Preskočiť na obsah

Mikuláš Mlynarčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikuláš Mlynarčík
Mikuláš Mlynarčík
Narodenie6. december 1894
Tatranská Kotlina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie5. november 1977 (82 rokov)
Žilina, Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Profesiahorolezec

Mikuláš Mlynarčík (* 6. december 1894, Tatranská Kotlina – † 5. november 1977, Žilina) bol slovenský horolezec, lyžiar, turista, zakladateľ horolezeckého spolku JAMES.

Zo životopisu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol príležitostný horský vodca. Ako dieťa a mládenec žil v Tatranskej Kotline preto veľmi dobre poznal východnú časť Vysokých Tatier a Belianske Tatry. Študoval na Vyššej obchodnej škole v Kežmarku. Keď mal 14 rokov vedel sa už veľmi dobre lyžovať. Podnikal mnohé ľahšie i ťažšie túry vo Vysokých Tatrách. Za výrazný úspech slovenského horolezectva je považovaný jeho prvovýstup na Lomnický štít dňa 14. augusta 1921, keď vystúpil na vrchol juhozápadným hrebeňom so spoločníkmi Jurajom Koromzayom a Karolom Piovarcsym zo Spišskej Novej Vsi.

V Spišskej Novej Vsi bol úradníkom v sporiteľni. Tu spoločne s Františkom Liptákom a Gustávom Nedobrým založil horolezecký spolok JAMES. Bol prvým predsedom Spolku tatranských horolezcov JAMES. Uskutočnil vyše 2000 turistických a horolezeckých túr. Zameriaval sa na hrebeňové prechody. Pomáhal sprístupňovať rokliny a doliny Slovenského raja. Bol aktívnym lyžiarskym inštruktorom. Mal výrazný podiel na vybudovaní turistickej základne vo Vrátnej, pomáhal pri budovaní chát pod Chlebom a pod Suchým. Keď sa usadil v Žiline pomáhal pri zakladaní horskej služby v Malej Fatre. Bol aktívnym dopisovateľom časopisu Krásy Slovenska. Za zásluhy bol ocenený Zlatým odznakom JAMES, medailou Za zásluhy o rozvoj ČSZTV I. stupňa a Čestným odznakom HS Malá Fatra.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MRÁZIK, František. Priekopníci Horskej služby na Slovensku. 1. vyd. Veľká Lomnica : SLZA, 1993.
  2. PETRÍK, Ján. Horolezectvo v Spišskej novej Vsi. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ABC studio, 2010. ISBN 978-80-970736-9-5. S. 159.