Meidiov maliar
Meidiov maliar je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného koncom 5. storočia pred Kr.[1][2]
Meidiov maliar je jednou z najvýraznejších postáv atického maliarstva s červenofigúrou technikou na konci 5. storočia pred Kr. Identifikoval ho (podľa štýlu maľby) nemecký archeológ Eduard Gerhard v roku 1839.[3] Menom Meidiov maliar ho nazval britský archeológ a historik umenia John Beazley podľa hrnčiara Meidia, ktorý sa podpísal (ΜΕΙΔΙΑΣ EΠΟΙΗΣΕΝ, „Meidias to vyrobil“) na hydriu v Londýne (British Museum - E224), zdobenú týmto anonymným maliarom (hydria s únosom dcér Leukippa[2]).[4] Dnes je Meidiovmu maliarovi pripisovaných 36 váz a jeho dielni približne 230 váz a fragmentov.[3]
Meidiov maliar bol podľa talianskeho klasického archeológa G. Becattiho antický manierista. Vo svojich dielach preferoval tému zo ženského sveta.[5] Ako veľkolepý dekoratér rozvíjal rafinovanú zmyselnosť ženských postáv a zdobil plochu priestorovými motívmi (postavy vo svojich riasených rúchach z jemnej látky pôsobia ako v stave beztiaže[5]). Užíval všetky možné prostriedky objektívne i subjektívne, na dosiahnutie efektného, dekoratívne pôvabného celku. Ako jeho doba, tak aj jeho diela začali smerovať k jedincovi, k intimite súkromia, a odvracali sa od veľkých ideálov kolektívnej polis.[6] Jeho kresby, ktoré sa s láskou zaoberali detailmi, starostlivo sprostredkúvali najjemnejšie detaily, modelovali a zdôrazňovali drapériu a anatómiu a často pridávali rozličné ozdoby.[7]
Medzi jeho diela s tzv. „vlasteneckou tématikou“ patrí baňatý červenofigúrový lékythos z Clevelandu (Cleveland Museum of Art 82.142[8]), vyrobený počas rokov peloponézskej vojny, zobrazujúci scénu s narodením Erichthonia, prvého aténskeho kráľa. Je tu zobrazená bohyňa Zeme Gé, ktorá podáva svoje dieťa Erichthonia bohyni Aténe. Erichthonios, počatý zo semena Héfaista, sa stal kráľom Atén a príbeh o jeho narodení sa stal populárnym v aténskom umení v piatom storočí pred Kr.[9]
Atický červenofigúrový pyxis pripisovaný Meidiovmu maliarovi z Ashmoleovho múzea v Oxforde (Ashmolean Museum V. 551, G. 302), datovaný približne do rokov 420 až 400 pred Kr., pochádzajúci s najväčšou pravdepodobnosťou zo ženského hrobu, zobrazuje aténske dámy snívajúce o láske. Nie je tu nič, čo by nezdobilo zlato, náhrdelníky, náramky, náušnice, dokonca aj samotné krídla bohov lásky a palmetové ozdoby okolo stredu veka neunikli pozláteniu.[10] Táto túžba po honosnejších vyobrazeniach dosahuje svoj vrchol v kerčských vázach v nasledujúcom storočí.[11]
Meidiov maliar, pomenovaný podľa podpisu hrnčiara na bohato zdobenej hydrii v Britskom múzeu, bol pre svoj štýl koncom osemnásteho a devätnásteho storočia v Anglicku veľmi obdivovaný a údajne bol inšpiráciou pre limitovanú edíciu Josiaha Wedgwooda (anglického hrnčiara, výrobcu keramiky a priemyselníka v 18. storočí) červenofigúrovej vázy vyrobenej na oslavu otvorenia jeho novej továrne na území starovekej Etrúrie v roku 1769.[12] Počas nasledujúcich 150 rokov zostala práca Meidiovho maliara stredobodom záujmu bádateľov.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Olʹga Vilenovna Tugusheva, Natalʹi︠a︡ Alekseevna Sidorova, Union académique internationale. Corpus Vasorum Antiquorum: Attic red-figured vases. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1996. ISBN 978-88-8265-125-1. S. 33.
- ↑ a b Hana Bradnová. Encyklopedický slovník. Praha : Odeon, 1993. ISBN 978-80-2070-438-2. S. 666.
- ↑ a b c John H. Oakley, Olga Palagia. Athenian Potters and Painters. Oxford : Oxbow Books, 1959. ISBN 978-17-8297-322-5. S. 763.
- ↑ Brian A. Sparkes. The Red and the Black. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3452-551-5. S. 12.
- ↑ a b Gustav Adolf Lehmann. Dějiny světa 2. Praha : Albatros Media a.s., 2019. ISBN 978-80-7601-416-9. S. 138.
- ↑ Oldřich Pelikán. Übergangs- und Krisenperioden in der antiken Kunst. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1977. S. 108.
- ↑ Bernard S. Myers. Encyclopedia of World Art. New York : McGraw-Hill, 1959. ISBN 978-00-7019-466-3. S. 691.
- ↑ Amy C. Smith. Polis and Personification in Classical Athenian Art. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0421-452-1. S. 44.
- ↑ Robin Osborne. Debating the Athenian Cultural Revolution. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-05-2187-916-3. S. 138.
- ↑ Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 27.
- ↑ Clemente Marconi. Greek Vases: Images, Contexts and Controversies. Leiden : BRILL, 2021. ISBN 978-90-4740-514-6. S. 61.
- ↑ Peter Connor, Heather Jackson, Ian Potter Museum of Art. A Catalogue of Greek Vases in the Collection of the University of Melbourne at the Ian Potter Museum of Art. South Melbourne : Macmillan Education AU, 2000. ISBN 978-18-7683-207-0. S. 152.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Meidiov maliar
