Milovan Đilas
| Milovan Đilas | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 4. jún 1911 Podbišće, Čierna Hora |
| Úmrtie | 20. apríl 1995 (83 rokov) Belehrad, Srbsko |
| Politická strana | Zväz komunistov Juhoslávie (1932-1954) |
| Alma mater | Belehradská univerzita |
| Rodina | |
| Manželka |
Mitra Mitrović (1936-r. 1952) Stefanija Barić (1952-1993) |
| Deti | Vukica, Aleksa |
| Odkazy | |
 | Milovan Đilas (multimediálne súbory) |
Milovan Đilas (alebo Djilas) (* 4. jún 1911, Podbišće, Čierna Hora – † 20. apríl 1995, Belehrad, Srbsko) bol juhoslovanský komunistický politik a teoretik, jeden z prvých disidentov. Bojoval v 2. svetovej vojne proti nemeckým okupantom za komunistickú Juhosláviu po boku partizánskeho vodcu Josipa Broza Tita. Syn kráľovského policajného dôstojníka z Čiernej hory pracoval s Titom už v tridsiatych rokoch v ilegálnej komunistickej strane a po skončení oslobodzovacieho boja sa vypracoval na jeho zástupcu.
Po vojne formálne podpredseda Titovej vlády, minister bez kresla vo zväzovej vláde, fakticky viedol propagandu a dohliadal na tlač, umenia a kultúru. Vďaka zodpovednosti za propagandu vytvoril platformu pre nové myšlienky a založil nový časopis Nova Misao („Nová myšlienka“), v ktorom publikoval sériu článkov, ktoré boli čoraz viac voľnomyšlienkárske.
Đilas bol všeobecne považovaný za možného Titovho nástupcu a v roku 1953 mal byť zvolený za prezidenta Juhoslávie. Stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia, úrad však vykonával iba od 25. decembra 1953 do 16. januára 1954. V období od októbra 1953 do januára 1954 napísal pre časopis Borba 19 článkov. Boli to oficiálne noviny komunistov Juhoslávie, v ktorých s podporou Tita rozvíjal juhoslovanskú kritiku prebyrokratizovaného stalinizmu v Sovietskom zväze. Vyjadroval sa za prechod od centrálneho plánovania k väčšej ekonomickej autonómii.
Djilas ako azda nijaký iný Juhoslovan vniesol svoje myšlienky do juhoslovanského modelu tretej cesty k socializmu: nezávislosť od blokov, samospráva pracujúcich a socialistická demokracia. To boli cieľové predstavy, ktoré viedli k rozchodu s Titom. Djilas stratil svoje postavenie a za svoju rebéliu proti vedúcej úlohe strany (Nová trieda) zaplatil dovedna jedenástimi rokmi väzenia.
Stal sa disidentom a jedným zo svetovo najznámejších kritikov komunistického politického systému. Jeho rozsiahle práce sú zdrojom informácií o historickom vývoji Juhoslávie v polovici 20. storočia. Žil v Taliansku ale aj tam sa venoval rozvíjaniu myšlienok marxizmu a odstránenie triednych rozdielov. Mnohé jeho práce mali publicistický charakter. Bol ale tiež aj aktívnym spisovateľom. Đilasův román Crna Gora (1980), preklad Miltonova Strateného raja (1989) a román Izgubljene bitky (1994), boli preložené do viacerých jazykov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milovan Đilas
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.