Preskočiť na obsah

Michael Collins (astronaut)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michael Collins
astronaut NASA
Michael Collins v roku 1969
Michael Collins v roku 1969
Collinsov podpis
Stavzosnulý
Narodenie31. október 1930
Rím, Taliansko
Úmrtie28. apríl 2021 (90 rokov)
Naples, Florida, USA
Iné zamestnanieskúšobný pilot
Hodnosťgenerálmajor, USAF
Čas vo vesmíre11 dní, 2 hodiny, 4 minúty, 43 sekúnd
Čas výstupov do otvoreného vesmíru1 hodina, 28 minút
Kozmonaut od17. októbra 1963
MisieGemini 10, Apollo 11
Znaky misií
Kozmonaut dojanuára 1970

Michael Collins (* 31. október 1930, Rím, Taliansko – † 28. apríl 2021, Naples, Florida, USA[1][2]) bol americký astronaut a skúšobný pilot.

Astronautom sa stal v roku 1963 v rámci tretej skupiny štrnástich astronautov NASA, pričom do vesmíru letel dvakrát. Po prvýkrát letel v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, ktorej velil John Young. Collins počas letu uskutočnil dva výstupy do otvoreného vesmíru (EVA). Stal sa tak štvrtým človekom, tretím Američanom, ktorý vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru a zároveň prvým človekom, ktorý vykonal viac ako jeden výstup. Druhý vesmírny let letel ako pilot veliteľského modulu Apolla 11. Zatiaľ čo Collins zostal na obežnej dráhe okolo Mesiaca, Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin v lunárnom module pristáli ako prví ľudia na Mesiaci. Michael Collins bol jedným z iba 24 ľudí, ktorí v 20. storočí leteli k Mesiacu. Na jeho počesť je pomenovaný malý kráter Collins na juhozápadnom okraji Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) na privrátenej strane Mesiaca (neďaleko miesta pristátia misie Apollo 11).

Mladosť a výcvik

[upraviť | upraviť zdroj]

Michael Collins sa narodil v Ríme, pretože jeho otec, zámožný človek, generál James Lawton Collins, bol v čase narodenia syna vojenským pridelencom veľvyslanectva Spojených štátov v Ríme. Po vyštudovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (United States Military Academy) v roku 1952 sa Michael Collins stal plukovníkom letectva Spojených štátov (USAF). Jeho pôsobiskom sa od roku 1954 stala letecká základňa Chambley-Bussières vo Francúzsku. V roku 1957 sa oženil s Patriciou Finneganovou a mali spolu dve dcéry, Kate a Ann, a syna Michaela. Na Edwardsovej leteckej základni absolvoval v roku 1960 školu skúšobných pilotov a pracoval ako vojenský skúšobný pilot. Pred vstupom do NASA v roku 1963 mal nalietaných 3 500 letových hodín v Spojených štátoch aj zahraničí. Dňa 17. októbra 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA.

Lety do vesmíru

[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel na palube kozmickej lode Gemini 10 v lete roku 1966 pod velením Johna Younga. Štartovali 18. júla 1966 z mysu Canaveral pomocou nosnej rakety Titan II GLV. Na obežnej dráhe sa spojili s telesom Agena TV-10 a priblížili k Agene TV-8. Collins tiež absolvoval výstup do otvoreného vesmíru (EVA) s pripútaním na lane. Pristáli 21. júla 1966 na hladine Atlantického oceánu po 70-hodinovom lete a 44 obletoch Zeme.

Po tomto lete bol Collins menovaný do posádky Apolla 8 v decembri 1968, ale letu sa nezúčastnil, pretože išiel na operáciu chrbta.

Návratový stupeň lunárneho modulu Eagle sa blíži k veliteľskému modulu Columbia na obežnej dráhe Mesiaca

Do vesmíru po druhýkrát odštartoval v lete roku 1969 na palube Apolla 11 spolu s Neilom Armstrongom a Edwinom „Buzzom“ Aldrinom. Bol to let k Mesiacu. Zatiaľ čo jeho kolegovia na Mesiaci pristáli a Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch, on zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca. Po 30 obehoch sa lunárny modul s Armstrongom a Aldrinom spojil s veliteľským modulom a posádka odletela k Zemi. Po 195 hodinách vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. Michael Collins mal po oboch letoch na konte 11 dní vo vesmíre.

V januári 1970 odišiel z NASA a prijal prácu námestníka tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov. O rok neskôr sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea, ktoré bolo súčasťou Smithsonovho inštitútu vo Washingtone. V apríli 1978 sa stal námestníkom riaditeľa Smithsonovho inštitútu. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame) a začal súkromne podnikať. V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe. Collins žil so svojou manželkou, Patriciou, v meste Marco Island na Floride a Avon v Severnej Karolíne až do jej smrti v apríli 2014. Michael Collins zomrel 28. apríla 2021 vo veku 90 rokov na rakovinu.[3][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 'Forgotten Astronaut' Michael Collins Dies [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. GOLDSTEIN, Richard. Michael Collins, ‘Third Man’ of the Moon Landing, Dies at 90 [online]. nytimes.com, 2021-04-28, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online.
  3. POTTER, Sean. Statements on Passing of Michael Collins [online]. nasa.gov, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online.
  4. TASR. Zomrel člen posádky Apolla 11 Michael Collins. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-04-28. Dostupné online [cit. 2021-04-28].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]