Mladý paleolit na Slovensku

Toto je článok o mladom paleolite v užšom zmysle (40 000/35 000 pred Kr. – 13 000/11 000 pred Kr.) na území Slovenska.

V tomto období geologicky pokračovali štvrtohory, štvrtohorné zaľadnenie (presnejšie časť würmu) a mladý pleistocén (0,126 mil. rokov pred Kr. – ca. 9600 pred Kr.).

Nositeľom kultúr tohto obdobia už bol Homo sapiens, v prípade szeletienu spočiatku možno ešte (aj) Homo neanderthalensis. Podnebie sa v priemere ochladilo, čo súviselo s postupom kontinentálneho ľadovca na juh v rámci glaciálu würm. Ľudia sa ešte stále živili lovom, lov sa však už špecializoval v rámci jednoducho organizovanej skupiny, tzv. tlupy. Vo výrobe nástrojov sa používala nová technika na opracúvanie suroviny – mäkký otĺkač. Hlavný tvar industrie bola čepeľ, ale často pribudli aj škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože. Vyrábali sa už vrhacie zbrane (oštepy).

Niekde do tohto obdobia spadá najstarší kostrový nález druhu Homo sapiens (a to tzv. kromaňonca) zo Slovenska, ktorý urobil Belo Majlát koncom 19. storočia v Liptovskej jaskyni vo vrchu Mních. Išlo o ľudskú sánku. Nález nemožno datovať, lebo údajne v roku 1956 zhorel v budapeštianskom Prírodovednom múzeu, kde bol uskladnený od roku 1875. Podobne sú problémy s datovaním iných kandidátov na prvý nález druhu Homo sapiens: nálezu zuby-stoličky nájdeného v priepasti Malá ľadnica pri Silickej Brezovej a nálezu zubu v Plaveckom Mikuláši. Tieto zuby sa väčšinou priraďujú obdobiu gravettienu alebo aurignacienu.

Szeletienska kultúra (40 000 – 32 000 pred Kr.) bola spočiatku azda ešte kultúrou druhu Homo naenaderthalensis, neskôr však už bol jej nositeľom bezpečne Homo sapiens. Na Slovensku sa vyskytovala na západe, ojedinele aj na východe. Patria sem náleziská Vlčkovce, Radošina – jaskyňa Čertova pec, jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, jaskyňa Domica pri Kečove, Kunovo, Ivanovce-Skala, Veľký Kolačín (rytina na rebre zobrazujúca mihuľu riečnu), Nové Mesto nad Váhom, Moravany nad Váhom – Dlhá (veľká dielňa na výrobu plošne opracovaných listových hrotov), Veľký Šariš (dve náleziská), Plavecký Mikuláš, Čečejovce, Košice-Barca, Hraničná pri Hornáde, Spišské Podhradie, Poša. Industria pozostáva so stredopaleolitickej zložky (driasadlá, listovité hroty, klinky, diskovité moustéroidné jadrá), časom pribúdajú mladopaleolitické prvky – nízke škrabadlá, rydlá. Surovina na výrobu nástroj sa už do veľkej miery dovážala. Typické pre túto kultúru sú plošne opracované listové hroty (možno používané ako hroty šípov alebo podobných zbraní). Podľa náleziska dielne na ich výrobu je pomenovaný aj charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany-Dlhá.

Kultúru aurignacien (38 000 – 30 000 pred Kr.), ktorej nositeľom bol Homo sapiens, nachádzame zas na východnom Slovensku (okrem nálezu tzv. mladečských hrotov v jaskyni Deravá skala). Významné náleziská sú: Tibava, Seňa, Jasovská jaskyňa, jaskyňa Deravá Skala (možno szeletien), Košice-Barca I, Kechnec I, Košice-Barca II a III, Trstené pri Hornáde, Perín, Buzica, Veľký Šariš, Prešov, Čečejovce. Od tejto kultúry už poznáme prvé obydlia na Slovensku – polozemnice zastrešené drevenou konštrukciou z polohy Košice-Barca. Pre štiepanú industriu sú charakteristické vysoké kýlovité škrabadlá s kýlovitou retušou a kýlovité rydlá. Aurignacká čepeľ má piškótový tvar. 80% suroviny tvorí dovážaný severský pazúrik. Dôležitá je aj kostená industria, predovšetkým hroty kopijí. Na Slovensku rozlišujeme:

hornádsku aurignackú skupinu (starý aurignacien; náleziská Barca I., Barca III., Tibava, Kechnec I., Seňa I.)
stredný aurignacien (Barca I., Tibava) a
hornopotiskú aurignackú skupinu (mladý aurignacien).

Gravettienská (gravettská) kultúra (30 000 – 20 000/16 000 pred Kr. s ťažiskom medzi 25 000 – 21 000 pred Kr.), tzv. lovci mamutov, je vôbec najvýznamnejšia paleolitická kultúra na Slovensku. Nálezy sú zo západného aj východného Slovenska: Gánovce, Cejkov II a III, Nitra (polohy Čermáň, jaskyňa pod hradom, úpätie Zobora, Horné Krškany), Nemšová, Nové Mesto nad Váhom, Vlčkovce, Moravany nad Váhom (Moravianska venuša), Slaninova jaskyňa (najstarší gravettiensky nález v strednej Európe), Trenčianske Bohuslavice, Kašov, Pruské, Plavecký Mikuláš, Zamarovce, Sládečkovce, Svodín, Košice-Barca III, Hrčeľ, Zemplínske Jastrabie, Zemplín, Vyšné Nemecké, Vojnatina. Typickým znakom tejto kultúry v strednej a východnej Európe bolo zakladanie často rozsiahlych sídlisk – aglomerácií (Včkovce, Nové Mesto nad Váhom, Nitra, Cejkov, Kašov, Moravany nad Váhom) na vyvýšeninách so skládkami mamutích kostí pri týchto sídliskách, čo dokazuje, že išlo naozaj najmä o „lovcov mamutov“. Tieto aglomerácie pretrvali aj niekoľko tisíc rokov. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne. Z tohto obdobia sú známe kultové umelecké predmety, napr. Moravianska venuša (soška z mamutieho kla z Moravian nad Váhom, 22 800 pred Kr.), ženský idol tvaru vulvy z Cejkova a viacero sošiek zvierat. Z tohto obdobia pochádzajú prejavy (výrobného) vŕtania (Trenčianske Bohuslavice). Gravettien charakterizuje používanie kombinovaných, viacúčelových nástrojov. Prejavuje sa tendencia k mikrolitizácii, takže kamenné artefakty sa požívali v kostených, resp. drevených rukovätiach. Industria je zastúpená zo štiepanej industrie gravettami, ďalej kostienkovskými nožmi (dlátka), rydlami, nízkymi škrabadlami a hrubými archaickými tvarmi z miestnych surovín. Z kostenej, mamutovinovej a parohovej industrie sú zastúpené ihly, lyžice, mlaty, harpúny, kopije, kopáče, kyjaky, drtiče a podobne.

O kultúrach epigravettien a magdalénien, ktoré sem čiastočne patria, pozri neskorý paleolit na Slovensku.