Mohylianka
| Mohylianka | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj (Podunajská rovina) |
| Okres | Pezinok |
| Obce | Pezinok, Viničné |
| Začiatok | Pezinok (železničná stanica) |
| - poloha | Pezinok, Za dráhou (ulica) |
| - výška | 151 m |
| - súradnice | 48°16′59″S 17°16′22″V / 48,283123°S 17,272761°V |
| Ústie | Viničniansky kanál |
| - poloha | Viničné, Podomné (pole) |
| - výška | 138 m |
| - súradnice | 48°15′52″S 17°16′38″V / 48,264424°S 17,277348°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Hydrologické poradie | 4-21-15-004 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mohylianka[1] (do 1978 aj Mahulanka a do 2009 aj Mahulianka)[2][3] je umelý odvodňovací kanál na juhozápadnom Slovensku v povodí vodného toku Šúrsky kanál, resp. Blatina v širšom povodí Malého Dunaja na území mesta Pezinok a v malom rozsahu i na území obce Viničné v okrese Pezinok; klasifikácia povodí v tejto rovinatej oblasti po rozsiahlych melioračných zásahoch v novoveku je zatiaľ čiastočne sporná. Geomorfologická kategorizácia polohy Mohylianky: geomorfologická oblasť Podunajská nížina; geomorfologický celok Podunajská rovina. Hydrologické poradie Mohylianky: 4-21-15-004.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Mohylianka má dĺžku 2,2 km so začiatkom na južnom okraji intravilánu mesta Pezinok v tesnej blízkosti železničnej trate z Pezinka do Trnavy v nadmorskej výške 151 m n. m. cca 250 m severovýchodne od železničnej stanice v Pezinku; smeruje na juh a po 300 m priberá ľavostranný prítok kanála s dĺžkou tiež cca 300 m; bez zmeny smeru pokračuje 610 m na juh tvoriac hranicu medzi dobývacím priestorom hliny pre tehelňu v lokalite Lazárňa na svojom východnom brehu a ornou pôdou - poľom s názvom Mohylianka na svojom západnom brehu; bez zmeny smeru pokračuje cca 820 m až po kontakt s pezinsko-viničnianskou obecnou hranicou; ďalších 200 m svojim priamym kanalizovaným tvarom zhruba kopíruje krivoľaký úsek obecnej hranice medzi mestom Pezinok a obcou Viničné; posledných 240 m svojho priebehu tečie územím Viničného a ústi do Viničnianskeho kanála ako jeho pravostranný prítok v nadmorskej výške 138 m n. m. Viničniansky kanál ústi ďalej do Šúrskeho kanála a ten je prítokom Malého Dunaja.
Mohylianka je recipientom odpadových vôd; meliorovaná bola kvôli dobývaciemu priestoru hliny. Mohylianka s výnimkou začiatočného krátkeho úseku, ktorý leží v intraviláne Pezinka, tečie cez poľnohospodársky extravilán katastrálneho územia Pezinok a v malom úseku cez poľnohospodársky extravilán katastrálneho územia Viničné.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Mohylianka[4] (do 1978 aj Mahulanka a do 2009 aj Mahulianka) vznikol prenesením terénneho názvu Mohylianka pomenúvajúceho ornú pôdu, pole na kanál, ktorý preteká cez toto pole, resp. jeho okrajom. Terénny názov Mohylianka súvisí so slovom mogyla/mohyla vo význame vysoké navŕšenie zeminy nad hrobmi zosnulých v predkresťanských dobách.[5][6] Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí ako názov geografického objektu charakterizovaného výskytom mohyly, alebo ináč spájaného s mohylou s vývojom mogyla/mohyla → Mohylany → Mahulanka (dnes Mohylianka); najstarší písomný dochovaný záznam názvu poľa je z roka 1882 Mahulanka.[7][8] Podobne bol prenesený názov poľa i na ulicu v Pezinku v priestore súčasnej výstavby bytových domov medzi začiatkom kanála Mohylianka a ulicou Za dráhou.
Analogickú motiváciu pomenovania má aj kanál Mohylov (kanál v okrese Komárno v povodí Dunaja).
Existuje aj druhý výklad pôvodu terénneho názvu poľa Mohylianka ako skomolenina osobného mena Magolány, mena bývalého veľkostatkára (z iných katastrálnych území je doložené meno Magolány); obec Limbach bola v 17. storočí v zálohu Jána Maholányiho († 1700).[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy kanálov. Bratislava. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanaly_februar_2017.pdf (cit. 2021-05-27).
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 62. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A1. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. S. 40 a 58. 79-907-83.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 73. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf (cit. 2021-05-21).
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. (v LIC 1.). Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 280.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. (v NLC – DSL 1.). Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 73, 238.
- ↑ Tretie vojenské mapovanie 1882-1883, 1:25 000.
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Slová brod, brázda, brána, vráta a mohyla v slovenských geografických názvoch. In: Kultúra slova, Bratislava, ročník 39, 2005, č. 4, s. 218 - 231. ISSN 0023-5202. Dostupné on line https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2005/4/ks2005-4.pdf (2021-06-05).
- ↑ BELÁKOVÁ, Mária, HLADKÝ, Juraj a ZÁVODNÝ, Andrej: Hydronymia Malého Dunaja. Trnava, Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta. 2018. 533 s. S. 232. ISBN 978-80-568-0167-3.