Zoznam mýtických panovníkov Atén
Atény už starovekí Gréci nazvali "Helladou v Hellade" a pre Atény, mesto s takým kultúrnym významom v dejinách ľudstva, to platí dodnes.[1] Kedy a ako mesto vzniklo, nie je bezpečne zistené. Starovekí Aténčania sa zhodovali v tom, že ich predkovia boli zrodení z tamojšej pôdy a podľa viacerých mýtov, takou bytosťou bol aj ich prvý kráľ Kekrops, napoly muž a napoly had, ktorý neprišiel odnikiaľ, ale zrodil sa z aténskej zeme.[2] Keď založil mesto, medzi bohyňou Aténou a bohom Poseidónom prepukol spor o vládu nad krajom.[2]
Najvyšší boh Zeus sa rozhodol, že vládu nad Aténami prenechá tomu, kto dá mestu cennejší dar. O tom, ktorý dar bude cennejší, mal rozhodnúť Kekrops. Prvý sa predstavil Poseidón, svojim trojzubcom udrel do skaly až z nej vytryskol prameň slanej vody. Aténa následne vrazila do zeme kopiju, z ktorej vyrástla oliva.[2] Kekrops sa rozhodol jednoznačne pre vzácny strom, ktorý prináša ľuďom užitočné plody a tým aj bohatstvo. Bohovia jeho rozhodnutie uznali a vláda a ochrana nad mestom pripadla Aténe.[2] Aténa bola od počiatku až do konca antických dejín ochrannou bohyňou všetkých Grékov, ale boli to Aténčania,[3] ktorí jej boli najmilší a jej ochranná ruka bdela aj nad ich panovníkmi.
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kráľov Atén,(Kekropovcov) zaznamenaných gréckym historikom Eusebiom z Kaisareie.[4]
| Zoznam kráľov Atén | |||||
| Meno | Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) | Rodinný pôvod | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Kekrops I. | 1556 – 1506 pred Kr. | narodil sa zo zeme | |||
| Kranaos | 1506 – 1497 pred Kr. | syn Kekropa I. | |||
| Amfiktyón | 1497 – 1487 pred Kr. | syn Deukalióna | |||
| Erichthonios | 1487 – 1437 pred Kr. | syn boha Héfaista | |||
| Pandión I. | 1437 – 1397 pred Kr. | syn Erichthonia | |||
| Erechtheus | 1397 – 1347 pred Kr. | syn Pandióna I. | |||
| Kekrops II. | 1347 – 1307 pred Kr. | syn Erechthea | |||
| Pandión II. | 1307 – 1282 pred Kr. | syn Kekropa II. | |||
| Aigeus | 1282 – 1234 pred Kr. | syn Pandióna II. | |||
| Théseus | 1234 – 1204 pred Kr. | syn boha Poseidóna | |||
| Menestheus | 1204 – 1181 pred Kr. | syn Peteóa | |||
| Démofón | 1181 – 1147 pred Kr. | syn Thésea | |||
| Oxyntes | 1147 – 1135 pred Kr. | syn Démofóna | |||
| Afeidas | 1135 – 1134 pred Kr. | syn Oxynta | |||
| Thymoites | 1134 – 1126 pred Kr. | syn Oxynta | |||
| Melanthos | 1126 – 1089 pred Kr. | syn Andropompa | |||
| Kodros | 1089 – 1068 pred Kr. | syn Melantha | |||
Podľa mýtov za vlády Medóna, syna Kodra monarchiu v Aténach zrušili[5] a vystriedalo ju aristokratické zriadenie (starogr. Εὐπατρίδαι – Eupatridai) a na čele štátu potom stáli archonti (od archó, vládnuť), ktorých volil alebo potvrdzoval aj napriek chýbajúcim dokladom, zrejme ľudový snem. Pôvodne sa volil jeden archón doživotne. (v mýtických časoch)[6] Prvým archónom sa stal Medón.(jeho potomkovia patrili tiež do rodu Melanthovcov)
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam mýtických archontov Atén, zaznamenaných gréckym historikom Eusebiom z Kaisareie.[7]
| Zoznam mýtických archóntov Atén | |||||
| Meno | Funkčné obdobie (letopočty sú fiktívne) | Rodinný pôvod | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Medón | 1068 – 1048 pred Kr. | syn Kodra | |||
| Akastos | 1048 – 1012 pred Kr. | syn Medóna | |||
| Archippos | 1012 – 993 pred Kr. | syn Akasta | |||
| Thersippos | 993 – 952 pred Kr. | syn Archippa | |||
| Forbas | 952 – 922 pred Kr. | syn Thersippa | |||
| Megakles | 922 – 892 pred Kr. | syn Forba | |||
| Diognétos | 892 – 864 pred Kr. | syn Megakla | |||
| Ferekles | 864 – 845 pred Kr. | syn Diognéta | |||
| Arifrón | 845 – 825 pred Kr. | syn Ferekla | |||
| Thespieus | 824 – 797 pred Kr. | syn Arifróna | |||
| Agaméstor | 796 – 778 pred Kr. | syn Thespiea | |||
| Aischylos | 778 – 755 pred Kr. | syn Agaméstora | |||
| Alkmaión | 755 – 753 pred Kr. | syn Aischyla | |||
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 15.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 244-245.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 83.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,185.[1][2]
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,1
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 192.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,187.[3]