Michal Lejko

Michal Lejko sa narodil 13.09.1954 v Nižnom Žipove, okres Trebišov, v rodine roľníka, ako 8. dieťa z 9 súrodencov. Dvaja súrodenci zomreli v detskom veku.

Otec vlastnil zhruba 5 ha poľnohospodárskej pôdy a 8 ha cudzej pôdy obrábal s rodinou za 1/3 podielu z úrody. Pre tvrdošijný odpor voči vstupu do Jednotného roľníckeho družstva bol z politických dôvodov (napriek tomu, že vlastnil v zmysle Hradeckého progamu KSČ veľmi málo pôdy) označený za "kulaka" so všetkým, čo k tomu v tej dobe patrilo. Zobrali mu pôdu. Skončil ako robotník v Ostrave (Nová huť Klementa Gottwalda) až do svojho dôchodku. Vrátenia pôdy sa už nedožil, lebo zomrel vo februári 1987.

Základnú deväťročnú školu vychodil Michal v rodnej dedine. Strednú poľnohospodársku školu - odbor pestovateľ-chovateľ absolvoval v Trebišove s vyznamenaním. Vysokú školu poľnohospodársku v odbore fytotechnik (agronóm) absolvoval v r. 1974-1979 v Nitre s červeným diplomom. Skrátka, syn roľníka, stredná aj vysoká škola poľnohospodárska, teda h n o j á r ako remeň!

Na vysokej škole sa už v 2. ročníku venoval demonštrátorskej činnosti v Centrálnom chemickom laboratóriu. Na tomto pracovisku potom v 3. ročníku pracoval ako pomocná vedecká sila a zároveň začal pracovať na svojej diplomovej práci. Aktívne sa zúčastňoval študentskej vedeckej a odbornej činnosti, v ktorej na súťažiach obsadzoval popredné miesta doma aj v zahraničí.

V r. 1979 úspešne ukončil prijímacie pohovory na interného ašpiranta. V r. 1980 nastúpil na túto ašpirantúru, ktorú úspešne ukončil v r. 1984 (v deň svojich 30. narodenín).

Počas internej ašpirantúry sa aktívne zúčastňoval súťaží mladých vedeckých pracovníkov, kde v rámci ČSSR obsadzoval popredné miesta. Zároveň vyučoval biochémiu študentov 2. ročníkov viacerých fakúlt.

Ako vedecký pracovník – CSc. (kandidát vied) nastúpil do práce na VÚTP (Výskumný ústav tabakového priemyslu) v Bábe, neďaleko Nitry. Jeho životnými "láskami" boli všetky druhy chémie (anorganická, organická, analytická, agrochémia, fyziológia rastlín, genetika, no zvlášť biochémia). Kvôli tej poslednej založil na VÚTP oddelenie biochémie. Samozrejme, že medzi jeho obľúbené predmety patrili aj všetky odborné predmety z fytotechnického odboru na vysokej škole, ale aj zo strednej školy – rastlinná, živočíšna výroba a čiastočne aj mechanizácia v poľnohospodárstve. Na VÚTP pôsobil do konca roka 1987.

Po problémoch s OV KSS v Nitre dal výpoveď s tým, že si ho akademik Weisman už zhruba mesiac predtým vybral na základe vedeckých, odborných a populárno-vedeckých publikácií (spolu ich bolo niečo vyše stovky!) za svojho budúceho vedeckého pracovníka.

Do kolektívu vysunutého pracoviska SAV na VÚŽV v Nitre si ho vybral na miesto vedeckého pracovníka v oblasti genetického inžinierstva. S akademikom Weismanom sa naživo nikdy nevideli a napriek tomu si ho našiel na hore menovanom výskumnom ústave.

Týždeň pred nástupom do nového zamestnania mu akademik Weisman z veľkou ľútosťou oznámil, že z "neznámeho politického dôvodu" na jeho miesto nedostali finančné prostriedky od štátu. Manželka s minimálnou mzdou, 2 deti a otec bez práce. Danú situáciu bolo treba rýchlo riešiť, a preto prijal prácu v "dobrovoľnom" vyhnanstve v zapadákove v okrese Veľký Krtíš, na hranici (rieka Ipeľ) s Maďarskou socialistickou republikou. Bolo to 135 km od jeho trvalého bydliska v Nitre. Jednotné roľnícke družstvo v Bušinciach pozostávalo z niekoľkých obcí a malo spolu cca 3200 ha poľnohospodárskej pôdy.

Pri prijatí mal niekoľko podmienok, medzi ktorými bolo zriadenie chemicko-biologického laboratória, kde pracoval vo svojom voľnom čase. Bol vedeckým pracovníkom. Súdruhovia mu zobrali skúmavky z rúk (vedeli, kde ho to bude najviac bolieť!), ale on si ich zase vydobyl naspäť. Druhou podmienkou bola možnosť prevádzkových pokusov. V rámci toho presadil pestovanie koriandra. Vedel, že je po ňom veľký dopyt, ale agronómovia s tým nemali žiadne skúsenosti, a preto jeho pestovanie radšej neskúšali. On býval už od prírody "pionier", a tak sa do toho pustil. Úroda bola dobrá a podarilo sa ju úspešne predať za nadpriemernú cenu. Iné odborné podmienky nemal, ale veľmi sa potešil, že v tom zapadákove môže svoje spoločensko-politické názory slobodne vyjadrovať. Hlavná vec bola, že sa im konečne podarilo do týchto končín dostať agronóma – vedca – CSc.

Potom prišla nežná revolúcia (verejnosť proti násiliu) a tlak na M. Lejka, aby zobral funkciu predsedu družstva! Odmietol s tým, že sa chce naspäť vrátiť do okresu Nitra k svojej rodine. Dal výpoveď a po 3 mesiacoch, v zmysle kolektívnej zmluvy, sa vrátil do miesta trvalého bydliska.

Za krátky čas si otvoril živnosť vo svojom odbore – sprostredkovateľská činnosť. Neskôr ju rozšíril o vyučovanie základov jazdectva na koni a ošetrovanie a kŕmenie koní. Medzitým pracoval ako technologický vedúci pri špičkovej fluidnej mraziarenskej linke vo Vinici nad Ipľom. Vyučoval pracovníkov konzervárne v R. Sobote, N. Zámkoch a Trebišove na zaváranie sladkej - cukrovej kukurice, ktorú vo viacerých poľnohospodárskych podnikoch vo veľkom pestovalo a špeciálnou technikou zbieralo a mrazilo JRD vo Vinici (okres V. Krtíš).

Postupne vybudoval vlastné chemicko-biologické laboratórium v Prešove, kde za niekoľko rokov výskumu a vývoja vyrobil listové hnojivo typu UniverzaL (Univerzal Lejko) v 16 variantoch, z ktorých 4 sa vo veľkom množstve vyrábajú dodnes. Sú to produkty vhodné na použitie v celej poľnohospodárskej praxi – používajú sa na všetky plodiny obsahujúce chlorofyl (na huby nie!).

Je to jediný produkt v Európe a vo svete vôbec, kde autor dostal povolenie na príslušnom úrade (ÚKSUP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky – odborný orgán MPV SR) o práve používať výraz PVT (predmet výrobného tajomstva!). Inými slovami – iba Boh a autor poznajú presné know-how výroby PVT. Na etikete nemusí uvádzať presný názov použitých chemikálii ani výrobný postup prípravy PVT! Samozrejme, že pre potreby povoľovacieho procesu na Ústave hygieny v Bratislave - posúdenia zdravotného pôsobenia na životné prostredie a konzumentov úrody z rastlín, na ktorých sa aplikovalo predmetné listové hnojivo, dodal autor UniverzaL-ov všetky potrebné informácie – teda charakter používaných chemických látok a dôkazy o tom, že pri ich kombinácii nedochádza k chemickým reakciám, ktoré by spôsobovali vznik iných chemických zlúčenín negatívne pôsobiacich na životné prostredie a zdravie konzumentov (biologické testy na včelách, Výskumný ústav včelársky, L. Mikuláš).

Prevádzkové pokusy a takmer 20 ročné používanie v poľnohospodárskej praxi dokázali, že listové hnojivá typu UniverzaL preukazne zvyšujú úrodu a jej kvalitu, čím prispievajú k dosahovaniu vyšších ziskov pre poľnohospodárske podniky.

Vo firme Ing. Michal Lejko, CSc. platí pravidlo: "Ak čistý zisk nedosiahne minimálne trojnásobok ceny potrebnej na nákup predmetných listových hnojív na 1 ha, odberateľ nemusí za zakúpené hnojivo uhradiť faktúru!" Nie je doposiaľ známe, aby takúto garanciu poskytol akýkoľvek výrobca listových hnojív! Rovnako doposiaľ nie je známe, žeby niekedy niekto vystavenú faktúru nezaplatil z dôvodu, že nedosiahol minimálne trojnásobok nákladov na listové hnojivo typu UniverzaL/ha v zisku!

Tvorivá činnosť Ing. Michala Lejka, CSc. v oblasti kultúry

Touto činnosťou sa Michal Lejko zaoberal už na základnej, ale hlavne strednej škole. Tvoril – písal scenáre, skladal častušky na rôzne témy, zvlášť humorné, hral a občas aj režíroval rôzne estrádne pásma. Veľmi aktívne sa v rodnej dedine zapájal ako herec v divadelnom súbore. Výborne sa naučil ako samouk hrať na ústnej harmonike. V súčasnosti už spieva a sprevádza sa na heligónke. Počas štúdia na strednej škole tancoval a spieval v ľudovom súbore v Trebišove. Po prijatí na VŠP v Nitre tancoval určité obdobie v ľudovom súbore Z o b o r. V určitom období svojho veľmi aktívneho života v mnohých oblastiach sa rozhodol dostať zo seba všetky tie vnemy, pocity, radosti aj starosti, podrazy od cudzích aj blízkych, od šmelinárov, podvodníkov, ale aj kvázi "poctivých" podnikateľov, z ktorých mnohí zastávali názor, že morálka k podnikaniu nepatrí, vraj tam ide iba o boj medzi konkurenciou a každý ťah, ktorý na podnikateľskej šachovnici vyhráš, je tvoja šikovnosť, a to aj za cenu podvodu, klamstva, neseriózneho prístupu k zákazníkom. Nikdy sa s takým niečím nestotožnil! Pri 5 deťoch si s manželkou stále našiel finančné prostriedky na pomoc núdznym doma aj v zahraničí, na podporu studní v Afrike, Červený nos, rôzne druhy podpory OZ, ktoré pomáhajú ľuďom s rôznymi druhmi zdravotných postihnutí (skleróza multiplex, rodiny s chorými deťmi na rakovinu, umelci maľujúci nohami, ústami...) Samozrejmá je podpora misionárov v zahraničí, náboženských programov – TV LUX, rádio Lumen. Veľmi dobre vedel, čo tieto relácie znamenajú pre ťažko chorých pacientov, ktorí nemajú inú možnosť náboženského vyžitia. Držal sa hesla, že potrebujú iba toľko finančných prostriedkov, aby rodina žila, podľa možnosti, na úrovni o niečo vyššej ako je celonárodný priemer. Aby mali nejaké úspory pre prípad neočakávaných udalostí, hlavne zdravotných, či stratu zamestnania a práce všeobecne. Všetko ostatné bolo navyše. Na Zemi ho pre jeho vieru v dobro ľudí a veľkú naivitu neokradol len ten, kto nechcel. Často nato doplácal, ale už v dôchodkovom veku začal chápať, že "tudy cesta nevede!" Ťažko povedať, dokedy si to bude pamätať!

Nakoniec sa rozhodol, že to všetko raz zo seba musí nejakým spôsobom vydať, uvoľniť, zrelaxovať... a tak začal tvoriť a písať.

Na obálkový pásik jednej zo svojich kníh napísal: "Koľkokrát v živote pomôžeš človeku v núdzi z lásky k Bohu a blížnemu, toľkokrát zažiješ nebeské šťastie už tu na Zemi." (Michael Leren)

Hneď pod tým napísal: "Ďakuj Bohu za starobu, lebo každý, kto sa narodil, zomrie, ale dožiť sa staroby s dobrým dôchodkom dostanú iba vyvolení." (Michael Leren)

Často hovorieval: "Vyskúšajte si to a uvidíte, aký dobrý je Pán! Ak máte dobré srdce a morálku v súlade s dobrým, čestným svedomím – určite tú radosť zakúsite! Mám to vyskúšané mnohokrát a výsledok je vysoko preukazný!"

A na inú knihu napísal: "Snažte sa ukladať svoje poklady v nebi, tam, kde ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú." (viď. Evanjelium)

"Krivdu videl, nič nespravil, by jej zabránil. Zatratiť, nie zmilovať sa nad hriešnikom! Zatratiť nie, zmilovať sa nad hriešnikom! Omyl, či úmysel bráni, čiarka človeka zachráni!" (Michael Leren)

"Ak je niekto zdravý a hlúpy, to ešte neznamená, že nemôže byť Múdry." (Michael Leren)

"Všetci nám prajú hlavne zdravie. Ja prajem aj rozum, aby nechodilo tak veľa zdravých a hlúpych ľudí po svete." (Michael Leren)

"Kto je tu vinár? Ja. Prosím vás, mohli by ste mi urobiť víno z môjho hrozna? Nie pane. Ja nie som vinár. Ja sa iba volám Vinár." (Michael Leren)

"Kto je tu kresťan? Ja! Mohli by ste mi pomôcť spoznať a žiť Evanjelium? Nie pane, ja to neviem. Ja sa za kresťana iba považujem." (Michael Leren)

"Kto je najväčším nepriateľom kresťanov? Nehodní kresťania." (Michael Leren)

A na ďalšiu knihu trilógie napísal: "Som jeden z mnohých na tejto Zemi, na ktorého Pán zhliadol vo svojom milosrdenstve a daroval sa mi ako Pevný bod." (Michael Leren)

"Bez viery je život rozumného človeka iba bezduchým prežívaním. Myslím, že život človeka bez viery je vlastne nemožný." (Michael Leren)

"Život skutočného kresťana je ťažký, ale radostný." (Michael Leren)

Michal Lejko doposiaľ, pod vlastným menom a priezviskom, ale aj pod viacerými pseudonymami napísal:

1. Michal Lejko: Svadba z Nižného Žipova (Vešeľe). Výroba: Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2003, 76 s. Prvé a druhé vydanie. (Knižka je výsledkom podrobného etnografického a folkloristického výskumu v rodnej obci. Respondenti museli byť vo veku 75 – 85 rokov, ba aj oveľa starší – vyše 90 rokov. Bohužiaľ, do roka po výskume z nich väčšina zomrela a nedožila sa ani tejto knižky, ani CD nosiča.)

2. Michal Lejko: MY A JA - pokiaľ nás smrť nerozdelí. (Čriepky života). Výroba: Adin, Prešov 2004, 183 s.

3. Michal Lejko, alias Žipi: Tisíc a 2 vtipy. Výroba: Adin: Prešov 2013, 250 s.

4. Michal Lejko: A vichodňar jak colštok. Stret civilizácii v malom. Prešov 2016, 106 s. Prvé a druhé vydanie.

Trilógia:

5. Michael Leren: Príbeh hľadania (viery v) Boha. Výroba: Adin, Prešov 2018/, 311 s.

6. Michael Leren: Tajomstvá 2000-ročnej kroniky. Výroba: „SPOLOM“, Ľvov 2019, 139 s.

7. Michael Leren: Tretia svetová vojna je nevyhnutná? Výroba: „SPOLOM“, Ľvov 2020, 259 s.

8. Michal Lejko, alias Žipi: Tisíc a 7 vtipov. Výroba: Adin, Prešov 2021, 128 s. Prvé a druhé vydanie.

9. Metar Lagan: Bicykel, moja vášeň. (Kniha bez bicykla a bicykel bez tejto knihy je oničom.) v tlači.

Elektronické médiá CD, DVD:

1. Michal Lejko – scenár: Svadba z Nižného života (Vešeľe). 1930 – 1939. (CD 59 minút). Nižný Žipov: Obecný úrad, 2004. Prvé, druhé a tretie vydanie.

2. Michal Lejko – scénar, réžia: Ján Veselý: Živá krížová cesta – Ražňany. Vyrobil: Jozef Plančár. www.studioplancar.sk (DVD 60 minút), 06-04-2012 Prvé a druhé vydanie.