Clemens Wenzel Lothar Metternich
Klemens von Metternich | ||||||||
Portrét od Thomasa Lawrencea, 1815 | ||||||||
Kancelár Rakúskeho cisárstva | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 25. máj 1821 – 13. marec 1848 | ||||||||
Panovníci | František I. Ferdinand I. | |||||||
| ||||||||
Minister zahraničných vecí Rakúskeho cisárstva | ||||||||
V úrade 8. október 1809 – 13. marec 1848 | ||||||||
Panovníci | František I. Ferdinand I. | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. máj 1773 Koblenz, Trevírske kurfirstvo, Svätá ríša rímska | |||||||
Úmrtie | 11. jún 1859 (86 rokov) Viedeň, Rakúske cisárstvo | |||||||
Národnosť | nemecký Rakúšan | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
princezná Eleonóra Kaunitzská (sob. 1795; zom. 1825) barónka Antónia Leykamová (sob. 1827; zom. 1829) grófka Melánia Zichy-Ferrarisová (sob. 1831; zom. 1854) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Clemens Wenzel Lothar Metternich (multimediálne súbory) | ||||||||
Clemens Wenzel Nepomuk Lothar Metternich-Winneburg-Beilstein (* 15. máj 1773, Koblenz, Nemecko – † 11. jún 1859, Viedeň, Rakúsko), gróf (od 1813 knieža, od 1818 vojvoda z Portelly), bol rakúsky šľachtic, politik a diplomat.
Narodil sa roku 1773 v Koblenzi. Vyrastal v šľachtickom prostredí v Porýní. Jeho otec bol diplomatom trevírskeho dvora.
Po obsadení Porýnia francúzskou republikánskou armádou v roku 1794 sa s otcom presťahoval do Viedne a vstúpil do diplomatických služieb habsburskej monarchie. Oženil sa s bohatou moravskou šľachtičnou Eleonorou Kounicovou, vnučkou bývalého kancelára Václava Antonína Kounice. Metternich vykonával úrad vyslanca, a to v Drážďanoch, v Berlíne a nakoniec v Paríži. V roku 1809 sa stal rakúskym ministrom zahraničia (tento úrad vykonával do roku 1848), roku 1813 bol povýšený do dedičného kniežacieho stavu a roku 1821 sa stal rakúskym štátnym kancelárom. Bol obratným politikom – na jeho radu bolo po porážke Rakúska v roku 1809 spečatené nové spojenectvo s Francúzskom svadbou rakúskej arcivojvodkyne Márie Lujzy s cisárom Napoleonom. Podarilo sa mu udržať i náklonnosť ruského cára Alexandra I. Po Napoleonovej neúspešnej ruskej výprave Metternich najprv vyčkával a až v roku 1813 vstúpil do novej protinapoleonskej koalície, ktorá zvíťazila v októbri 1813 v bitke národov pri Lipsku a čoskoro obsadila i Paríž.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HERRE, Franz. Metternich. Preklad Marie Goldmannová. Vyd. 1. Praha : Themis, 1996. 356 s. (Historie; zv. 3.) ISBN 80-85821-36-2.
- KISSINGER, Henry. Obnovení světového řádu : Metternich, Castlereagh a potíže s mírem 1812 – 1822. Preklad Zdeněk Hron. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2009. 416 s. (Obzor; zv. 77.) ISBN 978-80-7260-221-6.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Clemens Wenzel Lothar Metternich
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Clemens Wenzel Lothar METTERNICH-WINNEBURG-BEILSTEIN (po nemecky)
- Clemens Wenzel Lothar Metternich (po nemecky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klemens Wenzel von Metternich na českej Wikipédii.
- Biografické výhonky
- Rakúski šľachtici
- Rakúski politici
- Držitelia Radu Pour le Mérite
- Osobnosti z Koblenzu
- Držitelia Radu svätej Anny
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Rytieri Radu čiernej orlice
- Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského
- Rytieri Radu svätého Andreja
- Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie