Jozef Ürméni
| Jozef Ürméni | |
| uhorský stoličný a krajinský hodnostár, právnik | |
 Portér Jozefa Ürméniho, neznámy autor, Kiscelli Múzeum | |
| Štát pôsob. | Uhorsko |
|---|---|
| Narodenie | 6. december 1741 Mojmírovce |
| Úmrtie | 8. jún 1825 (83 rokov) Vál |
| Alma mater | Viedenská univerzita, univerzita v Jágri |
| Rodičia | otec Štefan Ürméni (*? – † 1760) matka Barbora, rod. Mostická |
| Manželka | Anna, rod. Komjátyová (asi * 1751 – † 1830) |
| Deti | 2 dcéry, 5 synov |
| Poznámky | zdroj údajov v infoboxe[1] |
| Odkazy | |
| Commons |  Jozef Ürméni |
Jozef Ürméni (iné mená: Jozef Urmínsky, Jozef Ürményi, Jozef Úrményi; maď. Ürményi József; * 6. december 1741, Mojmírovce – † 8. jún 1825, Vál, Maďarsko) bol uhorský stoličný a krajinský hodnostár a právnik.[1] Pochádzal zo šľachtického rodu Ilmeriovcov z Mojmíroviec (vtedajší Urmín).[2]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Štefan Ürméni
- matka Barbora rod. Mostická
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jozef Ürméni sa narodil 12. júna 1741 v Mojmírovciach do šľachtickej rodiny Ilmeriovcov, ktorá mala majetky v Mojmírovciach a inde v Nitrianskej stolici.[1]
Vzdelával na najprv u J. Molnára, neskôr na strednej škole v Trnave. Študoval rakúske právo na Viedenskej univerzite a uhorské práva na univerzite v Jágri.[1] Získal titul doktor práv.
Od roku 1766 do roku 1825 (odchod na dôchodok) pôsobil na rozličných postoch v krajinských a štátnych úradoch (napr. komisár Nitrianskeho dištriktu[3], od 1806 ako hlavný krajinský sudca).[1]
Rodový majetok Jozefa Ürméniho sa stal novým sídlom rodu Ilmeriovcov.[2]
Patril k prívržencom reforiem Márie Terézie a Jozefa II., osobitne tých, ktoré sa týkali školstva a administratívy.[1] Mária Terézia ho poverila vedením prác na príprave Ratio educationis, ktoré ukončil predostrením návrhu v roku 1776, ktorý bol 2. augusta 1777 schválený[4]. Jeho činnosť prispela k oprave ciest v Haliči, výstavbe verejnej infraštruktúry a zmierneniu útlaku úradov voči obyvateľstvu. Vyjadroval sa aj k ekonomickým (clo a pod.) a právnym otázkam.[5][1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g ÜRMÉNI, Jozef. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 188 – 189.
- ↑ a b ILMERI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 106 – 108.
- ↑ HORVÁTH, Pavel. Reformy Jozefa II. a opozícia uhorských stavov. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 472.
- ↑ ČIČAJ, Viliam. Školstvo a vzdelanosť. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 431.
- ↑ KAZIMÍR, Štefan. Začiatky formovania národného trhu. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 538.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Ürméni
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Urmín; pokrstený ako Josephus Ürményi