Marusia (Hryhorij Kvitka-Osnovianenko)

Marusia
Marusia
Umelecké vyobrazenie Marusji z rovnomernej románovej novely ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka.
Autor	Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
Pôvodný jazyk	ukrajinčina
Dátum 1. vydania originálu	1834
Literárne obdobie	Nová ukrajinská literatúra
Literárny smer	sentimentalizmus, realizmus
Literárny druh	epika
Literárny žáner	románová novela
Literárny portál

Marusia (slov. Marusia) je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Predstavuje prvú románovú novelu, respektíve román v ukrajinskej literatúre a hlavné dielo sentimentálnej tvorby Hryhorija Kvitku-Osnovianenka. Stala sa súčasťou prvého vydania zbierky Malorossijskije povesti, rasskazyvajemyje Gryckom Osnovjanenkom (po slovensky Maloruské poviedky, rozprávané Gryckom Osnovianenkom) z roku 1834. Témou je príbeh lásky Marusi a Vasyľa zobrazujúci ich zoznámenie, zbližovanie, prípravy na svadbu, prekonávanie prekážok až tragický koniec oboch snúbencov. Hlavnou postavou príbehu je mladé, krásne dievča Marusia, čo reprezentuje ideál ukrajinskej dievčiny.

Dielo zastáva významnú pozíciu v rámci historického vývoja ukrajinskej literatúry. Patrí medzi prvé diela napísané po ukrajinsky a predstavuje prvú románovú novelu v ukrajinskej literatúre, čím pri svojom publikovaní potvrdila umelecké možnosti ukrajinského jazyka. Do procesu vývoja priniesla určité novátorstvo, keď vyvrátila vtedajšie výroky o tom, že ukrajinčina je vhodná na písanie iba komických diel.

Dej

Naum Drot a Nasťa prežívajú v manželstve harmonický vzťah – nikdy nemajú nezhody ani hádky. Každý deň v svojich modlitbách ďakujú Bohu za všetky milosti. Majú iba jeden dôvod na žiaľ – nemajú deti. Preto v modlitbách vyslovujú želanie, aby sa im narodilo dieťa. Želanie sa nakoniec splní – narodí sa im dcéra Marusia.

Zápletka sa začína, keď na Turíce ide Marusia na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Oproti družičkám sedia mládenci. Jedným z nich je Vasyľ. Keď rozdávajú jedlo, Vasyľ sa poohliadne a díva sa na družičky, kde skromne (až v dave neviditeľne) sedí Marusia. Hoci sa všetci vo veľkom zabávajú, oni dvaja ticho sedia a upriamujú vzájomne na seba pozornosť, a tak sa jeden do druhého okamžite zamilujú. Sú si neistí, boja sa a prežívajú dilemy, ako by sa mali zachovať v tejto situácii. Marusia začína rozmýšľať nad tým, či má odísť, ale pri pohľade na Vasyľa nakoniec zostane. Vasyľ rozmýšľa, či má Marusiu osloviť. Keď sa odváži, Marusia sa bojí, lebo nevie, čo má robiť alebo povedať. Vasyľ z nej však nemôže spustiť pohľad. Všetkých volajú na tancovačku, a tak Marusi v náročnej situácii odľahne. Vasyľ netancuje, namiesto toho sa Levka vypytuje na Marusiu. Marusia medzičasom odíde z miesta, kde sa tancuje. Prihovorí sa k nej Olena Kubrakivna, ktorú poprosí, aby jej čosi povedala o Vasyľovi. Po dlhšom čase Denys vtiahne Olenu do tanca. Marusia zostane smutne sedieť sama, lebo podľa kamarátkinho rozprávania by domáci pán chcel vydať svoju dcéru za Vasyľa. Aby zabudla na mládenca, ktorého úprimne miluje, rozhodne sa vrátiť domov a zamestnať sa, aby naňho mohla zabudnúť. Zhodou okolností za ňou stojí Vasyľ. Marusia spanikári, pomôže jej Olena, s ktorou sa zhodne, že je na čase ísť domov. Vasyľa nepríjemne prekvapí jej reakcia a na chvíľu si pomyslí, že oňho nemá záujem a na chvíľu verí klebetám o namyslenej Marusi. Marusia sa smutne vracia domov – premýšľa o Vasyľovi – nevyznal jej lásku, preto usúdi, že namiesto nej miluje pánovu dcéru.

Marusia sa na druhý deň vyberie so svojou priateľkou Olenou na trh. Marusia zahliadne Vasyľa, nehybne stojí, prejavia sa v nej city k nemu a zabudne na jeho zasnúbenie. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať a ochráni ich pred akýmsi psom, čo behá po okolí. Cestou nazad sa Olena vracia do mesta, a tak pár na určitý čas zostane osamote. Sadnú si. Vasyľ urobí to, čo chcel spraviť ešte včera – vyzná Marusi lásku. Marusia sa najskôr bráni, ale zmení pohľad na vec a verí osudovej láske medzi nimi. Začnú sa bozkávať. Navzájom vyznajú city jeden druhému a v ten istý deň sa stretnú pri jazere.

Aby sa Marusia vyhla klamstvu, chce o vzťahu povedať rodičom. Vasyľ však nesúhlasí, a preto Marusia v snahe vyhnúť sa problémom odchádza a nechce, aby za ňou išiel. Obaja ťažko prežívajú toto odlúčenie. Vasyľ sa snaží vyhľadať Marusiu, ale až po týždni stretne starého muža, čo potrebuje pomôcť s opravou voza. Zhodou okolností starý muž je Naum Drot. Spolu prídu až k jeho domu, kde otca víta Marusia. Naum Drot pozve Vasyľa k nim zajtra na nedeľňajší obed. Naum Drot zavolá Marusiu, aby sa prišla rozlúčiť a vyprevadila Vasyľa. Marusia pociťuje veľké nadšenie, príde k ním rýchlo. Má zistiť, čo si rodičia myslia o Vasyľovi. Keď ho rodiča príjmu, zaviaže si červenú stužku na hlavu, pričom vrkoče odkryje. Ak by rodičia nesúhlasil, zaviaže si čiernu stužku na hlavu bez vrkoča. Vasyľ sa preto zajtra má prísť pozrieť.

Naum Drot, Nasťa Drot aj Marusia sa potrebujú pripraviť, lebo k nim idú pytači. Naum Drot sa modlí k Bohu, aby Marusia mala šťastie na dobrého muža. Za pytačmi prichádza Vasyľ. Vrhne sa k nohám Nauma Drota a prosí o dcérinu ruku. Pripojí sa aj Marusia s prosbou, aby mohla žiť s Vasyľom. Naum Drot však odmietne, nič ho nepresvedčí.

Na druhý deň dochádza k dôvernému rozhovoru medzi Naumom Drotom a Vasyľom. Naum Drot mu vysvetlí, prečo ho odmietol ako ženícha pre svoju dcéru. Marusia podľa jeho slov potrebuje muža, čo jej bude ako otec a bude ju ochraňovať. Nechce vystavovať dcéru riziku – Vasyľa ako sirotu čoskoro vezmú na vojnu. Vasyľ prichádza s riešením – najať za seba náhradníka, čo by namiesto neho vykonal vojenskú službu. Ak si Vasyľ na vykúpenie zarobí sám, Naum Drot bude súhlasiť, aby si vzal Marusiu za ženu. Vasyľ sa rozlúči a sľubuje, že sa vráti. Marusia za ním veľmi smúti a odmieta kohokoľvek iného.

Po odchode Vasyľa prejde dlhý čas. Keď sa však Naum Drot v čase Veľkej Noci modlí v kostole, uvidí ho tam. Prihovorí sa k nemu a pozve ho domov na obed. Pri príchode do domu sa mu potešia Marusia aj Nasťa. Vasyľ opisuje, čo robil po celý čas. Nauma Drota poteší správa, že sa vykúpil z vojenskej služby, a tak sa na jeseň môže uskutočniť svadba. Rituál s pytačmi sa zopakuje. Marusia tentoraz prinesie červenú hodvábnu šatku. Naum Drot im dá požehnanie, Marusia a Vasyľ sa pobozkajú. Nastáva hostina a postupne dochádza k veľkej veselici. Marusia a Vasyľ si užívajú spoločné chvíle – trávia spolu všetok čas.

Jedného dňa však domáci pán pošle voz po Vasyľa – Vasyľ plače, keď odchádza do Odesy. Marusia a Vasyľ plačú, sú smutní, ale utešujú sa navzájom, lebo veria, že sa čoskoro stretnú. Marusia však prepadáva veľkému smútku – plače, rozmýšľa, nič sa jej nechce robiť. Zvykne chodiť na hríby – jedného dňa sa brodí vodou, rozprší sa. Kým príde domov, veľmi zmokne a zmrzne. Rodičia sa jej snažia pomôcť. O polnoci príde Nasťa k Naumovi Drotovi – Marusia sa cíti čoraz horšie a kričí – všetko ju bolí, nevládze sa hýbať. Pod vplyvom beznádeje všetci traja plačú. Naum Drot rýchlo zháňa pomoc – zavolá susedku a privedie aj felčiara Kondrata Ivanovyča. Felčiar robí všetko, čo sa dá, ale má obavy z tragického konca. Marusia prežíva tri dni vo veľmi vážnom stave. Naum Drot zavolá aj farára, aby ju vyspovedal a dal jej posledné pomazanie, no Nasťa si myslí, že je na to ešte skoro. Marusia sa rozlúči s rodičmi a ďakuje im za všetko, ospravedlňuje sa im, keď ich dakedy nepočúvala, povzbudzuje ich, aby nesmútili. Prosí ich odovzdať Vasyľovi odkaz, aby sa netrápil, lebo aj oni sa čoskoro stretnú. Marusia zomrie. Naum Drot, Nasťa aj všetci, čo stoja pri nich, smútia a plačú. Prídu sa s ňou rozlúčiť susedia či kamarátky. Večer, keď prebiehajú prípravy na poslednú rozlúčku s Marusiou, sa vráti dôležitá osoba v jej živote – Vasyľ. Hoci prichádza s dobrými správami, prepadáva veľkému smútku.

Na pohrebe Naum Drot a Nasťa vyjadrujú veľký smútok nad skutočnosťou, že namiesto svadby sa koná pohreb ich milovanej dcéry. Zúčastní sa ho mnoho ľudí vrátane Vasyľa, ktorý však nepríde na kar a zmizne. Po dlhom čase, kedy nikto nič nevie o Vasyľovi, sa dozvedia, že pod vplyvom veľkého smútku vstúpil do monastiera, kde sa celý čas trápil, až nakoniec zomrel. Naum Drot dlho stojí nad jeho hrobom a rozlúči sa so slovami: „Daj, Hospodine milosrdný, aby si tam našiel svoju Marusiu.“.

Postavy

Marusia

Marusia je nádherné, pracovité a pokorné mladé dievča a dcéra Nauma Drota, čo podľa autora predstavuje ideál ukrajinskej dievčiny.

Ako ideál ukrajinskej dievčiny vo veľkej miere v sebe zosobňuje a reprezentuje národnú, fyzickú a duševnú krásu.

Jej obraz vychádza z ľudovej tvorby: Marusia je vysoké a priame dievča s čiernymi vlasmi zapletenými do vrkočov dlhých až po kolená. Jej oči autor prirovnáva k lesným jahodám, červené líce sa podobajú na ruže v pánskom sade. Pery pripodobnil ku kvitnúcim kvetom, biely krk ku kriede a obočie sa opisuje tak, akoby viselo na šnúrke. Meno, výzor a povaha Marusie svedčia o tom, s akým nasadením a do akej miery sa Hryhorij Kvitka-Osnovianenko zaoberal ľudovou tvorbou a pri jej opise hlavne ľudovými predstavami o kráse a o pozitívnych vlastnostiach človeka. Zároveň je skromná – ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou bohatých rodičov: „Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie...“. Jazyk postavy sa vyznačuje poetickosťou ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citosloviec, prísloví čí prirovnaní.

Marusia je oblečená akoby v kroji: na hlave má šatku, na ktorej sú vyšité orly, nosí bielu tenkú košeľu s vyšitým červeným vzorom na rukávoch. Kroj tvorí tiež červená sukňa, pod ktorou Marusia všetko skrýva, aby nič nebolo vidno. Zástera je kockovaná a výrazne červená, pás má ušitý z kalamajky, ktorú nosila ešte jej mama. Vyčnieva spod nej výšivka s kvietkovaným vzorom. Má oblečené modré pančušky a obuté červené črievičky.

Hryhorij Kvitka-Osnovianenko, autor diela

Autor opisuje jej duševnú krásnu tým, že je múdra, tichá, pokojná a pokorná. Je veľmi plachá – všetkých sa bojí, nikde sa neukazuje – nevie sa, či je do takej veľkej miery pyšná alebo bojazlivá. Vonku chodí so sklonenou hlavou, nepozerá po nikom. Keď stretne staršieho človeka, úctivo sa pokloní. Zatiaľ nemá chlapca – keď dákeho stretne, neprehovorí a ide si svojou cestou (napríklad sa spočiatku hanbí za to, keď premýšľa o Vasyľovi). Je pracovitá, k svojim úlohám pristupuje svedomito. Ochotne spraví mnohé domáce práce do takej miery, si rodičia ušetrili prácu. Napríklad, keď jej mama navrhuje, aby išla von s dievčatami, odmieta to – radšej pôjde skôr spať a ráno skôr vstane, aby pomohla mame.

Charakteristickou vlastnosťou Marusie je bohabojnosť, pričom tento jej prístup tiež predstavuje súčasť ideálu ukrajinskej dievčiny: od mala už pozná Otčenáš, modlitbu k Bohorodičke a modlitbu k Svätému Bohu. Akonáhle začuje zvony, ponáhľa sa do kostola. Keď je tam, len sa modlí a pokloní sa, s nikým nerozpráva. Pamätá na otcove slová, že je potrebné sa hlavne modliť, ctiť si a vždy sa obracať k bohu.

Na svadbe sa zamiluje do Vasyľa, ale nevie, ako by ho mala osloviť. Keď sa dozvie, že domáci pán by ho chcel oženiť so svojou dcérou, snaží sa naňho zabudnúť. Vráti sa domov, modlí sa. Celú noc nedokáže prestať naňho myslieť – žiali za ním, ľutuje, že išla na svadbu, a plače celú noc. Keď ho však stretne cestou na nákupy, prejavia sa v nej city k nemu a zabudne na všetko. Naberie odvahu – začne s ním konverzovať, no má aj výčitky. Preto potom počas nákupu mlčí – snaží sa od neho odtiahnuť, lebo je zasnúbený. Keď čaká na Olenu a Vasyľ jej začne vyznávať lásku, rýchlo jej búši srdce. Bojí sa – na jednej strane Vasyľa miluje a bola by ochotná s ním odísť kamkoľvek, ale bráni sa priznať, že ho miluje, lebo celý život sa stráni vzťahom. Tentoraz sa v nej však čosi zmenilo. Pri objatí prežíva rozpor v sebe – na jednej strane pochybuje o správnosti svojho konania, ale z iného uhla pohľadu spoločné chvíle užíva: „A Marusia leží na jeho rukách i sama nechápe, či je v raji alebo, kde je. Tak jej dobre bolo. Chce čosi povedať a ani slovo nepre-hovorí, chce sa od neho odpútať, no ako by bola prikovaná k Vasyľovmu krku; chce oči zavrieť, avšak oči proti je vôli pozerajú do Vasyľových očí, čo ako uhlíky na ohni pália; chce sa od neho obrátiť a sama nevie, ako lipne na ňom...“. Zmení pohľad na vec – páči sa jej čas trávený s Vasyľom, nič viac nepotrebuje. Len nevie, či sa tak nedopúšťa hriechu. Vasyľ ju ubezpečuje, že sa hriechu nedopúšťa, lebo boh im dopraje lásku. Sľubuje jej, že ju bude chrániť. Marusia sa ho chystá pobozkať. Vasyľ sľubuje, že jej bude navždy verný. Marusia mu už verí.

Vzťah s Vasyľom vyvolá zmenu správania Marusie. Pociťuje radosť, je veselá, zhovorčivá, no po návrate z nákupov ešte nevie, ako by mala rodičom povedať o skúsenosti s Vasyľom. Hľadá zámienky na to, aby s ním bola – stretávajú sa pri jazere a rodičom povie, že išla zbierať jahody. Pri spoločných chvíľach s Vasyľom si neuvedomuje čas – až kým sa zvečeria, sú spolu. Pritom zabudne na jahody. Chcela by sa vyhovoriť na čas strávený s Vasyľom, má však problém s jeho radou, žeby o vzťahu mala ešte pomlčať – nevie si predstaviť, žeby klamala, a tak by sa dopustila ťažkého hriechu. Ak by im už o vzťahu povedala, skôr by pocítila úľavu. Vidí zmenu vo svojom postoji – ešte pred pár dňami pochybovala o svojej láske k Vasyľovi a o úprimnosti lásky Vasyľa k nej, teraz je o tom presvedčená a pochybuje už o tom, že by ju mal Vasyľ na smiech. Chvíle bez neho prežíva čoraz ťažšie. Chce sa však uzavrieť do seba, vyhýbať sa mu, aby sa nedopustila ďalších hriechov. Prežíva určitý kontrast – na jednej strane ho chce stretnúť, ale na druhej sa stretnutia veľmi bojí. Premýšľa nad tým celé dni a noci.

Keď prebiehajú pytačky, z vedľajšej izby netrpezlivo čaká na to, aby otec prijal ponuku pytačov. Rovnako ako Vasyľ prosí rodičov, aby mohla žiť so svojim Vasyľom – sľubuje, že im bude pomáhať, ctiť si ich, bude zarábať na seba. Prežíva veľký žiaľ, keď otec odmietne Vasyľa.

Marusia smúti za Vasyľom, keďže o ňom nemá žiadne informácie. Odmieta všetkých potenciálnych ženíchov, lebo verne čaká na svojho milého. Preto sa dostáva do konfliktu s otcom, ktorý sa obáva osudu starej dievky.

Keď otec domov privedie Vasyľa, Marusia je veľmi šťastná, plná energia a nadšenia. Dáva mu veľké množstvo otázok. Počas veľkonočného rituálu nie je plne sústredená, hľadí a myslí len na Vasyľa. Užíva si celé obdobie, keď s ním trávi čas. Keď však Vasyľ odchádza do Odesy, opäť prepadáva veľkému smútku, plače, rozmýšľa, nič sa jej nechce robiť. Nosí čiernu stužku. Zvykne chodievať k jazeru, kde spomína, smúti aj poplače si. Chodieva na hríby, čo sa jej nakoniec stane osudným – prechladne, jej stav sa zhoršuje. Na smrteľnej posteli vďačí svojim rodičom za všetko. Osud jej postavy je tragický – zomiera.

Naum Drot

Naum Drot je bohatý, pracovitý, múdry, folklórne založený, pobožný, pokorný a čestný dedinčan a otec Marusi. Dodržiava všetky ľudové obrady a zvyky. Napriek tomu, že bol nevoľníkom, zbohatol a stal sa zámožným. Vlastní dom, holohumnicu, záhradu, pole, kone, volov aj čeľadníkov.

Kedysi bol švárny mládenec – najkrajší v dedine. K rodičom pristupoval s pokorou, tak si váži starších.

Správa sa slušne – nikdy neklame a netoleruje pijanstvo u iných. Ako dobročinný človek s peniazmi pomáha starým ľuďom a vždy poradí. K lenivcom pristupuje rázne. Je veľmi pracovitý – drží sa životnej pravdy, že hlavne je potrebné celý život až do úplného konca pracovať a na deti by si mal človek počkať ako na dar od boha. Príkladom slušného prístupu k ľuďom je prejav veľkej vďačnosti v situácii, keď mu Vasyľ pomôže s vozom.

Charakteristickou črtou je pobožnosť – pri každom ohlásení zvonom sa objaví v kostole. Boh vyslyšal jeho prosby – má manželku Nasťu. Ctí a úprimne ju miluje. Všetko necháva na božiu vôľu. Boh je podľa jeho názoru milosrdný.

V diele je vykreslený ako milujúci otec, čo chce pre svoju dcéru len to najlepšie – aby bola šťastná a mala všetko, čo potrebuje. Preto pri pytačkách najskôr Vasyľa odmietne a jeho rozhodnutie nezmenia prosby Marusi, Vasyľa ani Nasti. Problém, čo bráni manželstvu, však chce riešiť len s Vasyľom a nie s Nasťou ani s Marusiou.

Pri dôvernom rozhovore vysvetlí Vasyľovi svoje rozhodnutie nedať im požehnanie. Počas rozhovoru poukazuje na duševnú krásu Maruse. Chce pre ňu muža, čo ju bude milovať a chrániť pred akýmkoľvek zlom. Pochybuje o tom, žeby Vasyľ mohol ovplyvniť túto skutočnosť (vykúpiť sa z vojenskej služby). Preto ho s plačom prosí, aby odišiel z ich životov a zabudol na Marusiu. Súhlasí len v tom prípade, keď sa Vasyľ vykúpi za vlastné peniaze.

Poteší sa, keď po dlhom čase opäť stretne Vasyľa. Je spokojný, keď sa problém s náhradníkom vyrieši a Marusia má muža, ako je Vasyľ. Pri opätovných pytačkách dá Marusi a Vasyľovi požehnanie.

Keď sa Marusia vráti zo zberu hríbov, snaží sa dcére pomôcť, ako sa len dá. Keďže je už starý, sily mu nestačia. Usiluje sa preto čím skôr získať pomoc od druhých ľudí. Keď vidí, v akom vážnom stave je dcéra, zavolá kňaza, aby sa vyspovedala a dal jej posledné požehnanie. Prežíva veľký smútok zo straty dcéry. Po pohrebe nemá informácie o Vasyľovi, a preto sa oňho bojí.

Nasťa Drot

Nasťa Drot je krotká, skromná, slušná, pracovitá, starostlivá, veľmi nábožensky založená (bohabojná) matka Marusi a manželka Nauma Drota. Svoju dcéru veľmi ľúbi, ctí si svojho manžela. Rovnako ako jej manžel chce pre svoju dcéru to najlepšie. Preto sa čuduje, keď odmietne ženícha, ako je Vasyľ – zaťa, akého by im každý závidel. Po pytačkách v smútku chlácholí svoju dcéru. Nakoniec, keď pytačky dopadnú s požehnaním od Nauma Drota, je šťastná, lebo im boh doprial dcéru a tá si našla dobrého muža. Na pytačkách sa stará o hostí a pri piesňach sa dojíma, až plače. Prepadáva veľkému žiaľu zo straty dcéry – myslí si, že je to trest za ich hriechy, no Naum Drot to odmieta.

Vasyľ

Vasyľ je chudobný, čestný, skromný, pracovitý, slušný, múdry a dôvtipný starší mládenec, ženích Marusi a sirota. Pracuje v meste ako krajčír šijúci haleny. Rýchlo sa stal gramotným – učil sa počas práce u kupca. Spisovateľ ho ocharakterizoval nasledovne: „Pekný, plavovlasý, na čisto oholený; chochol parádny, fúzy kozácke, oči veselé ako hviezdičky, na pohľad červenolíci, šikovný, obyčajný; má na sebe župan modrý a vestu z čínskeho hodvábu s opaskom z anglickej kalamajky v plátenných nohaviciach. Čižmy dobré s podkovičkami.“ – predstavuje tak typický obraz pekného mládenca, a teda aj ideálneho partnera pre Marusiu podľa ľudovej tradície.

Zamiluje sa do Marusi už na svadbe. Koná podobne ako Marusia – sedí, díva sa na ňu, nezapája sa do davu. Po tom, čo o ňom rozpráva Olena, Marusia váha, či ju úprimne miluje a dochádza k záveru, že by sa mal oženiť s dcérou svojho pána. Svoje pocity k nej jej ešte potvrdí pred tým, ako odíde zo svadby.

Na druhý deň, keď s Marusiou čaká na Olenu, snaží sa jej vyznať lásku: „Marusia! Či ja by som bol jeden taký na svete, žeby som zazrejúc Ťa sa nezamiloval úprimne? Milujem Ťa, Maruska, celým srdcom svojím, milujem Ťa najviac na svete!... Nehnevaj sa, neodvracaj sa. Nezakrývaj si oči Tvoje bielou rúčkou; podaj mi ju sem, prihrniem si ju k svojmu srdiečku, aj tak umriem, keď Ti nebude po chuti moja úprimná láska. Prečo mlčíš? Prečo sa na mňa nedívaš?... Prehovor aspoň pol slovka: povedz, že sa nehneváš kvôli mojej láske. Spoznávaj ma, vypytuj sa na mňa, možno sa o mne čosi dozvieš.“. Marusiu vyvedie z omylu, že by už bol zasnúbený. Užíva si chvíľu, keď ju drží v objatí. Sľúbi jej, že ju bude chrániť, čím o svojej láske presvedčí Marusiu. Na rozdiel od nej by už prehovoril o ich vzťahu. Obdobne ako Marusia ťažko prežíva ich odlúčenie – chce žiť so svojou milou. Túla sa po okolí dediny, kde žije Marusia. Nenájde ju však pri jazere, kde strávili spoločné chvíle. V dôsledku toho, že si len vyznávali lásku a neriešili nič iné, nedokáže ju nájsť. Až po týždni túlania stretne starého muža – zhodou okolností Nauma Drota, ktorému pomôže opraviť voz. Postupne si k nemu Naum Drot aj Nasťa vytvárajú vzťah ako k vlastnému synovi.

Keď prebiehajú pytačky, po tradičnom obrade prosí o dcéru Nauma Drota pri jeho nohách: „Buďte mojim oteckom rodnučkým! Nepohŕdajte biednou sirotou!... prečo zo mňa vyberáte dušu?... Nemôžem bez vašej Marusi žiť! Budem vám ako čeľadník večne slúžiť... Budem všetku vašu vôľu napĺňať... Čo budete chvieť, to robte so mnou! Dajte sirôtke ešte na svete požiť!...“.

Počas dôverného rozhovoru sľubuje Naumovi Drotovi, že bude pre Marusiu mužom, čo bude pri nej stáť a ochráni ju. Problém, prečo by vzťah s Vasyľom mohol dostať Marusiu do rizika, spočíva v tom, že ako sirota musí narukovať na vojenskú službu medzi prvými. Vasyľ však prichádza s riešením – najme za seba náhradníka, čo by namiesto neho absolvoval vojenskú službu. Je ochotný vykúpiť sa zo služby za vlastné peniaze. Rozlúči sa s Marusiou, s Naumom Drotom a s Nasťou Drot a sľúbi, že sa vráti.

Po dlhom čase sa však vráti, v kostole stretne Nauma Drota. Pôsobí tam ako nový kostolník. Počas cesty pracoval u železiara, ktorý mu dal a platil za prácu len pod podmienkou, že bude čestný. Mnohé sa naučil, už je gramotný. Chodil aj na malé jarmoky, kde si tiež zarobil peniaze na to na vykúpenie. Zaobišiel bez problémov.

Vasyľ sa vracia aj po druhý krát, tentoraz už z Odesy. Splnil všetko, preto sa teší na spoločné chvíle s Marusiou. Dozvedá sa však tragickú správu. Opúšťa sa a bledý stojí na pohrebe Marusi. Stratí sa – nikto nevie, kam odišiel. Vstúpi do Kyjevsko-Pečerského monastiera, kde pôsobí ako diakon Venedycht. Celý čas sa trápi a nikoho rady nepočúva, nakoniec tiež zomiera.

Vedľajšie postavy

• Olena je kamarátka Marusi, ktorej rozpráva o Vasyľovi a s ňou pôjde na nákupy.
• Odarka Makotrusivna je dievča, čo sa zúčastní na svadbe.
• Denys Dekanenko je tanečník, ktorému chýba pokora – typická vlastnosť pre Marusiu, čím vo vzťahu k nej predstavuje kontrast. Spolu s Pazkou Levusivnou sa preborí cez rad hostí a zabáva ostatných svojím nešikovným tancom. Má na sebe oblečenú červenú súkennú košeľu so sivými prúžkami. Netancuje však tak dobre ako Vasyľ.
• Pazka Levusivna je tanečníčka, ktorá s Denysom Dekanenko na svadbe svojim tancom zabáva ľudí. Chýba jej taktiež pokora, čím predstavuje kontrast k Marusi.
• Kuzma je hosť na svadbe, čo sa zabáva na tanci Denysa.
• Korovaj je hosť na svadbe, čo sa zabáva na tanci Denysa.
• Juchym Perepelycja je hosť na svadbe, čo sa zabáva na tanci Denysa.
• Levko Ckomal je starší mládenec, ktorý na svadbe rozpráva Vasyľovi o Marusi.
• Kondrat Ivanovyč je felčiar, priateľ Nauma Drota a kmotor Marusi, čo pomáha pri jej záchrane života.
• Domacha Treťakivna je jedno z dievčat, čo sa zúčastní pytačiek u Nauma Drota, kam volá mnoho ľudí.

Divadelné spracovanie

V budove Narodnoho domu v meste Ľvov sa 3. marca 1864 pri príležitosti otvorenie tovarišstva Ruska Besidа (po slovensky Ruská Besda) uskutočnilo divadelné predstavenie Marusia (po slovensky Marusia). Námetom pre divadelné predstavenie bolo práve dielo Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, ktoré spracoval S. Golembiovskyj, autorom hudby bol Vinkent Kviatkovskyj, dirigentom bol Omeľan Vasyľovč Bačynskyj a Marusiu hrala Teofilija Josypivna Bačynska.

Výroky o diele

„	Napísal som Marusiu a dokázal som si, že maloruským jazykom je možné sa rozcítiť.	“
– Hryhorij Kvitka-Osnovianenko

Taras Hryhorovyč Ševčenko v liste z 3. marca 1841 poprosil Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, aby mu poslal ukrajinský ženský kroj. Sľúbil mu, že namaľuje jeden obraz na tému z jeho diel. Zároveň v liste dal vysoké hodnotenie románovej novele Marusia:

„	Nevidel som Vás, ale Vašu dušu, Vaše srdce vidím tak, ako možno nikto na celom svete. Vaša Marusia mi to vyrozprávala.	“
– Taras Hryhorovyč Ševčenko

„	Nie sme schopní opísať ten pôžitok (doslovný preklad: vyjadriť ten pôžitok), s akým sme ju prečítali. Všeobecné nadšenie spoločnosti, jednomyseľná chvála všetkých časopisov plne ospravedlňujú dojem, aký vyvolala táto pôvabná románová novela.	“
– Vissarion Grigorievič Belinskij

Literárna kritika

• Jevhen Pavlovyč Hrebinka v rámci recenzie na druhú knihu zbierky Malorossijskije povesti, rasskazyvajemyje Gryckom Osnovjanenkom (po slovensky Maloruské poviedky, rozprávané Gryckom Osnovianenkom) vyzdvihol na diele to, ako Hryhorij Kvitka-Osnovianenko dokázal dojímavo vyjadriť nežné pocity.
• Nikolaj Aleksejevič Polevoj v svojej recenzii písal o tom, ako o dielo Marusia ohromilo pôvabom jednoduchosti a samotnou novotou obrazov maloruského národu.
• Vissarion Grigorievič Belinskij, ktorý románovú novelu detailne analyzoval, vyjadril názor, že postavám chýba individualita. Na diele vyzdvihol národnú svojráznosť postáv.

Charakteristiky

• Aleksej Ivanovič Sobolevskij neskôr usúdil, že románové novely Hryhorija Kvitku-Osnovianenka a Nikolaja Vasilieviča Gogoľa vznikli vďaka románovým novelám Michaila Petroviča Pogodina. Podľa jeho názoru sa románová novela Marusia zakladá na diele Michaila Petroviča Pogodina – Petrusia (po slovensky Petrusia).
• Ako rok vydania sa uvádza rok 1834, kedy románová novela Marusia bola publikovaná v úplnom znení. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko však jej úryvok už publikoval v roku 1833 v druhej časti almanachu Utreňaja zvezda (po slovensky Ranná hviezda).
• Všetky postavy sú jednoduchí, šľachetní, duševne čistí, pracovití, oddaní, pokorní, skromní a zbožní ľudia, čo hovoria vždy pravdu.
• Pre románovú novelu je charakteristické rozsiahle využitie prostriedkov ľudovej poézie. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko tak do hĺbky opísal jej vnútorný svet – pokorný prístup k životu a veľkú pobožnosť. Prvky ľudovej poézie zároveň znižujú mieru sentimentality diela a kompenzujú nedostatočný individualizmus postáv.
• V románovej novele Marusia sa Hryhorij Kvitka-Osnovianenko prostredníctvom výrazových prostriedkov usiloval ospievať pokoru pred bohom. Podľa vyjadrenia ukrajinského literárneho vedca Dmytra Vasyľovyča Čalého štruktúra diela vo veľkej miere pripomína tzv. literatúru opisujúcu skutočný život. V románovej novele Marusia sú prítomné nasledujúce prvky: nábožnosť rodičov Marusie, asketizmus dievčaťa, svojráznosť autorských výstupov. V diele sa okrem názorov a postojov Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka odrážajú aj vplyvy literatúry, pohľad na svet zo strany zobrazovaných roľníkov. V diele sú zobrazované obrazy ukrajinskej prírody, farbistý opis svadby, používaný je ľudový jazyk – ustavične sa využívajú prostriedky ľudovej slovesnosti, čím dielo nadobúda ľudový charakter.
• Vývoj udalostí je podobný ako v ľudovej rozprávke, čoho príkladom sú viaceré situácie: rýchlosť, s akou Vasyľ nájde za seba náhradníka, náhodné zoznámenie Nauma Drota s Vasyľom, keď potrebuje opraviť voz či sled udalostí v najviac dramatickej pasáži diela, keď zomiera Marusia.
• V románovej novele sa uplatňuje typický znak tvorby Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka – využitie etnografických prvkov. V rámci príbehu sa opisujú ľudové tradície, národné obrady a spôsob života. Príkladmi sú zobrazenie Oleninej svadby, pytačiek či poslednej rozlúčky s Marusiou.
• Znakmi románovej novely sú moralizovanie a zvýšená citovosť.

Zdroje

• KURYLIVNA, O. Ukrajinska mova ta literatura. Dovidnyk. Testovi zavdaňňa. [s.l.] : [s.n.], 2014. S. 654. (po ukrajinsky)
• H. Kvitka-Osnov′ianenko. Marusia. Saldatskyj patret. Kyjev : Znaňňa, 2009. Autorka odbornej charakteristika: Nina Bernadska. S. 136. (po ukrajinsky)
• DOROŠKEVYČ, Oleksandr Kosťantynovyč. 20-40-vi roky v ukrajinskij literaturi. Zväzok 2.. Deržavne vydavnyctvo Ukrajiny : [s.n.], 1924. Kapitola Chudožni osoblyvosti povisti "Marusia", s. 131 - 143. (po ukrajinsky)