Michal Kalčok
| Michal Kalčok | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1925 – 1929 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 26. september 1878 Hodruša-Hámre, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 23. október 1941 (63 rokov) Rimavská Sobota, Maďarské kráľovstvo |
| Politická strana | HSĽS |
| Profesia | obchodník a statkár |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Rodičia | František a Juliana, rod. Tonhajserová |
| Manželka |
Hedviga, rod. Melenthinová |
Michal Kalčok, tiež. Kalcsók (* 26. september 1878, Hodruša-Hámre – † 23. október 1941, Rimavská Sobota)[1] bol slovenský obchodník, statkár a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Po vzniku Česko-Slovenska získal na základe pozemkovej reformy zvyškové statky v obciach Žip a Veľký Balog.[1] V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. V tomto období sa uvádza, že pôsobil ako obchodník vo Svätom Kríži nad Hronom. Po župných voľbách v roku 1923 sa za ľudovú stranu stal poslancom Zvolenskej župy.[2] V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za HSĽS zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia, kde zasadal v rozpočtovom výbore senátu.[3]
Okrem politiky sa venoval aj poľnohospodárstvu, pozemkovej problematike, bol správcom cirkevných veľkostatkov a funkcionárom Slovenskej zemedelskej rady. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa politicky aktivizoval aj v nových maďarských podmienkach. V roku 1940 zakladá Krajinskú uhorskú slovenskú kresťanskú ľudovú stranu a stáva sa jej predsedom. Strana väčší ohlas nezaznamenala. V slovenských kruhoch bola vnímaná ako Kalčokova súkromná akcia, ktorou si chcel získať náklonnosť maďarskej vlády, aby si tak mohol zabezpečiť svoje bývalé majetky, získané ešte v časoch československej pozemkovej reformy.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b VALENTOVIČ, Štefan a kol.. Slovenský biografický slovník: (od roku 833 do roku 1990). Martin : Matica Slovenská, 1989. ISBN 8070900199. S. 21.
- ↑ Župné zastupiteľstvo XVIII. (pohronskej) župy. Gemer-Malohont, 1923-10-13, roč. V, čís. 41, s. 3.
- ↑ Register-menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Nový pokus o zavádzanie Slovákov v Maďarsku. Slovák, 1940-05-01, roč. XXII, čís. 103, s. 1.