Martin Dzúr
| Martin Dzúr | ||||||||
| slovenský generál, minister národnej obrany ČSSR | ||||||||
 | ||||||||
| 4. minister národnej obrany ČSSR | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. apríl 1968 – 11. január 1985 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 12. júl 1919 Ploštín, Česko-Slovensko | |||||||
| Úmrtie | 15. január 1985 (65 rokov) Praha, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | KSČ | |||||||
| Profesia | vojak, politik | |||||||
| Národnosť | Slovák | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Martin Dzúr (multimediálne súbory) | |||||||
Martin Dzúr (* 12. júl 1919, Ploštín – † 15. január 1985, Praha) bol slovenský a česko-slovenský politik, armádny generál a minister národnej obrany ČSSR od 24. apríla 1968 do 10. januára 1985.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Ploštíne (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša). V roku 1941 nastúpil na základnú vojenskú službu v slovenskej armáde a v januári roka 1943 na fronte prebehol do Červenej armády. Členom čs. vojenskej jednotky v ZSSR bol od júla 1943 (od apríla 1944 Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR). V roku 1943 vstúpil do komunistickej strany.[1] Zúčastnil sa na bojoch o Kyjev, Dukliansky priesmyk, ako aj o Liptovský Mikuláš.
V roku 1946 sa stal vojakom z povolania. Vykonával viaceré funkcie, predovšetkým v tyle 2. vojenského okruhu. V rokoch 1958 až 1968 bol náčelník tyla – zástupca ministra. V apríli 1968 ho vymenovali do funkcie ministra národnej obrany.
Pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol prvým ministrom vlády, ktorý bol o vpáde informovaný Sovietmi. Bol to práve on, kto 20. augusta o 20:30 počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ ich informoval o obsadzovaní republiky cudzími vojskami. 20. augusta o 0:20 vydal Dzúr rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. Bolo to ešte predtým ako o 1:30 Predsedníctvo ÚV KSČ odhlasovalo Výzvu občanom aby zachovali pokoj. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou rozhlasom po drôte a potom po 4:30 aj rozhlasom.[2]
„… ako minister stál pred ťažkým rozhodnutím, pretože vydal rozkaz, aby vojaci zostali v kasárňach a s okupantmi nebojovali. „Uvedomoval si, čo by znamenalo opačné rozhodnutie a k čomu by v našej krajine došlo. Prinieslo by to nekonečné ľudské straty,“ tvrdí jeho syn.[1]
Odkiaľ mohol Dzúr vedieť už hodinu po začiatku (21.8 o 0:20) vojenskej intervencie, ktorá začala o 23:20 k čomu by v našej krajine došlo? Spolu s prezidentom Slobodom boli najvyššími vojenskými veliteľmi. Teraz je už známe, že 17. augusta sa sovietsky veľvyslanec Červonenko stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. 20. augusta 1968 o 23:00 sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi Svobodovi, že vojská prekročili česko-slovenské hranice. 21.8 o 8.30 Československý rozhlas odvysielal príhovor prezidenta, v ktorom vyzýval, aby občania zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom, čo de facto znamenalo kapituláciu. Prezident Svoboda, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, sa teda pridal na stranu KSSZ a ZSSR aj keď v rovnaký deň odmietol menovať „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. Dzúr konal v časovom a vecnom súlade s prezidentom a preto je pravdepodobné, že bol rovnako dobre informovaný. Dzúr na ďalší deň (22.8) vydal rozkaz číslo 13. (pozri obrázok), v ktorom deklaruje už spoluprácu s velením inváznych vojsk: „ČSĽA je v styku s predstaviteľom ‚spojeneckého velenia vojsk‘ a robí všetko preto aby nedochádzalo ku konfliktom, ktoré by narušili kľud a poriadok.“
Po invázii nasledovala "politická normalizácia", na ktorej sa Dzúr aktívne podieľal. 21. augusta 1969 vydal rozkaz, aby armáda zasiahla proti demonštrujúcemu obyvateľstvu.[chýba zdroj] Aj po tom všetkom si dokázal pozíciu udržať a ministrom zostal až do januára 1985 (prakticky do svojej smrti). V roku 1972 získal najvyššiu vojenskú hodnosť armádneho generála. V roku 1971 až 1985 bol navyše aj poslancom Federálneho zhromaždenia.
11. januára 1985 ho prezident Gustáv Husák z vážnych zdravotných dôvodov odvolal z funkcie ministra; nástupcom bol toho dňa menovaný generálplukovník Milan Václavík.[3] Dzúr o štyri dni neskôr zomrel.
Jeho 67-ročný syn Martin Dzúr ml. žije v Prahe.[1] Bol svokrom geografky Dagmar Dzúrovej.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ŠTENCLOVÁ, Eva. Martin Dzúr. Generál, ktorý vydal rozkaz, aby vojaci nebojovali s okupantmi [online]. Pravda.sk, 2019-08-21, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
- ↑ KYSEĽ, Tomáš. Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
- ↑ Jmenován nový ministr národní obrany ČSSR. Rudé právo, 1 1985, roč. 65, čís. 10, s. 1. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Dzúr