Babia hora
O iných významoch výrazu Babia hora pozri Babia hora (rozlišovacia stránka).| Babia hora | |
| vrch | |
 Pohľad z Malej Babej hory
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat nowotarski |
| Obec | Oravská Polhora |
| Pohorie | Oravské Beskydy Beskid Żywiecki |
| Podcelok | Babia hora |
| Povodia | Orava, Skawa |
| Nadmorská výška | 1 722,9 m n. m. |
| Relatívna výška | 1 075[1] m |
| Súradnice | 49°34′23″S 19°31′45″V / 49,573°S 19,5293°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Oravskej Polhory-Slaná voda
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Babia Góra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Babia hora (poľ. Babia Góra, 1 722,9 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch Oravských Beskýd i podsústavy Stredné Beskydy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, približne 18 km severne od Námestova.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na východnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Babia hora.[4] Na poľskom území nadväzuje pohorie Beskid Żywiecki. Vrch leží na hranici Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Námestovo a Powiatu nowotarského. Na slovenskom území zasahuje na katastrálne územie obce Oravská Polhora.[6] Mohutná Babia hora je pomerne osamotený masív a jediným vrchom v jej blízkosti je západným smerom po hrebeni ležiaca Malá Babia hora (1 515 m n. m.).[5] Hrebeňom vedie rozvodnica Čierneho a Baltského mora. Masív sa nachádza v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Mohutný vrch je súčasťou hlavného hrebeňa Oravských Beskýd, ktorý vedie od západu a na vrchole Babej hory sa stáča severovýchodným smerom na územie Poľska.[5] Skalnatý vrchol je hôľnatý, nižšie časti pokrýva porast kosodreviny a nižšie polohy i zmiešaný les. Vďaka polohe a vysokej nadmorskej výške patrí medzi najlepšie vyhliadkové vrchy na Slovensku.[7] Babia hora tvorí hranicu aj medzi dvoma rozvodiami; vodné toky zo severozápadnej (poľskej) strany odvádza rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) a východnej strany ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora. Niektoré zdroje lokalizujú vrchol už na územie Poľska, niekoľko desiatok metrov za hraničnú čiaru.
Zaujímavosťou je, že pokým na Slovensku je masív považovaný za jeden vrch, v susednom Poľsku názvom Babia Góra nazývajú masív, ktorý sa člení na ďalších 5 vrchov: najvyšší nazývajú Diablak, západný predvrchol (1 620 m n. m.) je Kościółki a severovýchodne v hrebeni ležia pahorky Gówniak (1 617 m n. m.), Kępa (1 521 m n. m.) a Sokolica (1 367 m n. m.).
Geologické podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Babia hora patrí do sústavy Vonkajších Západných Karpát. Z geologického hľadiska je tvorená z odolnejších pieskovcov, ktoré tvoria jej najvyššie partie a karpatského flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelinísk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. Okrem spomínaných močiarov sa na Babej hore vyskytuje väčšie množstvo prameňov, čo svedčí o bohatých zásobárňach vody, udržiavaných v jej odolnom podloží. Na poľskej strane sa nachádzajú početné menšie plieska (po poľsky stawky). Erózna činnosť vzduchu (vetra) zanechala na vrchu množstvo dominantných výčnelkov v podobe menších skalných stien a previsov. Dôkazom eróznej činnosti vody sú depresie na úpätí a pieskovcová jaskyňa v Babej hore.
Poveternostné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Spomínaná poloha Babej hory ako severného okraja karpatského oblúka, zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. To má za následok chladné a vlhké podnebie. Prejavom toho sú časté hmly a zrážky, ktoré vytvárajú už spomínané bohaté zásoby vody. Typickým poveternostným javom, vyplývajúcim zo spomínanej skutočnosti, sú početné náhle zmeny počasia, ktoré majú na svedomí mnoho ľudských obetí, najčastejšie nepripravených turistov.
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Flóra Babej hory je typická pre pieskovcové a flyšové podložie, čo sa prejavuje v mnohých rašeliniskách na jej úpätí. Tu sa vyskytuje flóra charakteristická pre mierne až chladné pásmo Karpát. V stredných a vyšších polohách dominuje pôvodný hustý prales, ktorý nebol poznačený extrémnou ťažbou práve z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je tvorený prevažne ihličnatými drevinami ako smrek, borovica, ale možno tu badať výskyt listnatých drevín, kde je najpočetnejšie zastúpený buk lesný. Na okraji alpínskeho stupňa sa nachádza hustá kosodrevina. Nad kosodrevinou sa vyskytujú odolné rastlinné spoločenstvá, ktorých výskyt je veľmi riedky.
Pamätné tabule
[upraviť | upraviť zdroj]V období komunizmu bola na vrchole Babej hory umiestnená pamätná tabuľa, ktorá mala pripomínať údajný výstup Vladimíra Lenina z roku 1912. V 90. rokoch bola tabuľa demontovaná a roku 1996 nahradená pamätnou tabuľou na viaceré výstupy pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vystúpil ešte ako krakovský arcibiskup.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Babia hora je svojou majestátnosťou a polohou jednou z najlepších vyhliadkových vrchov. Skalnatý vrchol ponúka pri vhodnom počasí ďaleký kruhový rozhľad. V rámci Slovenska sú dobre pozorovateľné celé pohraničné Oravské Beskydy, Oravská Magura, Veľký Choč a prakticky celé Tatry. Nezriedka sa na horizonte objaví hrebeň Ďumbierskych Tatier, severná časť Veľkej Fatry, Krivánska Fatra a Lysá hora v Moravsko-sliezskych Beskydách.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z lokality Slaná voda pri Oravskej Polhore - po
značke z Oravskej Polhory cez lokalitu Slaná voda, Malú Babiu horu (1 515 m n. m.) a sedlo Brána - po
značke z lokality Przywarovka pri rovnomennej poľskej obci - viacerými značenými trasami z územia Poľska[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Babia hora -
-
Babia hora
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 7.
- ↑ Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babia hora
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Babiogórski Park Narodowy(po poľsky)/(po anglicky)/(po slovensky)
- Z histórie turistiky na Babej hore Archivované 2009-08-13 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Ondrejka, K.; Príroda, Rekordy Slovenska; Mapa Slovakia; Bratislava: 2000