Preskočiť na obsah

Jozef Ürméni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Ürméni
uhorský stoličný a krajinský hodnostár, právnik
Portér Jozefa Ürméniho, neznámy autor, Kiscelli Múzeum
Portér Jozefa Ürméniho, neznámy autor, Kiscelli Múzeum
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenie6. december 1741
Mojmírovce
Úmrtie8. jún 1825 (83 rokov)
Vál
Alma materViedenská univerzita, univerzita v Jágri
Rodičiaotec Štefan Ürméni (*? – † 1760)
matka Barbora, rod. Mostická
ManželkaAnna, rod. Komjátyová (asi * 1751 – † 1830)
Deti2 dcéry, 5 synov
Poznámkyzdroj údajov v infoboxe[1]
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Ürméni

Jozef Ürméni (iné mená: Jozef Urmínsky, Jozef Ürményi, Jozef Úrményi; maď. Ürményi József; * 6. december 1741, Mojmírovce – † 8. jún 1825, Vál, Maďarsko) bol uhorský stoličný a krajinský hodnostár a právnik.[1] Pochádzal zo šľachtického rodu Ilmeriovcov z Mojmíroviec (vtedajší Urmín).[2]

  • otec Štefan Ürméni
  • matka Barbora rod. Mostická

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Ürméni sa narodil 12. júna 1741 v Mojmírovciach do šľachtickej rodiny Ilmeriovcov, ktorá mala majetky v Mojmírovciach a inde v Nitrianskej stolici.[1]

Vzdelával na najprv u J. Molnára, neskôr na strednej škole v Trnave. Študoval rakúske právo na Viedenskej univerzite a uhorské práva na univerzite v Jágri.[1] Získal titul doktor práv.

Od roku 1766 do roku 1825 (odchod na dôchodok) pôsobil na rozličných postoch v krajinských a štátnych úradoch (napr. komisár Nitrianskeho dištriktu[3], od 1806 ako hlavný krajinský sudca).[1]

Rodový majetok Jozefa Ürméniho sa stal novým sídlom rodu Ilmeriovcov.[2]

Patril k prívržencom reforiem Márie Terézie a Jozefa II., osobitne tých, ktoré sa týkali školstva a administratívy.[1] Mária Terézia ho poverila vedením prác na príprave Ratio educationis, ktoré ukončil predostrením návrhu v roku 1776, ktorý bol 2. augusta 1777 schválený[4]. Jeho činnosť prispela k oprave ciest v Haliči, výstavbe verejnej infraštruktúry a zmierneniu útlaku úradov voči obyvateľstvu. Vyjadroval sa aj k ekonomickým (clo a pod.) a právnym otázkam.[5][1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g ÜRMÉNI, Jozef. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 188 – 189.
  2. a b ILMERI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 106 – 108.
  3. HORVÁTH, Pavel. Reformy Jozefa II. a opozícia uhorských stavov. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 472.
  4. ČIČAJ, Viliam. Školstvo a vzdelanosť. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 431.
  5. KAZIMÍR, Štefan. Začiatky formovania národného trhu. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 538.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]