Mukačevská eparchia
Mukačevská eparchia Eparchia Munkacsiensis | |
Základné údaje | |
---|---|
Cirkev | Rusínska gréckokatolícka cirkev |
Štát | Ukrajina |
Dátum vzniku | 19. september 1771 – |
Katedrála Povýšenia svätého kríža - katedrála Mukačevskej eparchie | |
Hierarchia | |
Eparchiálny biskup | Teodor Macapula IVE |
Pomocný biskup | Nil Jurij Luščak |
Štatistické údaje | |
Veriaci | 320 000 (2016) |
Eparchiálni kňazi | 289 (2016) |
Rehoľní kňazi | 31 (2016) |
Trvalí diakoni | 4 (2016) |
Počet veriacich na kňaza | 1 000 |
Rehoľní bratia | 47 (2016) |
Rehoľné sestry | 42 (2016) |
Ostatné údaje | |
Patrón | Teodor Romža |
Obrad | byzantský |
Katedrála | Katedrála Povýšenia svätého kríža |
Webstránka | http://www.mgce.uz.ua/ |
Catholic-hierarchy | catholic-hierarchy.com |
Mukačevská gréckokatolícka eparchia je gréckokatolíckym biskupstvom na Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Jej jurisdikcia kedysi siahala aj na územie Slovenska (až po Spiš). Sídlo eparchie sa v súčasnosti nachádza v Užhorode. Mukačevská eparchia je bezprostredne podriadená rímskemu apoštolskému stolcu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dátum vzniku Mukačevskej eparchie ostáva nejasný, až do 19. storočia sa zvykol dávať do súvisu s kniežaťom Teodorom Koriatovičom.[1] Prvý biskup so sídlom v monastieri svätého Mikuláša na Černečej hore v Mukačeve je Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. - doložený v písomnostiach v roku 1491.
Významným medzníkom v živote eparchie bolo uzavretie Užhorodskej únie s Rímskou cirkvou, ktoré sa uskutočnilo na zámku v Užhorode 24. apríla 1646.
V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z Jágru začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi, ktorých považovali za svojich obradových vikárov. Na presadenie svojich nárokov sa neštítili použiť ani vojenskú silu. Situáciu vyriešil až zásah Márie Terézie, na jej podnet rímsky pápež Klement XIV. vydal bulu 19. septembra 1771 Eximia Regalium, ktorou "kanonicky erigoval" Mukačevskú eparchiu.
V roku 1780 biskup Andrej Bačinský preniesol sídlo eparchie do Užhorodu. Na konci 18. storočia sa z Mukačevskej eparchie začali postupne vyčleňovať nové biskupstvá, keďže jej pôvodné územie bolo mimoriadne rozsiahle. V roku 1815, resp. 1818 bola z nej odčlenená aj Prešovská eparchia. Značná časť slovenských farností na Zemplíne však stále ostávala pod správou Mukačevskej eparchie. Po druhej svetovej vojne boli tieto farnosti dané pod správu Prešovskej eparchie, ale definitívne sa ich právny status vyriešil až zriadením Košického apoštolského exarchátu 21. februára 1997.
1. novembra 1947 bol agentmi NKVD zavraždený mukačevský biskup Teodor Romža a 28. augusta 1949 prišlo k úplnej násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatskej Rusi. Majetok cirkvi bol odovzdaný do rúk pravoslávnych. V roku 1989 bola gréckokatolícka cirkev na Ukrajine opätovne legalizovaná, ale neprišlo k reštitúcii majetku. Táto otázka ostala nedoriešená podnes a je príčinou pretrvávajúceho napätia medzi týmito dvoma cirkvami.
Posledným mukačevským gréckokatolíckym eparchom bol Milan Šášik. V deň jeho pohrebu (20. júla 2020) bol vymenovaný za apoštolského administrátora dovtedajší pomocný biskup Nil Jurij Luščak. 8. mája 2024 bol za mukačevského eparchiálneho biskupa menovaný o. Teodor Macapula, IVE.[2]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter ŽEŇUCH – Cyril VASIĽ: Cyrillic Manuscripts from East Slovakia. Slovak Greek Catholics: Defining Factors and Historical Milieau. Cyrilské rukopisy z východného Slovenska. Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti. Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae I. Roma – Bratislava – Košice: Pontificio Istituto Orientale – Slavistický kabinet SAV – Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka, 2003.
- Andrej Škoviera: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku - História (Základná informácia o jej usporiadaní, histórii, obrade a spiritualite)