Mojmírovce
| Mojmírovce | |
| obec | |
 Mojmírovce
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Ponitrie |
| Nadmorská výška | 140 m n. m. |
| Súradnice | 48°12′25″S 18°03′50″V / 48,206944°S 18,063889°V |
| Rozloha | 19,86 km² (1 986 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 963 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 149,19 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1156 |
| Starosta | Martin Palka[3] (nezávislý) |
| PSČ | 951 15 |
| ŠÚJ | 500577 |
| EČV (do r. 2022) | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Mojmírovce - Námestie sv. Ladislava 931/7 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 037/7798470 |
| Fax | 037/7798101 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Mojmírovce | |
| Webová stránka: mojmirovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mojmírovce (maďarské pomenovanie Ürmény, nemecké Urmin) sú obec na Slovensku v okrese Nitra.
Mojmírovce sa nachádzajú asi 14 km južne od Nitry na vedľajšej komunikácii spájajúcej Cabaj-Čápor a Ivanku pri Nitre. Obec sa nachádza v rovinatej a úrodnej oblasti s teplou klímou.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína v roku 1156 pod názvom Ilmer (prípadne Ylmer). Ďalšími historickými názvami boli Ilmyr, Ilmar, Ilmur (1275), Irmell, Urmel, neskôr Urmín (1808). Názov Mojmírovce sa používa od roku 1948 (podobne aj ďalšie obce okresu Nitra boli v tom čase premenované po veľkomoravských kniežatách – napr. susedné Svätoplukovo a tiež Rastislavice).
Podľa slavistu Jána Stanislava bolo základom názvu Urmín slovanské slovo ilm, teda brest.[4][5] Obyvatelia (ilmári) teda spracúvali brestové drevo na rozličné výrobky (napr. korytá, kahance, lyžice), pomenovanie ilmár v slovenčine zaniklo asi v 14.-15. storočí.[6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1156, keď patrila zemianskemu rodu Ilmer-Ürményiovcov. Podľa listiny z roku 1315 mala obec štatút mestečka, pečať a erb, v ktorom bol viničný list a dva strapce hrozna. Urmín mal právo usporiadavať trhy, právo vlastniť bitúnok a pivovar.
V 16. storočí obec patrila Ghyczyovcom a Révayovcom. Po Bitke pri Moháči (1526) bola obec trikrát vypálená osmanskými i cisárskymi vojskami (1530, 1571, 1598). V čase osmanských výbojov obyvatelia vybudovali v okolí obce podzemné chodby spájajúce jednotlivé usadlosti.
V 17. storočí bola obec osídlená maďarskými kalvínmi a neskôr osadníkmi zo Švábska. Od roku 1698 boli Mojmírovce zemepánske mestečko s právom usporiadavať trhy.[7]
V roku 1710 bola obec postihnutá morom a v roku 1715 mala len 15 usadlostí, no už v roku 1787 to bolo 300 domov a 2004 obyvateľov.
V obci sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Huňadyovcov z roku 1721, ktorý bol sídlom rodu až do konca druhej svetovej vojny. Dnes slúži ako hotel a kongresové a vzdelávacie stredisko. V okolí hotela je rozsiahly park s chránenými drevinami. Huňadyovci mali pri kaštieli veľký žrebčín (dnes zrekonštruovaný na konferenčnú halu) a v roku 1814 sa v obci konali prvé konské dostihy v Uhorsku. Kaštieľ a priľahlý park sú najväčšou turistickou atrakciou obce.
V 19. storočí obec patrila v Bossányiovcom, Tarnóczyovcom a Aldobrandiovcom.
V roku 1852 bola v budove zemianskej kúrie zriadená pošta. V roku 1866 bol do obce zavedený telegraf a v roku 1895 aj prvý telefón (prvá telefónna ústredňa v Uhorsku vznikla len v roku 1881).[8]
V roku 1899 prišli do Mojmíroviec, ako do prvej obce na Slovensku školskí bratia.[9] Mali tu dom a pôsobili až do roku 1950, keď bola ich práca násilne prerušená likvidáciou kláštorov.
V roku 1918 sa Mojmírovce stali súčasťou novovzniknutého Česko-Slovenska. V novembri 1938, po Prvej viedenskej arbitráži prechádzala okresom Nitra nová štátna hranica. Mojmírovce zostali na území okliešteného Slovenska, rovnako ako Veľká Dolina, Poľný Kesov, Štefanovičová, Rastislavice a Ivanka pri Nitre. Trnovec nad Váhom, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice, Branč, Veľký Cetín, Paňa, Klasov a Vráble pripadli Maďarsku.
Nemecké jednotky, ktoré vtrhli na Slovensko 29. augusta 1944, v čase príprav Slovenského národného povstania, boli na území Mojmíroviec do konca marca 1945. 26. marca 1945 sovietske letectvo bombardovalo Nitru, 29. marca sa Nemci stiahli z Mojmíroviec a 30. marca bola oslobodená Nitra jednotkami maršala Malinovského.
Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[10] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Mojmírovce.
Mojmírovce boli v minulosti, a sú i v súčasnosti, známe ako vinárska obec. Prvá zmienka o výrobe vína pochádza z roku 1290 a vraví, že obyvatelia Mojmíroviec neplatia poplatok za víno dovážané do Ostrihomu. Z roku 1315 pochádza informácia, že na Vianoce majú odvádzať kapúny a víno na Veľkú noc vajcia a víno.[11]:134 V roku 1695 v Mojmíroviach bolo 5 opustených vinohradov, obrábané mali v roku 1715 plochu 67 a v roku 1720 76 vinohradníckych kopáčov.[11]:289 Hrozno sa pestuje na 150 hektároch a ročne sa v miestnom poľnohospodárskom družstve vyrobí okolo 1500 hl vína, najmä akostného.
Obec je centrom mikroregiónu Cedron.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj počtu obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok sčítania | 1787 | 1828 | 1869 | 1890 | 1910 | 1930 | 1950 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2006 |
| Počet obyvateľov | 2004 | 2661 | 2826 | 3302 | 3347 | 3253 | 3279 | 2800 | 2732 | 2565 | 2694 | 2767 |
Demografické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Z celkového počtu obyvateľov obce sa pri sčítaní v roku 2001 hlásilo k slovenskej národnosti 2639 obyvateľov (98%), k českej 23 obyvateľov (takmer 1%), k maďarskej 10 obyvateľov (0,4%). Najvýznamnejším náboženstvom v obci bolo rímskokatolícke (2369 obyv., 88%), a evanjelické (37 obyv., 1,4%). Približne 10% obyvateľstva sa neprihlásilo k žiadnej viere (267 obyv., 9,9%). V obci bolo 913 domov.
Približne polovica obyvateľov bola v roku 2001 akonomicky aktívna (1355 obyv.). Z nich asi polovica dochádza za prácou do mesta Nitra.
Počet obyvateľov má po poklese koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov mierne stúpajúcu tendenciu.
Infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je pošta, nákupné stredisko, zdravotné stredisko (všeobecný, detský a zubný lekár), lekáreň a bankomat. Kaštieľ je využívaný na usporiadavanie konferencií i ako hotel (k vybaveniu patria aj tenisove kurty, telocvičňa, bazén, sauna a strelnica). Na námestí v strede obce sa nachádza reštaurácia.
Mojmírovce majú vybudovaný obecný vodovod, kanalizáciu, čističku odpadových vôd a rozvod zemného plynu.
V obci je materská škola, základná škola, odborné učilište pre postihnutú mládež a Ekonomická univerzita v Bratislave tu organizuje rekvalifikačné kurzy, externé štúdium a vedecké konferencie. V spoločenskom dome je veľká sála, kluby detí a mládeže, posilňovňa a knižnica. V obci je tiež futbalový štadión.
Na území obce je niekoľko zastávok prímestskej dopravy. Najbližšia železničná zastávka, vzdialená 3 km od obce, sa nachádza v Ivanke pri Nitre.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza[12]:
- kaštieľ Huňadiovcov z roku 1721 (1866 prestavba)
- kúria z roku 1812 (letohrádok Aldobraniniho), v súčasnosti po rozsiahlej rekonštrukcií sídlo regionálneho múzea
- baroková fara z 2. pol. 18. storočia
- rímskokatolícky kostol svätého Ladislava
- obilný mlyn z roku 1927 so zachovanou technológiou, vrátane ojedinelého stabilného spaľovacieho motora
V obci sa nachádzala klasicistická synagóga z roku 1820 s neskoršími úpravami.[12]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Anton Grasalkovič (* 1694 – † 1771), uhorský gróf, dôverník Márie Terézie
- Jozef Ürméni (* 1741 – † 1825), nitriansky a tekovský župan
- Jozef Alojz Durgut (* 1790 – † 1872), biskup, znalec cirkevného práva
- Gustáv Appel (* 1804 – † 1903), poľnohospodársky odborník, statkár
- Samuel Leopold Schenk (* 1840 – † 1902), lekár, fyziológ
- Viliam Fraknói (* 1843 – † 1924), maďarský historik
- Emil Funczik (* 1892 – † 1972), profesor, prvý dekan teologickej fakulty UK
- Anton Šíma (* 1908 – † 1976), geograf
- Jozef Kosír (*1924 – † 2000), geograf
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 471.
- ↑ STANISLAV, Ján. Zo slovenských miestnych názvov. Slovenská reč, 1947, roč. XIII, čís. 3 – 4, s. 92–97, pozri s. 94–95. Dostupné online. ISSN 1338-4279.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 567 s. (Svet vedy; zv. 30.) ISBN 978-80-224-1292-6. S. 269.
- ↑ Mojmírovce: História - oficiálne stránka Archivované 2008-02-13 na Wayback Machine(po slovensky)
- ↑ Magyar Telekom Archivované 2008-03-16 na Wayback Machine(po anglicky)
- ↑ Inštitút školských bratov - oficiálna stránka Archivované 2014-11-11 na Wayback Machine(po slovensky)
- ↑ Vyhláška A-311/16-II/3-1948 [online]. [Cit. 2010-09-12]. Dostupné online. Archivované 2014-03-10 z originálu.
- ↑ a b KAZIMÍR, Štefan. Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 327 s.
- ↑ a b MOJMÍROVCE. In: Súpis pamiatok na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 331 – 332.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Mojmírovce. 1. vyd. Mojmírovce : Obecný úrad, 1994. 36 s.
- KERESTEŠ, Peter. Medzi starým a novým : život dolnonitrianskeho mestečka Urmín v 18. a prvej polovici 19. storočia. 1. vyd. Mojmírovce : Obecný úrad, 2006. 271 s. ISBN 80-969518-5-8.
- KERESTEŠ, Peter. Najstaršie dejiny Mojmíroviec : monografia dejín obce od najstarších čias do roku 1711. 1. vyd. V Mojmírovciach : Obecný úrad, 2008. 159 s. ISBN 978-80-969999-5-8.
- HARŠÁNIOVÁ, Viola. Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy. 1. vyd. Nitra : EN ARS, 2008. 141 s. ISBN 978-80-970058-5-6.
- HARŠÁNIOVÁ, Viola. Medzi zemou a nebom. 1. vyd. Nitra : ENARS, 2011. 319 s. ISBN 978-80-970612-1-0.
- HARŠÁNIOVÁ, Viola. Na juh od Nitry. 1. vyd. Nitra : EN ARS, 2015. 382 s. ISBN 978-80-970612-6-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mojmírovce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka
- Kaštieľ Mojmírovce
- Mojmírovce – stránky s dejinami obce a komentovanými fotogafiami