Preskočiť na obsah

Virgo A

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Messier 87)
Virgo A (Messier 87, NGC 4486)

Virgo A z HST
Pozorovacie dáta
(Epocha J2000.0)
SúhvezdiePanna
Rektascenzia12h 30m 49,4s
Deklinácia12° 23′ 26″
Červený posun0,004360 ± 0,000022
Radiálna rýchlosť1307 ± 7 km/s
Galaktocentrická rýchlosť1254 ± 7 km/s
Vzdialenosť v ly53,5 ± 1,63 Mly
Vzdialenosť v pc16,40 ± 0,50 Mpc
Zdanlivá magnitúda (V)9,59
Fyzikálne charakteristiky
TypEliptická galaxia
TriedaE+0-1 pec, NLRG Sy
Zdanlivé rozmery (V)8,3 × 6,6
Katalógové označenia
PGC označeniePGC 41316
UGC označenieUGC 7654
NGC označenieNGC 4486
VCC označenieVCC 1316
3C označenie3C 274
Arp označenieArp 152
Iné označeniaVirgo A,
Virgo X-1,
3U 1228+12
Databázové referencie
Pozri aj: Galaxia, Zoznam galaxií

Súradnice: Hviezdna mapa 12h 30m 49s; 12° 23′ 26″

Virgo A (iné názvy: Messier 87, M 87 alebo NGC 4486) je obria eliptická galaxia a silný zdroj rádiového žiarenia. Je to jedna z najväčších známych galaxií. Nachádza sa v súhvezdí Panna. V tejto galaxii sa po prvý raz podarilo získať snímku čiernej diery.

Virgo A je najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia galaxia v kope galaxií v Panne. Takáto dominantná galaxia kopy sa označuje ako cD galaxia. Je to obrovská eliptická galaxia s hmotnosťou, ktorá prevyšuje hmotnosť Slnka 5 biliónkrát. Bola prvým rádiovým zdrojom identifikovaným v súhvezdí Panna (preto označenie písmenom A). Je tiež prvým zdrojom röntgenového žiarenia (preto je jej označenie tiež Virgo X-1). V röntgenovej oblasti spektra žiari rozsiahla oblasť vyplnená horúcou plazmou, ktorá obklopuje M 87. Samotné jadro galaxie je aktívne. Jeho zdrojom je obria čierna diera s hmotnosťou 6,6 miliárd hmotností Slnka obklopená rýchlo rotujúcim akrečným diskom. Zo stredu vychádza obrovský modrý výtrysk s dĺžkou 8 000 svetelných rokov. Galaxia obsahuje tiež veľké množstvo guľových hviezdokôp, ktoré môžeme vidieť len na dlho exponovaných snímkach. Túto galaxiu možno ľahko na oblohe nájsť aj v menších ďalekohľadoch. Má jasné, takmer bodové jadro, od ktorého jas smerom k okraju postupne slabne.[1]

História pozorovaní

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1781 publikoval francúzsky astronóm Charles Messier katalóg 103 objektov, ktoré mali hmlistý vzhľad. Bol určený na identifikáciu objektov, ktoré by sa inak mohli zamieňať s kométami. V nasledujúcom použití bola každá položka katalógu skratku „M“ a číslo. To znamená, že Virgo A (Messier 87) bol osemdesiaty siedmy objekt uvedený v Messierovom katalógu.[2] Počas 80. rokov 19. storočia, bola galaxia Virgo A zahrnutá ako NGC 4486 v Novom všeobecnom katalógu hmlovín a hviezdokôp, ktorý publikoval dánsko-írsky astronóm John Dreyer, ktorý ho založil predovšetkým z pozorovaní anglického astronóma Johna Herschela.[3]

V roku 1918 americký astronóm Heber Doust Curtis z Lick Observatory poznamenal, že Virgo A nemá špirálovú štruktúru a pozoruje „zvláštny priamy lúč, zrejme spojený s jadrom tenkou líniou hmoty“. Lúč sa javil najjasnejší v blízkosti galaktického centra.[4] V nasledujúcom roku dosiahla supernova v M87 maximálnu fotografickú magnitúdu 21,5, hoci táto udalosť nebola zaznamenaná, kým si ruský astronóm Innokentij A. Balanovskij nepozrel fotografické platne v roku 1922.[5][6]

Zaradenie medzi galaxie

[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci Hubblovej schémy patrí Virgo A do kategórie E0

V roku 1922 americký astronóm Edwin Hubble zaradil Virgo A spolu so špirálovými hmlovinami medzi mimogalaktické hmloviny, ale pretože Virgo A nemá špirálovú štruktúru, uviedol ju ako príklad jasnej guľovej hmloviny.[7] V roku 1926 zostavil nový spôsob triedenia hmlovín a rozlíšil v ňom hmloviny patriace do Mliečnej cesty a nezávislé hviezdne ostrovy, ktoré ležia za hranicami Mliečnej cesty. Virgo A zaradil mezi eliptické mimogalaktické hmloviny bez zjavného predĺženia (trieda E0).[8]

V roku 1931 ju Hubble zaradil medzi členov Kopy galaxií Panna a ako predbežný odhad jej vzdialenosti uviedol 5,9 milióna svetelných rokov (1,8 milióna parsekov).[9] V tej dobe to bola jediná eliptická galaxia, v ktorej boli rozoznané jednotlivé objekty. Tie boli považované za hviezdy, ale boli to guľové hviezdokopy a preto se odhadnutá vzdialenosť galaxie veľmi líšila od správnej hodnoty. Jednotlivé hviezdy totiž neboli vidieť ani na ostrej snímke, ktorú v roku 1998 odfotografoval Hubblov vesmírny ďalekohľad.[10] Vo svojom diele The Realm of the Nebulae vydanom v roku 1936 chcel Hubble opraviť a ustáliť vtedajšie názvoslovie. Niektorí astronómovia totiž označovali mimogalaktické hmloviny ako „vnútorné (externé) galaxie“, pretože to sú hviezdne systémy ležiace vo veľkej vzdialenosti od Mliečnej cesty, zatiaľ čo iní dávali prednosť obvyklému názvu „mimogalaktická hmlovina“, pretože „galaxia“ bol vyhradený názov pro Mliečnu cestu.[11] Virgo A však bola označovaná za mimogalaktickú hmlovinu prinajmenšom ešte v roku 1954.[12][13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Panna, s. 121 – 122.
  2. ↑ Basu, B.; Chattopadhyay, T.; Biswas, S. N.. An Introduction to Astrophysics. 2. vyd. Naí Dillí : PHI Learning Pvt. Ltd. ISBN 978-81-203-4071-8. S. 278.
  3. ↑ DREYER, John. A New General Catalogue of Nebulae and Clusters of Stars, being the Catalogue of the late Sir John F.W. Herschel, Bart., revised, corrected, and enlarged. Memoirs of the Royal Astronomical Society, 1888, roč. 49, s. 1–237. 1888MmRAS..49....1D.
  4. ↑ Curtis, H. D.. Descriptions of 762 Nebulae and Clusters Photographed with the Crossley Reflector. Publications of the Lick Observatory, 1918, roč. 13, s. 9–42. 1918PLicO..13....9C.
  5. ↑ HUBBLE, Edwin. Messier 87 and Belanowsky's Nova. Publications of the Astronomical Society of the Pacific, October 1923, roč. 35, čís. 207, s. 261–263. DOI: 10.1086/123332. 1923PASP...35..261H.
  6. ↑ Šklovskij, I. S.. Supernovae in Multiple Systems. Soviet Astronomy, August 1980, roč. 24, s. 387–389. 1980SvA....24..387S.
  7. ↑ HUBBLE, Edwin. A general study of diffuse galactic nebulae. Astrophysical Journal, október 1922, roč. 56, s. 162-199. Dostupné online. DOI: 10.1086/142698. (anglicky)
  8. ↑ HUBBLE, Edwin. Extragalactic nebulae. Astrophysical Journal, december 1926, roč. 64, s. 321-369. Dostupné online. DOI: 10.1086/143018. (anglicky)
  9. ↑ HUBBLE, Edwin; HUMASON, Milton L.. The Velocity-Distance Relation among Extra-Galactic Nebulae. Astrophysical Journal, júl 1931, roč. 74, s. 43. Dostupné online. DOI: 10.1086/143323. (anglicky)
  10. ↑ NASA. Black Hole-Powered Jet of Electrons and Sub-Atomic Particles Streams From Center of Galaxy M87 [online]. hubblesite.org, 6. 6. 2000. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ HUBBLE, Edwin. The realm of the nebulae. New Haven : Yale University Press, 1936. Dostupné online. ISBN 9780300025002. S. 16-17. Archivované 2015-09-05 z originálu. (anglicky)
  12. ↑ BAADE, W.; MINKOWSKI, R.. On the Identification of Radio Sources. Astrophysical Journal, január 1954, roč. 119, s. 215. Dostupné online. DOI: 10.1086/145813. 1954ApJ...119..215B. (anglicky)
  13. ↑ BURBIDGE, G. R.. On Synchrotron Radiation from Messier 87. Astrophysical Journal, september 1956, roč. 124, s. 416. Dostupné online. DOI: 10.1086/146237. 1956ApJ...124..416B. (anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Messier 87 na anglickej Wikipédii a Messier 87 na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Virgo A

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Virgo_A&oldid=7785878“