Bombaj

	Bombaj
	Mumbai
	hlavné mesto indického štátu Mahárašatra
	Bombaj
	Oficiálny názov: मुंबई
Štát	India
Fed. štát	Maháraštra
Nadmorská výška	14 m n. m.
Súradnice	18°58′30″S 72°49′33″V / 18,97500°S 72,82583°V
Rozloha	603 km² (60 300 ha)
Obyvateľstvo	12 478 447 (2011)
	Pozícia mesta v Indii
	Wikimedia Commons: Mumbai
	Webová stránka: mcgm.gov.in/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 18°58′30″S 72°49′33″V / 18,97500°S 72,82583°V

Bombaj (- normovaný slovenský názov; iné názvy: po hindsky: मुंबई - Mumbaí/iný prepis Mumbaj, po maráthsky मुंबई - Mumbaí [vyslov: mumbəi], po hindsky staršie: बम्बई - Bambaí/iný prepis Bambaj, po anglicky: Mumbai alebo Bombay) je mesto v Indii a hlavné mesto indického štátu Maháraštra.

V minulosti bol Bombaj domovom komunity rybárskych kolónií. Po celé stáročia bol Bombaj pod kontrolou domorodými ríšami, bolo to pred tým, ako prišli Portugalci a následne Briti. V 18. storočí sa začal stavať projekt Hornby Vellard, ktorý sa ujal pri rekultivácii priestoru medzi ostrovmi a morom a bol ukončený roku 1845. Ekonomický a vzdelávací vývoj mesta sa začal už od 19. storočia. To sa stalo silným základom pre hnutie za nezávislosť začiatkom 20. storočia. Keď India získala nezávislosť v roku 1947 bolo mesto začlenené do štátu Bombaj. Keď bol vytvorený štát Mahárašatra, mesto sa stalo hlavným mestom.

Názov

Do konca 20. storočia bolo mesto vo svete známe po anglicky ako Bombay a obmenami tohto názvu (napr. po slovensky Bombaj). V indických jazykoch sa v niektorých (napr. maráthčine) volalo Mumbaí (a obmeny), v iných, vrátane hindčiny, Bambaí (a obmeny).

V septembri 1996 bolo mesto orgánmi štátu Maháraštra oficiálne premenované z Bombay na Mumbai^[1]^[2]. Centrálny indický parlament zmenu názvu potvrdil v roku 1997.^[3] Niektoré inštitúcie v meste však zákon ignorujú a naďalej majú v angličtine v názve slovo Bombay.

Podľa zákonne záväzného zoznamu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky však slovenský oficiálny názov mesta naďalej znie Bombaj^[4]^[5].

Obyvateľstvo

Bombaj je naľudnatejšiee mesto v Indii (vyše 13,3 miliónov obyvateľov) a štvrté najľudnatejšie mesto na svete s počtom obyvateľov v metropolitnej oblasti približne 20,5 milióna. Spolu so susednými mestskými oblasťami, vrátane miest Navi Mumbaí ("Nový Bombaj") a Tháné je jednou z najviac zaľudnených mestských oblastí na svete.

Mesto obýva zmes veľa národností a kultúr.

Ekonomika

Bombaj je komerčné a obchodné mesto Indie a je tiež jeden z popredných desiatich centier obchodu. Tvorí 5 % HDP, 25 % priemyselnej produkcie, 70 % námorného obchodu a 70 % ekonomiky Indie; mesto má najvyšší HDP v Indii. V Bombaji sa nachádzajú dôležité finančné inštitúcie ako Reserve Bank of India, Bombay Stock Exchang a je sídlom mnohých indických spoločností. Bombaj je aj domovom niektorých popredných indických vedeckých a jadrových inštitúcií, ako je Ministerstvo pre atómovú energiu, BARCO, TIFL]. Mesto má aj filmový a televízny priemysel.

Geografia

Bombaj sa nachádza sa na ostrove Sálsat (angl. Salsette), na pobreží štátu Maháraštra. V 18. storočí bolo zlúčených sedem ostrovov do jedného, aby sa tak vytvoril jeden veľký ostrov.

Najvyšší bod mesta Bombaj je vrch Malabár s výškou 50 m. n. m. Počas obdobia monzúnov sú bežné zosuvy pôdy. Väčšinu oblasti zaberá národný park Bórivalí. V meste sa nachádzajú tri jazerá: Vihár a Tulsí, ktoré ležia v národnom parku a z tade vedie napájačka pitnej vody, a jazero Póvaí, ktoré leží na juh od týchto jazier.

Najväčší záliv v meste je Back Bay, ktorý je v tvare písmena C a na dĺžku meria 4 km. Druhý najväčší záliv v meste je záliv Máhím, tvorí hranice mesta a vlieva sa do neho rieka Mithi.

Pozdĺž pobrežia sú mangrovové porasty. Zátoky Vasai a Tháné oddeľujú ostrov Sálsat od pevniny. Zátoky Málád a Górai zavodňujú mestskú oblasť. Mestom preteká päť riek, z ktorých najväčšia je Dahisar a ostatné sú napr. Mithi a Óšivara.

Aj keď bolo zlúčených sedem ostrovov, stále vidno ešte päť ďalších ostrovov (po anglicky sa volajú Elephanta, Butcher, Cross, Oyster Rock a Middle Ground). Posledné tri sú neobývané ostrovčeky vo vlastníctve indického námornictva.

Dejiny

Bombaj stál v minulosti na siedmich ostrovoch, ktoré sa po anglicky volali Bombay Island, Parel, Mazagaon, Mahim, Colaba, Worli a Little Colaba. Predmestie Bombaja bolo obývané už od neolitu. Predpokladá sa, že v roku 2000 pred Kr. alebo skôr prišiel rybársky kmeň Koli na ostrovy.

V 3. storočí pred Kr. vládla ostrovom Maurjovská ríša, ktorej vládol budhistický cisár Ašóka z Magadhska. Jaskyňa Kánhérí slúžila ako centrum budhizmu v západnej Indii.

Medzi 2. storočím pred Kr. a 9. storočím po Kristovi vládli ostrovom rôzne indické dynastie: Sátaváhanovci, Kšatrapovia, Ábhírovci, Vákátakovci, Kalačuríovci, Čálukjovci, Ráštrakútovci a Silháráovci.

Kráľ Bhímadéva založil v 13. storočí kráľovstvo, ktoré malo centrum na ostrove Máhím, a priviedol skupinku osadníkov nazývanú (v anglickom prepise) Pathare Prabhu. Neskôr ostrovy obsadili moslimovia a začali patriť do sultanátu Dillí. Neskôr sa ostrovy pridali ku sultanátu Gudžarát, čo viedlo k výstavbe väčšiny mešít.

Vláda Európy

Neskôr začala Bombaj ovládať ríša Mughalov, ktorá bola dominantnou ríšou celej Indie v 16. storočí. S rastúcou silou riše Mughalov začal mať strach sultanát Gudžarát. A tak dňa 23. decembra 1534 podpísali Basseinskú zmluvu s Portugalskom. Sedem ostrovov začala ovládať Portugalská ríša. Tak sa do mesta dostalo kresťanstvo, začali vznikať rehoľné rády a stavať kostoly (Kostol sv. Michala v Máhíme, Babtistický kostol sv. Jána v Andhérí, Kostol sv. Ondreja vo Vándré a "Gloria Church" v Bhájakhale).

Dňa 11. mája 1661 začalo ostrovom vládnuť Anglicko. Väčšina ostrovov zostala pod vládou Portugalcov, v rokoch 1665 až 1666 sa však podarilo ostrovy získať pod vládu Británie. Ostrovy ostali pod vládou Britskej východoindickej spoločnosti. Dňa 27. marca 1668 bola podpísaná kráľovská listina (Royal Charter), ktorou anglický kráľ previedol Bombaj za ročný poplatok Britskej východoindickej spoločnosti. Neskôr sa Bombaj stal provinciou Británie.

V polovici 18. storočia sa Bombaj stal hlavným obchodným mestom a nastal obrovský príliv migrantov z celej Indie. V roku 1782 sa začal uskutočňovať stavebný projekt Hornby Vellard, ktorý mal ostrovy spojiť do jedného mesta a v roku 1845 boli ostrovy spojené. Počas americkej občianskej vojny narástol dopyt po bavlne a tým aj obchod s bavlnou v meste.

Keď sa otvoril Suezský prieplav mesto sa stalo najväčším prístavom pri Arabskom mori. V roku 1896 vypukla v Bombaji morová epidémia počas ktorej umrelo 1 900 ľudí za týždeň a ľudia utekali z Bombaja. To ovplyvnilo obchod s bavlnou.

Mesto bolo dejiskom indického hnutia za nezávislosť.

Nezávislá India

Keď v roku 1947 vznikla India (Bombaj patril do Indie), bol vytvorený štát Bombaj a jeho hlavným mestom sa stal Bombaj. V apríli 1950 bol Bombaj rozšírený a bola zlúčená predmestská štvrť a Bombay City; bol tak vytvorený "Veľký Bombaj".

Potom počas hnutia Sanjukta Maháráštra čalavala sa vytvoril samostatný štát Maháraštra. Bombajčania chceli naspäť štát Bombaj. Napokon sa Bombaj stal znovu hlavným mestom a do štátu Maháraštra sa pridalo niekoľko okresov. Na pamiatku mučeníkov hnutia bol postavený pamätník pri "Flora Fountain".

Do mesta prichádzalo čoraz viac ľudí. Mesto sa upravovalo a rozvíjalo. Bola vystavaná obec Navi Mumbai (Nový Bombaj). Textilný priemysel a obchod s bavlnou v meste vymizol z dôvodu veľkého textilníckeho štrajku na ktorom sa zúčastnilo takmer 250 000 zamestnancov. Továrne na bavlnu boli zbúrané a nahradené obytnými budovami.

V posledných dvoch desaťročiach došlo k nárastu násilia v dovtedy pokojnom meste. Po demolácii mešity Bábrí Masdžid došlo k nepokojom medzi hinduistami a moslimami v rokoch 1992 – 1993, pri ktorých bolo zabitých 1 000 ľudí. Dňa 12. marca 1993 sa odohrala séria 13 koordinovaných bombových útokov zo strany moslimskych extrémistov ktorej výsledkom bolo 257 mŕtvych a vyše 700 zranených. 11. júla 2006 explodovali osobné vlaky v Bombaji a v roku 2008 na mesto zaútočili ozbrojení teroristi; následky boli 173 mŕtvych, 308 zranených a ťažké poškodenia niekoľkých mestských pamiatok a hotelov. Posledné teroristické útoky sa uskutočnili 13. júla 2011.

Dnes je Bombaj komerčným a finančným centrom. Zo starobylého rybárskeho mesta a centra obchodu sa Bombaj stal najväčším mestom južnej Ázie a domovom pre filmový priemysel.

Partnerské mestá

Referencie

↑ Corporation Resolution No. 512“, Maharashtra Act No. XXV of 1996 z 12. augusta 1996 (History of MCGM Archivované 2009-02-13 na Wayback Machine)
↑ Restoration of name “Mumbai” for “Bombay” Act, Maharashtra 1996
↑ http://theory.tifr.res.in/bombay/faq.html
↑ http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=5492
↑ http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=782

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bombaj

Externé odkazy

Oficiálna stránka

[1] Corporation Resolution No. 512“, Maharashtra Act No. XXV of 1996 z 12. augusta 1996 (History of MCGM Archivované 2009-02-13 na Wayback Machine)

[2] Restoration of name “Mumbai” for “Bombay” Act, Maharashtra 1996

[3] ttp://theory.tifr.res.in/bombay/faq.html

[4] ttp://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=5492

[5] ttp://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=782

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Mestá v Indii podľa počtu obyvateľov
5 000 000+	Bombaj Dillí Bangalúr
2 000 000+	Hajdarábad Ahmadábád Čennai Kalkata Surat Puné Džajpur Lakhnaú Kánpur Nágpur
1 000 000+	Indaur Tháné Bhópál Višákhapatnam Pimprí-Čiňčvad Patna Vádódara Gházíjábád Ludhijána Ágra Nášik Ráňčí Farídábád Mérath Rádžkót Kalján-Dombivlí Vásaí-Virár Benáres Šrínagar Aurangábád Dhanbád Naví Mumbaí Allahabád Háura Gválijar Džabalpur Kójamputtúr Vidžajváda Džódhpur Madurai Rájpur Kóta