Matúš Kučera
Matúš Kučera | ||||||||
slovenský historik | ||||||||
1. veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1993 – 1998 | ||||||||
| ||||||||
4. minister školstva SR | ||||||||
V úrade 26. september 1992 – 22. jún 1993 | ||||||||
| ||||||||
Poslanec Snemovne národov FZ ČSFR | ||||||||
V úrade 6. jún 1992 – 31. december 1992 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 28. október 1932 Mojtín, ČSR | |||||||
Úmrtie | 15. december 2022 (90 rokov) | |||||||
Politická strana | HZDS | |||||||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (* 28. október 1932, Mojtín – † 15. december 2022, Bratislava)[1][2] bol slovenský historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, bývalý politik a diplomat.[1] Kučera patril k zakladateľskej generácii slovenskej vedeckej medievistiky.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kučera sa narodil v obci Mojtín v Strážovských vrchoch. Študoval postupne na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského (1951 – 1956),[3] v roku 1955 tiež na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Po štúdiách v Prahe a Bratislave prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim.
V rokoch 1992 – 1993 bol ministrom školstva Slovenska za HZDS, v rokoch 1993 – 1998 veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku, v rokoch 1997 – 1998 v Bosne a Hercegovine. Taktiež bol v roku 1992 zvolený za Stredoslovenský kraj, kandidujúc za stranu HZDS, za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR.[4] V Snemovni bol predsedom poslaneckého klubu HZDS.[4] Mal spolu s Michalom Kováčom a Romanom Zelenayom zásluhy na efektívnom zániku federácie a vzniku samostatného Slovenska pri hlasovaní FZ zo dňa 25. novembra 1992.[4] V roku 1998 bol zvolený za generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea, neskôr, až do roku 2008 pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1] V roku 2010 patril medzi ľudí presadzujúcich zachovanie jazdeckej sochy Svätopluka I. na nádvorí Bratislavského hradu. Na dôchodku žil v Bratislave.[1]
Hodnotenie iných historikov
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenský historik a vedúci Katedry slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK, profesor Martin Homza, takto hodnotí prácu Matúša Kučeru:
"Ku všetkým uvedeným moderným metódam a postupom práce historika, ktoré Matúš Kučera ako prvý vôbec použil v slovenskej historiografii, potom treba priradiť ešte tradičné školenie v pomocných vedách historických. No a v neposlednom rade tiež výbornú znalosť latinčiny a iných jazykov, čo mu zas napomáhalo pristupovať k pramennému materiálu s patričným kritickým odstupom."[5]
Ivan Mrva pozitívne hodnotí rozsah jeho diela, ale aj jeho pedagogické schopnosti:
"Rozsiahle dielo, ktoré po sebe zanechal, má trvalú platnosť a patrí medzi skvosty moderného slovenského dejepisectva. [...] Ako pedagóg vychoval niekoľko generácií historikov, archivárov i učiteľov dejepisu. Jeho vedomosti, rétorické schopnosti i smelé konštrukcie dokázali upútať, a tak prednáškové miestnosti mal vždy plné poslucháčov."[6]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1998 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
- 2004 – Cena Jozefa Cígera Hronského
- 2005 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Knižné publikácie:
- 1966 – Veľkomoravská ríša v obrazoch
- 1974 – Slovensko po páde Veľkej Moravy
- 1981 – Pater patriae: Zo starých slovenských a českých dejín
- 1985 – Veľká Morava: Spoločnosť, kultúra, tradícia
- 1985 – Slovensko v dobách stredovekých
- 1986 – Postavy veľkomoravskej histórie
- 1990 – Slovensko v obrazoch: História
- 1993 – Slovensko na prahu novoveku
- 2002 – Stredoveké Slovensko
- 2002 – Slovensko okolo roku 1000
- 2002 – Kalendár Jána z Lefantoviec
- 2004 – Novoveké Slovensko
- 2004 – Proglas: Konštantín Filozof
- 2008 – Slovenské dejiny I.: Od príchodu Slovanov do roku 1526, 2. vydanie v roku 2011
- 2009 – Bratislava a starí Slováci: O počiatkoch mesta a národa
- 2010 – Kráľ Svätopluk
- 2012 – State a články k slovenskému stredoveku[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Matúš Kučera [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online.
- ↑ ŽGRADA, Radoslav. Opustil nás Matúš Kučera [online]. Martin: Matica slovenská, 2022-12-16, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
- ↑ Matúš Kučera. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online. Archivované 2022-12-15 z originálu.
- ↑ a b c Matúš KUČERA: Slovensko chcelo samostatný štát. Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2018-08-20. Dostupné online [cit. 2021-07-16].
- ↑ HOMZA, Martin. Slovo na úvod. Bratislava : Post Scriptum, 2012. (KUČERA, Matúš: State a články k slovenskému stredoveku.) ISBN 9788089567102. S. 12.
- ↑ MRVA, Ivan. Za profesorom Matúšom Kučerom (1932 – 2022). Historický zborník (Martin: Matica slovenská), 2023, roč. 33, čís. 1, s. 103.
- ↑ KUČERA, Matúš [online]. spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2021-07-16]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Matúš Kučera – Literárne informačné centrum
- Narodenia 28. októbra
- Narodenia v 1932
- Úmrtia 15. decembra
- Úmrtia v 2022
- Osobnosti z Mojtína
- Slovenskí historici
- Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia
- Slovenskí univerzitní profesori
- Slovenskí diplomati
- Slovenskí politici
- Politici ĽS-HZDS
- Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
- Poslanci Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
- Veľvyslanci Slovenska v Chorvátsku
- Veľvyslanci Slovenska v Bosne a Hercegovine
- Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Absolventi Karlovej univerzity
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy
- Generálni riaditelia Slovenského národného múzea