Náhle súdy (1848)
Náhle súdy boli štatariálne súdy vytvárane na základe dekrétu uhorského ministerského predsedu grófa Ľudovíta Batthyányho dňa 20. septembra 1848, ako reakcia uhorskej moci na Slovenské povstanie a jeho Septembrovú výpravu. Okrem iného, bolo vykonaných 6 trestov smrti obesením na základe ich rozsudkov. Traja ďalší odsúdení sa vyhli smrti len vďaka úspechom cisárskej armády pri Schwechate.
Prvé zriadené súdy
[upraviť | upraviť zdroj]Už 30. septembra boli zriadené na príkaz hlavného župana Nitrianskej stolice baróna Jána Jeszenáka štatariálne súdy vo Vrbovom, Senici a Hlohovci. Ďalším z potrebných spomenúť bol aj náhly súd v Plešivci delegovaný stoličným výborom s podžupanom Fáym začiatkom októbra.
Senický náhly súd
[upraviť | upraviť zdroj]Zasadal mu predseda Štefan Konrád advokát z Kunova s členmi Jánom Peťkom z Rovenska, Štefanom Schubertom zo Senice, Štefanom Brogyányim, Pavlom a Jánom Buzinkayovými zo Skalice. Už 13. októbra bol vynesený prvý rozsudok smrti nad čáčovským richtárom Martinom Bartoňom, dôverníkom J. M. Hurbana a tiež Vojtechom Bemertom rodákom z Moravy zúčastniacim sa povstania. 18. októbra boli vynesené hrdelné rozsudky nad Františkom Kapitánom, poľovníkom z Doliny, a Pavlom Svatíkom, mlynárom z Malého Kovalovca[1].
Fraštácky náhly súd
[upraviť | upraviť zdroj]Tento súd vyniesol hrdelný rozsudok nad Viliamom Šulekom, ktorý bol vykonaný 19. októbra. Šulek bojoval v radoch dobrovoľníkov, avšak po ústupe zostal u rodiny. Pred súdom prevzal vinu aj za ostatných a aj pri poprave sa hrdinsky držal. Súd odsúdil a popravil 26. októbra aj Karola Holubyho za spoluúčasť na odpore[2]
Plešivecký náhly súd
[upraviť | upraviť zdroj]Po zorganizovaní verejného zhromaždenia v Tisovci Daxnerom a Franciscim, boli delegáti vyslaní k podžupnovi Fáymu so žiadosťou o ukončenie prenasledovania nevinných. Ten ich prostredníctvom vyzval Daxnera a Francisciho, aby prišli na vypočutie s prísľubom, že na nich nedopustí nič nezákonné. Keď sa však títo dostavili 10. októbra k podžupanovi na vypočutie, ten dal ich na druhý deň uväzniť. 17. októbra bol do Plešivca eskortovaný aj Michal Bakulíni. 19. októbra bolo uväznených ďalších 40 mužov považovaných za popredných slovenských národovcov. Náhly súd nad Daxnerom, Franciscim a Bakulinom vyniesol medzi 4. a 5. novembrom rozsudok smrti. Odsúdeným už stavali šibenice, avšak vývoj udalostí zastavil výkon rozsudkov[3].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-10-29]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/03/SP-9_Podrack%C3%A1.pdf
- ↑ http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1510/Kompis_Slovenske-povstanie-r-1848-49/2