Ferdinand I. (rakúsky cisár)
| Ferdinand V. Habsburský | |
| rakúsky cisár, uhorský kráľ, český kráľ, kráľ Lombardie a Benátska | |
 Francesco Hayez, Portrét cisára Ferdinanda I., 1840, olej na plátne, Museo del Risorgimento, Miláno | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsbursko-lotrinská |
| Panovanie | 2. marec 1835 – 2. december 1848 |
| Predchodca | František I. |
| Nástupca | František Jozef I. |
| Ostatné tituly | rakúsky arcivojvoda |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Ferdinand Leopold Joseph Franz Marcellin |
| Narodenie | 19. apríl 1793 Viedeň, Habsburská monarchia |
| Úmrtie | 29. jún 1875 (82 rokov) Praha, Rakúsko-Uhorsko |
| Pochovanie | Kapucínska krypta |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | František I. |
| Matka | Mária Terézia Neapolsko-Sicílska |
| Ďalšie tituly | |
| Uhorský kráľ | |
| 1830 – 1848 | |
| Odkazy | |
 | Ferdinand I. (multimediálne súbory na commons) |
Ferdinand I., ako uhorský a český kráľ Ferdinand V., zvaný Dobrotivý, (*19. apríl 1793, Viedeň – † 29. jún 1875, Praha) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie, bol rakúsky arcivojvoda, druhý rakúsky cisár (v rokoch 1835 – 1848), uhorský kráľ a posledný korunovaný český kráľ. Ferdinandovi I. boli adresované 11. mája 1848 Žiadosti slovenského národa, ktorý ho dokumente oslovovil ako "nášho kráľa a pána vo Viedni."[1]
Ferdinandovo detstvo a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Berúc do úvahy Ferdinandove dedičné predispozície (Ferdinandovi rodičia František II. a Mária Terézia Neapolsko-Sicílska boli prvostupňovými príbuznými – bratrancom a sesternicou; starý otec z otcovej strany Leopold II. a stará mama z matkinej strany Mária Karolína Habsbursko-lotrinská boli dokonca vlastnými súrodencami) sa na ňom zákonite musela prejaviť genetická degenerácia. Od narodenia Ferdinand trpel epilepsiou spôsobenou pôrodnou traumou a rachitídou. Choroba sa prejavila i na jeho vzhľade, zvlášť nápadná bola disproporcia veľkosti hlavy voči telu. Do deviatich rokov nezískal takmer žiadne vzdelanie, pretože sa vtedy verilo, že fyzická a duševná námaha vedie k zhoršeniu stavu epileptických pacientov. Mal však hudobné nadanie, hral na klavír a trúbku, nadšene sa zaoberal botanikou a zaujímal sa o vývoj techniky. Hovoril piatimi jazykmi, takže ho nemožno označiť za slabomyseľného. Na druhej strane nie je možné poprieť jeho flegmatickosť, istú prostoduchosť a obmedzenia vyplývajúce z jeho zdravotných problémov.
Nástup do politiky
[upraviť | upraviť zdroj]Ako cisárov oficiálny zástupca po prvý raz vystúpil na verejnosti v r. 1818 pri odhaľovaní pamätníka v Brne. František I. sa obával, že zdravotný stav najstaršieho syna bude závažnou prekážkou jeho prípadného plnohodnotného vykonávania vládnych povinností. Uvažoval o nástupníctve mladšieho syna Františka Karola, ale kancelár Metternich hájil princíp legitimity a sám Ferdinand kategoricky odmietal zriecť sa nárokov na trón. Cisár František I. ho ako následníka napokon akceptoval a od roku 1829 mu povolil zasadať v štátnej rade. O rok neskôr (28.9.) bol v prešporskom Dóme sv. Martina korunovaný uhorským kráľom. 27.2.1831 sa vo Viedni oženil so sardínskou princeznou Máriou Annou (* 19.9.1803, † 4.5.1884), ktorá mu však bola skôr ošetrovateľkou ako manželkou.
Ferdinand rakúskym cisárom
[upraviť | upraviť zdroj]V marci 1835 prevzal po smrti svojho otca vládu ako rakúsky cisár Ferdinand I. V otcovom závete našiel pasáž: „Dôveruj kniežaťu Metternichovi, môjmu vernému služobníkovi a priateľovi… Neposunuj nič v základoch štátnej budovy, vládni, ale nič nemeň.“
Oslabené zdravie mu neumožňovalo zasahovať do osudov svojej vlasti, vládli za neho iní. Od decembra 1836 riadila vládne záležitosti štátna konferencia na čele s jeho strýkom, arcivojvodom Ľudovítom. Členmi boli kancelár Metternich, minister František Antonín gróf Kolowrat a jeho mladší brat, arcivojvoda František Karol. Dňa 7. septembra1836 bol ako posledný český kráľ (Ferdinand V.) korunovaný v pražskej svätovítskej katedrále.
Abdikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Do záveru obdobia jeho vlády spadajú udalosti revolučných rokov 1848 – 1849. Narastajúcemu revolučnému napätiu Ferdinand nemal možnosť čeliť a situáciu riešil rezignáciou a opustením Viedne. Dvorná kamarila na čele s arcivojvodkyňou Žofiou sa usilovala o násilné potlačenie revolúcie a o abdikáciu slabého panovníka. Udalosti vyvrcholili 2.12.1848, kedy sa Ferdinand v Olomouci zriekol trónu v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., ktorému na rozlúčku povedal: „Buď dobrý, rado sa stalo.“
Po svojej abdikácii žil Ferdinand so svojou manželkou na Pražskom hrade, kde mal vyčlenené jedno celé krídlo na druhom nádvorí. Tu sa mohol plne venovať svojim záľubám – hudbe, heraldike a botanike. Veľa času trávil na svojich rozsiahlych majetkoch, medzi ktoré patrili napr. pre jeho potreby upravené a prestavané zámky Ploskovice a Zákupy. Pri pražskom pobyte často sa rád prechádzal ulicami Prahy, domáci ho vídavali na dnešnej Národnej triede. Medzi ľuďmi bol obľúbený; vďaka jeho milému a láskavému správaniu je v dejinách známy i pod svojim prídomkom.
Zomrel bezdetný vo veku 82 rokov, pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]Ferdinandov život v dátach
[upraviť | upraviť zdroj]- 19. apríl 1793 – narodenie vo Viedni
- 26. apríl 1802 – povolanie prvého arcivojvodovho vychovávateľa Františka Máriu von Steffaneo-Carnea
- november 1805 – evakuácia cisárskej rodiny z Viedne pred francúzskymi vojskami
- 13. apríl 1807 – zomrela Ferdinandova matka Mária Terézia Neapolsko-Sicílska
- 6. január 1808 – jeho otec sa oženil s Máriou Ludovikou Modenskou a Ferdinand dostal nevlastnú matku, ktorá mala veľký vplyv na jeho ďalší vývoj
- 1815 – spolu s otcom účasť na výprave proti Napoleonovi
- 1824 – vydanie lekárskeho dobrozdania, že Ferdinand nie je schopný samostatnej vlády
- 1825 – vedenie rakúskej delegácie na korunováciu cára Mikuláša I.
- 1830 – vydanie lekárskeho osvedčenia, že Ferdinand je schopný vlády a môže sa oženiť
- 28. september 1830 – korunovácia za uhorského kráľa v Bratislave
- 27. február 1831 – sobáš s Máriou Annou
- 9. august 1832 – pokus o atentát v Bádene
- 7. september 1836 – korunovácia za českého kráľa v Prahe
- 6. september 1838 – korunovácia za lombardsko-benátskeho kráľa v Miláne
- 2. december 1848 – vydanie manifestu oznamujúceho Ferdinandovu abdikáciu (v Olomouci)
- 10. máj 1852 – pražské stretnutie s ruským cárom Mikulášom I.
- 1858 – spísanie závetu
- 29. jún 1875 – úmrtie v Prahe
Panovnícke pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Ferdinand I. Habsburský
| ||
| Predchodca František II. Habsburský |
Rakúsky cisár 1835 – 1848 |
Nástupca František Jozef I. |
| Český kráľ 1835 – 1848 | ||
| Uhorský kráľ 1830 – 1848 | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Žiadosti slovenského národa [online]. 11. 5. 1848, [cit. 2019-11-26]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HOLLER Gerd, Ferdinand I : Posledný Habsburg na Pražskom hrade: Spravodlivosť pre cisára, vydavateľstvo Brána, 1. vydanie, Praha 1998, ISBN 80-85946-90-4
- SCHIMMER C. A., Ferdinand I., Viedeň 1849
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I. (rakúsky cisár)
| Arpádovci |
| .svg) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Přemyslovci |
| |||||
| Wittelsbachovci |
| |||||
| Anjouovci |
| |||||
| Luxemburgovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Huňadyovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Zápoľskovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Habsbursko-lotrinská dynastia |
| |||||
- Narodenia 19. apríla
- Narodenia v 1793
- Úmrtia 29. júna
- Úmrtia v 1875
- Habsburgovci
- Habsbursko-lotrinská dynastia
- Králi Česka
- Cisári Rakúska
- Králi Uhorska
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Osobnosti na rakúskych poštových známkach
- Panovníci, ktorí abdikovali
- Držitelia Radu Leopolda
- Rytieri Radu čiernej orlice
- Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana
- Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni
- Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského
- Rytieri Radu svätého Andreja
- Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna