Preskočiť na obsah

Mikuláš Jacquin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikuláš Jozef von Jacquin
rakúsko-uhorský vedec – biológ
litografia od Adolfa Kunikeho, okolo 1820
litografia od Adolfa Kunikeho, okolo 1820
Rod. menoNikolaus Joseph Jacquin
Narodenie16. február 1727
Leiden, (dnes Holandsko)
Úmrtie26. október 1817 (90 rokov)
Viedeň
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mikuláš Jacquin

Barón Mikuláš Jozef von Jacquin (nem. Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin; * 16. február 1727, Leiden (dnes Holandsko) – † 26. október 1817, Viedeň) bol lekár, chemik, mineralóg a biológ.[1] Prvý profesor banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy svojho druhu na svete (1763 – 1769). Profesor chémie a botaniky na Univerzite vo Viedni (1769 – 1797).

Narodil sa v Leidene, kde vyštudoval medicínu na Leidenskej univerzite, neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne. Od roku 1752 pôsobil vo Viedni ako lekár. V rokoch 17541759 precestoval Karibik a Ameriku, kde zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a v kaštieli Schönbrunn.

Po návrate pôsobil v rokoch 1763 – 1768 na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762 ako profesor chémie a mineralógie na novozaloženej Banskej akadémii v Banskej Štiavnici – v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska. Vymenovaný bol dňa 13. júna 1763, keď bola založená ako prvá Katedra chémie a mineralógie. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky.

Od roku 1769 profesor chémie a botaniky na univerzite Viedeň, zároveň riaditeľ Botanickej záhrady Viedenskej univerzity a neskôr Cisárskych záhrad v kaštieli Schönbrunn.

Barón Mikuláš Jozef von Jacquin,, maľovaný portrét od Fügera

Jeho syn Joseph Franz von Jacquin bol tiež profesorom botaniky.

V roku 1797 odišiel do dôchodku. Je pochovaný na katolíckom cintoríne Viedeň – Matzleinsdorf (dnes: Waldmüllerpark).

V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, Mikuláš Jacquin, ktorého sám Lavoisier považoval za zakladateľa experimentálnej chémie, dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistonovej teórie. Tým sa zaradil medzi prvých prívržencov Lavoisierovej oxidačnej chémie. Aj náplň Jacquinových prednášok bola originálna, opierajúca sa o vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz.[2]

Významne sa podieľal na zavádzaní Linného nomenklatúry v oblastiach Habsburskej monarchie. Je autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov. Vedecké práce vydával v jazyku latinskom a nemeckom.

Jeho hlavné diela sú:

  • Flora austriaca (Viedeň 1773-78, viacero zväzkov, so 450 kolorovanými obrázkami)
  • Selectarum stirpium americanum historia (Viedeň, 1763 u. 1780, s 264 kolorovanými obrázkami)
  • Observationes botanicae (Viedeň, 1764, 4 zväzky so 100 obrázkami)
  • Icones plantarum rariorum (Viedeň, 1781 – 1793, 3 zväzky so 648 kolorovanými obrázkami); online
  • Anfangsgründe der medicinisch-practischen Chymie: Zum Gebrauche seiner Vorlesungen (Viedeň, 1783)
  • Collectanea ad botanicam, chemiam et historiam naturalem spectantia (Viedeň, 1786 -96)
  • Hortus botanicus Vindobonensis (1770 – 1776, 5 zväzky, 300 obrázkov)
  • Plantarum rariorum Horti caesarei Schoenbrunnensis descriptiones et icones (1797 – 1804, 4 zväzky a 500 obrázkov)
  • Jeden rod z druhu Theophrastaceae je po ňom pomenovaný Jacquinia L.; jeden rod z druhu Orchideaceae je po ňom pomenovaný Jacquiniella Schltr.
  • Horská rastlina ostropysk nesie po ňom druhové meno (Oxytropis jacquinii).
  • Podľa medzinárodného indexu názvov rastlín IPNI až 65 druhov nesie druhové meno jacquiniana, jacquinianum alebo jacquinianus.
  • V roku 1806 bol povýšený do šľachtického stavu (Barón – nemecky Freiherr) a obdržal Rád sv. Štefana.
  • V roku 1875 bola po ňom pomenovaná štátna cesta v 3. Viedenskom obvode ako Jacquingasse.
  • 23. februára 2011 bola v Rakúsku vydaná minca v hodnote 20 € na počesť tohto výskumníka. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 mm.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v
  2. Chemické vzdelávanie na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici (1. časť) [online]. 19.8.2009, [cit. 2012-02-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]