Mikuláš Konkoly-Thege
| Mikuláš Konkoly-Thege | |
 maďarský fyzik a astronóm | |
| Narodenie | 20. január 1842 Pešť, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február 1916 (74 rokov) Budapešť, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Mikuláš Konkoly-Thege |
Mikuláš Konkoly-Thege (maď. Konkoly-Thege Miklós; * 20. január 1842, Pešť, Uhorsko[1] – † 17. február 1916, Budapešť[1]) bol maďarský fyzik a astronóm.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo prežil v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo), už ako 15-ročný skonštruoval vlastný parný stroj.[2] Po skončení stredoškolského štúdia v školskom roku 1857 – 1858 začal študovať na Univerzite v Budapešti[3][4] fyziku, medzi jeho učiteľov patril aj Štefan Jedlik. Od roku 1860 pokračoval na štúdiu práva v Berlíne, kde v roku 1862 získal doktorát. Mal všestranné záujmy, získal diplomy lodného kapitána a strojvodcu. Po skončení štúdia odišiel na dvojročnú študijnú cestu po najznámejších observatóriách, aby sa zoznámil s ich činnosťou, odborným programom a prístrojovým vybavením a nadviazal osobné kontakty.[2] Hvezdáreň v Starej Ďale, ktorú založil v roku 1871, sa za niekoľko rokov stala známa na celom svete. Od roku 1890 bol riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti.
Bol konštruktér mnohých astronomických prístrojov, preto Hurbanovo patrilo medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie v Európe. Vo svojej vedeckej činnosti sa venoval pozorovaniu slnečných škvŕn, jasných komét (ich spektier), slnečných protuberancií, meteorov a určovaniu presného času. Systematicky vykonával aj geomagnetické a meteorologické pozorovania. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu - astrofotometrii, spektroskopii, výskumu slnečnej fotosféry a chromosféry, fotografovaniu hviezdokop, hmlovín, spektroskopickým a spektro-fotometrickým pozorovaniam. Jeho pozorovania Halleyho kométy z roku 1910 bolo ešte v polovici 80-tych rokov 20. storočia uvádzané v odbornej literatúre.[2]
Dokladom jeho mimoriadnej vedeckej činnosti sú publikácie, ktoré boli priložené k návrhu dr. Konkolya za člena Uhorskej akadémie vied. Za 7-ročné obdobie publikoval 40 pôvodných vedeckých prác, na základe vlastných pozorovaní. Bol členom vedeckých spoločností ako Astronomische Gesellschaft, Royal Astronomical Society a iných. Za svoju záslužnú prácu dostal mnohé uznania a vyznamenania - čestný doktorát univerzity vo Philadelphii, Rad Pro Litteris et Artibus, pruský, würtenberský a srbský rad, ako aj zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy. Dňa 18. mája 1899 venoval všetko zariadenie observatória štátu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-06-27]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
- ↑ a b c PÖSS, Ondrej. Mikuláš Konkoly-Thege. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 452 – 459.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-01-14]. Dostupné online. Archivované 2009-02-14 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-01-14]. Dostupné online. Archivované 2016-01-04 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Konkoly-Thege
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.