupuje: Pavol Farkaš (od 2023)
- predtým viedli: Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); Štefan Minárik (2000 – 2001); Harald Stiffel (2001 – 2014); Libor Duľa (2015 – 2019)
- predtým zastupovali: Štefan Minárik; Milan Lipovský; Peter Krajčovič; Juraj Kliment; Igor Burger; Libor Duľa; Peter Hatala
Správne kolégium (historické od 1. januára 1992 do 31. júla 2021)
[upraviť | upraviť zdroj]Správne kolégium bolo od 1. augusta 2021 so vznikom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zrušené.
- viedli ho: Sergej Kohut (1992 – 1993; 1994 – 1996; 2001 – 2006); Eva Babiaková (1996 – 2001); Ida Hanzelová (2006 – 2014); Elena Závadská (2014); Jozef Milučký (2014 – 2021)
- predtým zastupovali: Mikuláš Kerekeš; Eva Babiaková, Ida Hanzelová; Tatiana Aschenbrennerová; Jana Baricová; Jozef Hargaš; Jana Hatalová (Henčeková)
Senáty Najvyššieho súdu
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšší súd rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch. Do týchto senátov sú sudcovia rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda.
Trojčlenné senáty rozhodujú:
- vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (krajských súdov ako súdov prvého stupňa a Špecializovaného trestného súdu);
- vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov);
- pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť).
Päťčlenné senáty rozhodujú:
- vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde).
Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu.
Na Najvyššom súde pôsobia nasledujúce senáty (k 4. 11. 2023):
| Senát | Predseda senátu,
ktorý riadi a organizuje činnosť senátu |
|---|---|
| 1 (trojčlenný) | Martin Vladik |
| 2 (trojčlenný) | Mária Trubanová |
| 3 (trojčlenný) | Ján Šikuta |
| 4 (trojčlenný) | Alena Svetlovská |
| 5 (trojčlenný) | Jana Bajánková |
| 6 (trojčlenný) | Dušan Čimo |
| 7 (trojčlenný) | Ľubor Šebo |
| 8 (trojčlenný) | Ivan Rumana |
| 9 (trojčlenný) | Soňa Mesiarkinová |
| 1 (päťčlenný) | Martin Vladik |
| 2 (päťčlenný) | Soňa Mesiarkinová |
| Veľký senát | Jana Bajánková
stálymi členmi sú ďalej: Dušan Čimo, Ivan Rumana, Alena Svetlovská |
| Senát | Predseda senátu,
ktorý riadi a organizuje činnosť senátu |
|---|---|
| 1 (trojčlenný) | Jana Hullová |
| 2 (trojčlenný) | Beata Miničová |
| 3 (trojčlenný) | Katarína Pramuková |
| 4 (trojčlenný) | Lenka Praženková |
| 5 (trojčlenný) | Andrea Moravčíková |
| 1 (päťčlenný) | Beata Miničová |
| 2 (päťčlenný) | Gabriela Mederová |
| Veľký senát | Katarína Pramuková
stálymi členmi sú ďalej: Beata Miničová, Andrea Moravčíková, Lenka Praženková |
| Senát | Predseda senátu,
ktorý riadi a organizuje činnosť senátu |
|---|---|
| 1 (trojčlenný) | Martin Bargel |
| 2 (trojčlenný) | Peter Paluda |
| 3 (trojčlenný) | Jana Kostolanská |
| 4 (trojčlenný) | Pavol Farkaš |
| 5 (trojčlenný) | Juraj Kliment |
| 1 (päťčlenný) | František Mozner |
| 2 (päťčlenný) | Peter Hatala |
História
[upraviť | upraviť zdroj]Výber predsedu v roku 2014
[upraviť | upraviť zdroj]Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu Štefana Harabina sa končilo 22. júna 2014.[1] Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia Zuzana Ďurišová a doterajšia členka Súdnej rady Jana Bajánková.[2] Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.[2]
Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.[2] Bajánkova bola navrhnutá ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom (SMER-SD). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“[2] Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.[3] Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka Justičnej akadémie SR preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“[1] Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.[2]
Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom Gašparovičom mohol na Ústavný súd obrátiť nielen nový prezident Kiska (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.[1]
Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.[4]
V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v Spišských Hanušovciach.[4] V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka Jarmila Urbancová.[4]
V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.[5] Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom Andrejom Kiskom.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c SITA. Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená [online]. Perex, 24.04.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e STUPŇAN, Igor. Harabin má dve vyzývateľky [online]. Perex, 28.04.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.
- ↑ HANUS, Martin; MAJCHRÁK, Jozef. Myslím, že mám šancu. .týždeň (W PRESS), 28. 04 2014, 11, 18/2014, s. 16-20. ISSN 1336-5932.
- ↑ a b c SITA. Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne [online]. Perex, 17.06.2014, [cit. 2014-06-18]. Dostupné online.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy [online]. Petit Press, 2014-09-16, [cit. 2014-09-18]. Dostupné online.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2014-10-02, [cit. 2014-10-06]. Dostupné online.