Mravec horský
| Mravec horský | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Camponotus herculeanus Linnaeus, 1761 | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Mravec horský[2][3] alebo mravec obrovský[4][5] (lat. Camponotus herculeanus, staršie: Camponotus herculaneus herculaneus [v širšom zmysle]) je drevokazný druh mravca z rodu Camponotus.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti (zhruba do 80. rokov 20. stor.) tento druh istý čas v mnohých systémoch tvoril "spoločný" druh s dnes samostatným druhom mravec drevokaz (=mravec veľký; lat. Camponotus ligniperda) a často aj s druhom Camponotus vagus. Obyčajne sa tento "spoločný" druh vedecky nazýval Camponotus herculeanus [v širšom zmysle], ale niekedy sa nazýval Camponotus ligniperda [v širšom zmysle]; dnešný druh v tomto "spoločnom" druhu tvoril obyčajne poddruh či varietu. [6][7][8]
V dôsledku týchto starších klasifikácií sa vyskytujú nejasnosti aj v slovenských názvoch jednotlivých vyššie uvedených taxónov. [9][10][11]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]Niektorí autori pod tento druh zaraďujú ako poddruh Camponotus herculeanus sachalinensis to, čo iní autori zaraďujú ako samostatný druh Camponotus sachalinensis. [8][1][12].
Okrem toho sa v minulosti (ešte v 90. rokoch 20. storočia) uvádzalo, že má tento druh poddruh Camponotus herculeanus eudokiae. Ten sa dnes neuznáva a považuje sa za integrálnu súčasť druhu. [8]
Ak sa v tom-ktorom systéme akceptuje niektorý z vyššie uvedených poddruhov, zvyšok druhu tvorí poddruh Camponotus herculeanus herculeanus [v užšom zmysle].
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Slovenska ide o najväčší druh mravca a hojný druh. Robotnice sú dlhé do 13 mm a samice do 18 mm.[13] Hlavu a zadoček má čierny, stred tela je červenohnedý. Svadobný let je v júni.[1]
Je rozšírený vo vyšších polohách ihličnatých lesoch Eurázie a Severnej Ameriky. Hniezda si robí v starom dreve alebo napáda chradnúce stromy (smrek obyčajný, jedľa biela[13]). Dospelé samce patria medzi najdlhšie žijúce mravce (spolu s mravcom drevokazom Camponotus ligniperda, na ktorého sa veľmi podobá).[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c CZECHOWSKI, Wojciech; RADCHENKO, Alexander; CZECHOWSKA, Wiesława. The ants (Hymenoptera, Formicidae) of Poland. [s.l.] : Museum and Institute of Zoology, 2002. 200 s. ISBN 978-83-85192-98-5.
- ↑ FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. Bratislava : Veda, 1975. 308 s.
- ↑ JASIČ, Ján. Entomologický náučný slovník. [s.l.] : Príroda, s.r.o., 1984. 674 s. S. 272.
- ↑ HEJTMÁNEK, Ján. Škodcovia včely medonosnej. [s.l.] : Ústr. slov. včelárov, 1947. 196 s.
- ↑ [1]
- ↑ SEIFERT, B. Hybridization in the European carpenter ants Camponotus herculeanusand C. ligniperda (Hymenoptera: Formicidae). In: Vol.:(0123456789)1 3Insectes Sociaux (2019) 66:365–374 [2]
- ↑ LOUŽIL, Jan. Atlas lesného hmyzu. [s.l.] : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1964. 189 s. S. 49.
- ↑ a b c BARRY BOLTON THE GENERAL CATALOGUE OF THE ANTS OF THE WORLD [3]
- ↑ Obrovský mravec žijúci v dreve a pod kameňmi na okraji hôr s červenou hruďou [online]. mravce.info, [cit. 2020-03-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Obrovský čierny mravec žijúci v dreve [online]. mravce.info, [cit. 2020-03-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. 917 s. S. 673.
- ↑ AIBEK, U. et al. Taxonomic review of the genus Camponotus (Hymenoptera.Formicidae,Formicinae)from Mongolia. In: Biogeography II, Aug. 20 2009 [4]
- ↑ a b HOLECOVÁ, Milada. Úvod do lesníckej entomológie. 1. vyd. Bratislava : AQ-BIOS, 2012. ISBN 978-80-971020-1-2. S. 35.
- ↑ HÖLLDOBLER, Bert; WILSON, Edward O.. The Ants. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 1998. 732 s. ISBN 978-3-540-52092-4.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mravec horský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mravec horský
