Milan Munclinger
Milan Munclinger | |
---|---|
Základné informácie | |
Popis umelca | český flautista, dirigent a skladateľ |
Umelecké mená | prezývka: „Munďa“[1] |
Narodenie | 3. júl 1923 Košice, Prvá česko-slovenská republika (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 30. marec 1986 (62 rokov) Praha, ČSSR (dnes Česko) |
Alma mater | Akademie múzických umění v Praze, Karlova univerzita |
Žáner | renesančná hudba, baroková hudba, klasicizmus, klasická hudba |
Hrá na nástrojoch | flauta |
Roky pôsob. | 1946 – 1986 |
Manželka | Viktória Švihlíková |
Rodičia | otec Jozef František Munclinger |
Vydavateľstvá | Supraphon, Panton, Nippon, Columbia, DGG, Vanguard, Ariola, CBS Masterworks, Orfeo, Sony Classical |
Súvisiace články |
strýko Tibor Honty |
Milan Munclinger (* 3. júl 1923, Košice – † 30. marec 1986, Praha)[2] bol český flautista, dirigent, skladateľ, muzikológ a hudobný novinár.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Jozef František Munclinger bol významným spevákom a režisérom opery, jeho matka bola zakladajúcim členom Slovenského národného divadla v Bratislave. Jeho strýko Tibor Honty bol známy český fotograf.[1][3][4]
Milan Munclinger študoval na Pražskom konzervatóriu, následne na Akadémii muzických umení v Prahe flautu a potom hudobnú vedu, estetiku, filozofiu a orientalistiku na Karlovej univerzite. V rokoch 1946 až 1948 bol jedným z asistentov Václava Talicha v Českom komornom orchestri a taktiež spolupracoval z jeho komornými súbormi.[1][3][4]
Umelecká, organizačná a vedecká činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V tej istej dobe začal študovať aj starú hudbu a jej interpretáciu. V roku 1951 založil spolu so svojou manželkou čembalistkou Viktóriou Švihlíkovou komorný súbor Ars rediviva, ktorý zohral dôležitú úlohu v znovuobjavení barokovej hudby. Preložil Dolmetschovu knihu s názvom The Interpretation of the Music of the 17th and 18th Centuries Revealed by Contemporary Evidence a niektoré ďalšie pramene o historicky poučnej interpretácii, publikoval a predstavil niekoľko piesní z českých a nemeckých archívov (ako editor pracoval hlavne pre hudobné vydavateľstvá ako Supraphon, Bärenreiter Kassel a IMC New York).[5]
Stal sa spoluzakladateľom českej Společnosti pro starou hudbu, vystupoval na medzinárodných sympóziách v štátoch ako Česko-Slovensko, Nemecko, Rakúsko a Francúzsko. Tie boli venované editácii a interpretácii klasicistických skladieb. Bol porotcom interpretačných súťaží (napríklad Concours de flûte Jean-Pierre Rampal v Paríži, 1980 a 1983), ale aj lektorom interpretačných kurzov v Bayreuthe. Pravidelne vyučoval na Académie Internationale d'Été Jean-Pierre Rampala v Nice.[6]
Venoval sa aj džezovej improvizácii, objavoval pre české publikum moderných autorov, napríklad francúzskeho skladateľa André Joliveta.[3] Založil súbory Munclingerovo dechové kvarteto a Aulos. Učil na Pražskom konzervatóriu, patril k zakladateľom neziskovej organizácie Hudební mládež.[4]
Spolupráca s Jean-Pierre Rampalom
[upraviť | upraviť zdroj]Ako dirigent spolupracoval s Orchestrom česko-slovenského rozhlasu, Pražským komorným orchestrom, Komorným orchestrom Bohuslava Martinů, ale aj s Musici de Praga. Podielal sa na edícii Musica Antiqua Bohemica, ocenenej cenou Grand Prix du disque de l'Académie Charles Cros. Jeho realizácia a naštudovanie Bendovho a Richerovho flautového koncertu bola zároveň jednou z prvých nahrávok uskutočnených spoločne s francúzskym flautistom Jean-Pierre Rampalom (1955), s ktorým ho neskôr spájalo celoživotné priateľstvo, ktorému pripísal niektoré svoje práce (napríklad rekonštrukciu Bachových koncertov BWV 1055, 1056 a 1059, v roku 1983 nahrávka pre CBS Masterworks). Rampal píše o Munclingerovi v spomienkovej knihe s názvom Musique, ma vie. Jeho pamiatke venoval svoje interpretáce hudby Carla Philippa Emanuela Bacha.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Městská část Praha 2. Milan Munclinger (Nové Město) [online]. Praha: encyklopedie.praha2.cz, 2020-06-21, rev. 2022-11-25, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Internetová encyklopedie dějin Brna. Milan Munclinger - Profil osobnosti [online]. Brno: encyklopedie.brna.cz, rev. 2022-01-10, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c Nadšenec s osobním kouzlem a uměleckou autentičností [online]. operaplus.cz, 2016-03-29, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c Supraphon. Milan Munclinger [online]. supraphon.cz, 2023-06-28, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ VEBER, Petr. Pohledem Petra Vebera (50) Milan Munclinger a baroko [online]. klasikaplus.cz, 2023-07-03, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ VAŠATOVÁ, Jana. Víkend s Milanem Munclingerem [online]. Praha: Český rozhlas, 2023-09-11, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Munclinger v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Milan Munclinger v Internet Movie Database (po anglicky)
- Zoznam diel v Súbornom katalógu ČR
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- František Sláma: Z Herálce do Šangrilá. Orego, Říčany 2001. ISBN 80-86117-61-8
- Nicolas Slonimsky: Baker’s Biographical Dictionary of 20th Century Classical Musicians. Schirmer Books, 1997, ISBN 0-02-871271-4
- Alain Pâris: Dictionnaire des interprètes et de l´interprétation musicale au XX siècle. Laffont, Paríž 1995, ISBN 2-221-08064-5
- Jean-Pierre Rampal: Musique, ma vie. Calmann-Lévy, 1991, ISBN 2-7021-1967-0
- Marc Vignal: Larousse de la musique, Larousse, Paríž 1982, ISBN 2-03-511303-2
- Československý hudební slovník osob a institucí, II, SHV, Praha 1965
- Jan Kozák: Českoslovenští hudební umělci a komorní soubory, str. 427, 454, 479, SHV, Praha 1964
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milan Munclinger na českej Wikipédii.