Milorad Pavić
| Milorad Pavić | |
| srbský spisovateľ | |
 Milorad Pavić v roku 2007 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 15. október 1929 |
| Belehrad | |
| Úmrtie | 30. november 2009 (80 rokov) |
| Belehrad | |
| Národnosť | srbská |
| Zamestnanie | spisovateľ, historik, prekladateľ |
| Manželka | Jasmina Michajlović |
| Dielo | |
| Žánre | poviedka, román, novela, esej, poézia, dráma |
| Obdobie | postmodernizmus |
| Témy | história, láska, smrť, posmrtný život, mystika |
| Významné práce | Chazarský slovník- román |
| Významné ocenenia | člen Srbskej akadémie od 1991, nominovaný na Nobelovu cenu |
| Odkazy | |
| Milorad Pavić na khazars.com | |
 | Milorad Pavić (multimediálne súbory na commons) |
Milorad Pavić (srb. Милорад Павић; * 15. október 1929, Belehrad – † 30. november 2009, Belehrad) bol srbský spisovateľ a historik srbského písomníctva z obdobia 17. – 19. storočia. Je autorom medzinárodne uznávaného románu Chazarský slovník. Prvú knihu vydal v roku 1952. Pochádzal zo starej srbskej rodiny spisovateľov, počnúc 18. storočím až doteraz.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Belehrade. Vyštudoval na Belehradskej univerzite fakultu filozofie. Stal sa na nej neskôr profesorom. Študoval aj v Záhrebe, v Paríži na Sorbonne a vo Viedni. Preložil G.G.Byrona a A.S.Puškina. Publikoval 50 autorských diel, romány, poviedky, básne a divadelné hry. Prežil dve bombardovania: Prvé ako dvanásťročný, druhé ako pätnásťročný. Počas nemeckej okupácie Srbska sa naučil nemecky. Ruské lekcie bral od jedného ruského emigranta a anglické od Brita zdržiavajúceho sa v okupovanom Belehrade. Vyučoval literatúru v Novom Sade, Freiburgu, Regensburgu a Belehrade.
Do roku 1984 bol podľa vlastných slov najnečítanejším autorom, po ňom bol najčítanejším srbským spisovateľom. Je aktuálne najprekladanejším spisovateľom Balkánu do mnohých svetových jazykov.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Pavićov prínos do literatúry spočíva hlavne vo formálnych experimentoch a inováciách. Zmenil štruktúru románu tak, že do neho transplantoval iné žánre písomníctva, napríklad lexikón (Chazarský slovník) alebo krížovku (Krajinka maľovaná čajom) či hru v taroty, použil tiež štruktúru klepsydry (vodné hodiny). Narušil časovú kontinuitu románu tak, že nemal začiatok ani koniec alebo vytvoril množstvo koncov toho istého príbehu. Ďalšie experimenty s formou uskutočnil v románe-antológii, keď sa pohrával s fiktívnym autorstvom príbehov (román Papírové divadlo[1]) alebo s osobou rozprávača zo záhrobia (román Druhé telo[2]). Tematicky sa Pavić tiež vymyká z hlavného prúdu prozaickej európskej tvorby. Adoptoval si mystiku a históriu Balkánu a Orientu, z ktorých navaril mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.
Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- Palimpsesty, zbierka
- Mesačný kameň, zbierka
Romány
[upraviť | upraviť zdroj]- Chazarský slovník, 1984
- Krajinka maľovaná čajom, 1988
- Vnútorná strana vetra, 1991
- Posledná láska v Carihrade, 1994
- Kazeta na písacie potreby
- Hlinená armáda, 1999
- Sedem smrteľných hriechov
- Unikát, román – delta
- Druhé telo, 2006
- Farebný chlieb a Neviditeľné zrkadlo, román pre dievčatká a chlapcov
Poviedky
[upraviť | upraviť zdroj]Vydal tieto zbierky poviedok:
- Ruský chrt, Руски хрт, приче, Београд 1979, 215 стр.
- Nové belehradské poviedky, Нове београдске приче, Београд 1981, 360 стр.
- Kôň svätého Marka, Коњи светога Марка, приче, Београд 1976, 159 стр.
- Železná opona, Гвоздена завеса, приче, Нови Сад 1973, 222 стр.
- Hodená rukavica,1989
- Brána sna, Врата сна и друге приче. Дерета, Београд, 2002, 196 стр.
- Poviedka o tráve, Прича о трави и друге приче.
- Papierové divadlo, zbierka poviedok alebo román-antológia
Odborná literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Memoáre 18. a 19. storočia – 1964
- Od Baroka ku klasicizmu – 1966
- Zábavník Vuka Karadžića – 1969
- Dejiny srbskej literatúry v dobe baroka – 1970
- Vojislav Ilić a európske básnictvo – 1971
- Gavril Stefanović Venclović – 1972
- Jazyková pamäť a básnický tvar – 1976
- Zrod novej srbskej literatúry – 1983
- Dejiny, vrstvy a štýl – 1985
Knihy v slovenčine
[upraviť | upraviť zdroj]- Chazarský slovník (Hazarski rečnik / Hazarski rečnik), Bratislava, Vydavatelstvo Slovart, 2003, 2006.
- Vnútorná strana vetra (Унутрашња страна ветра / Unutrašnja strana vetra), Bratislava, Petrus, 2005.
- Posledná láska v Carihrade (Последња љубав у Цариграду / Poslednja ljubav u Carigradu), Bratislava, Slovart, 2007.
- Druhé telo (Друго тело / Drugo telo), Bratislava, Slovart, 2008.
- Krajina maľovaná čajom (Predeo slikan čajem / Predeo slikan čajem), Bratislava, Slovart, 2010.
- Znamienko krásy (Вештачки младеж / Veštački mladež), Bratislava, Slovart, 2011.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Papírové divadlo, román-antológia 2008, Mladá Fronta, preklad Stanislava Sýkorová, ISBN 978-80-204-1804-3
- ↑ Druhé telo, román, Slovart, ISBN 978-80-8085-414-0