Moravsko-panónske legendy
Moravsko-panónske legendy (iné názvy: Panónsko-moravské legendy, Panónske legendy[1], Životy, Žitija, Životy Konštantína-Cyrila a Metoda, lat. Vitae) je súhrnné označenie staroslovienskych písomných pamiatok:
Patria k základným zdrojom informácii o začiatkoch rozvoja kresťanstva u nás a o dejinách Veľkej Moravy: „Oba slovanské Životy sú mimoriadne dôležitý a skutočne jedinečný prameň pre naše dejiny v IX. storočí a pre cyrilomedodskú misiu a dedičstvo vôbec“.[2] Ich hodnovernosť ako zdrojov bola dokázaná.[3]:72[pozn 1]
Oba texty sú zo štylistického hľadiska rozdielne (je aj pravdepodobné že nemajú rovnakého autora), ale úzko súvisia vecne (t.j. látkou a kompozične): Život Metodov totiž vynecháva alebo len stručne spomína udalosti, ktoré podrobne rozoberá Život Konštantínov a opačne (Život Metodov predovšetkým obsahuje aj udalosti medzi Konštantínovovou a Metodovou smrťou). Pre tento vecný súvis sa tieto samostatné texty zvyknú v odbornej literatúre preberať spoločne pod názvom Moravsko-panónske legendy (a podobne).[5]
Oba sú pôvodné diela, ktoré sú napísané podľa zákonitostí byzantskej hagiografie,[6] vysoká je ich jazyková a kompozičná hodnota, „Vysokú literárnu hodnotu a umelecké majstrovstvo uznali všetci skúmatelia týchto pamiatok.“[4]:171, podobne: „…sú aj svedectvom na svoju dobe veľmi vyspelého kultúrneho prostredia, z ktorého vznikli.“[2] Moravsko-panónske legendy predstavujú pokračovanie literárnej činnosti Konštantína a Metoda a aj jej vrchol.[7] Oba životy vyzdvihujú a zdôrazňujú potrebu vzdelanosti.[8] Týmto sa odlišujú od diel podobného zamerania či už zo Západu alebo Východu.
Niektorí autori však upozorňujú, že výraz „legendy“ na označenie týchto textov nie je správny, lebo nevystihuje ich skutočný charakter.
Ďalšie podrobnosti pozri v príslušných dvoch článkoch.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dvorník píše: „Overiť a dokázať hodnovernosť oboch staroslovanských životov bolo hlavným cieľom mojej knihy Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance. … Vierohodnosť oboch prameňov, o ktorých sa diskutovalo už od doby ich objavu je teraz uznávaná všetkými odborníkmi“.[3]:316
Časť knihy Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance je možné nájsť slovenskom preklade v knihe:[4]:169-170- DVORNÍK, František. Byzancia a Veľká Morava. In: Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác. Ed. Ján Stanislav. V Prahe : Leopold Mazáč, 1933. 531 s. (Osvetová knižnica; zv. 3a.) S. 101 – 161. a DVORNÍK, František. Metodova diecéza a boj o Illyricum. In: Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác. Ed. Ján Stanislav. V Prahe : Leopold Mazáč, 1933. 531 s. (Osvetová knižnica; zv. 3a.) S. 162 – 225.
resp. jej druhom vydaní - Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác. 2. vyd. V Prahe : Leopold Mazáč, 1935. 531 s. (Osvetová knižnica; zv. 3a.)
- DVORNÍK, František. Byzancia a Veľká Morava. In: Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác. Ed. Ján Stanislav. V Prahe : Leopold Mazáč, 1933. 531 s. (Osvetová knižnica; zv. 3a.) S. 101 – 161. a DVORNÍK, František. Metodova diecéza a boj o Illyricum. In: Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác. Ed. Ján Stanislav. V Prahe : Leopold Mazáč, 1933. 531 s. (Osvetová knižnica; zv. 3a.) S. 162 – 225.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Panónske legendy. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 665.
- ↑ a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 88 – 90.
- ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.)
- ↑ a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s.
- ↑ Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok II Textus biographici, hagiographici, liturgici. Brno : Universita J. E. Purkyně v Brně – filosofická fakulta, 1967. 359 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 118.) S. 134.
- ↑ IVANOV, Sergej Arkaďjevič. Byzantské misie, aneb, Je možné udělat z „barbara“ křesťana?. Preklad Michal Téra. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 368 s. (Pro Oriente; zv. 16.) ISBN 978-80-87378-45-8. S. 143.
- ↑ AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí : k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 94.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 532 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 341.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Životy Konštantína-Cyrila a Metoda. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 669.
- Moravsko-panónske legendy. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 373.
- Život Konštantína a Život Metoda. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), jún 1987, roč. XVI, čís. 192, s. 6139. ISSN 0231-9047.
- Magnae Moraviae Fontes Historici
- PIŠÚT, Milan, a kol. Dejiny slovenskej literatúry. 3. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 902 s.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VAVŘÍNEK, Vladimír. Staroslověnské životy Konstantina a Metoděje. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1963. 123 s.