Messier 15
| Messier 15 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | guľová hviezdokopa |
| Trieda | IV |
| Rektascenzia | 21h 29m 58,3s |
| Deklinácia | 12° 10′ 03″ |
| Vzdialenosť | 39 000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 6,2 |
| Súhvezdie | Pegas |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | 450 000 Sĺnk |
| Priemer | 200 ly |
| Vek | 12.109 rokov |
| Iné označenia | NGC 7078 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
21h 29m 58s; 12° 10′ 03″
Messier 15 alebo M 15 alebo NGC 7078 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v západnej časti súhvezdia Pegas. Je to jedna z najjasnejších guľových hviezdokôp na severnej oblohe. Po NGC 1851 ide o guľovú hviezdokopu s druhým najväčším plošným jasom a jednu z najhustejších hviezdokôp. Je to ale zároveň jedna z našich najvzdialenejších guľových hviezdokôp v našej Galaxii.[1]
História pozorovaní
[upraviť | upraviť zdroj]M15 objavil Giovanni Domenico Maraldi 7. septembra 1746, ktorý dokázal rozlíšiť aj jednotlivé hviezdy. Messier ju objavil 3. júna 1764 a opísal ju ako hmlovinu bez hviezd. Používal totiž slabší ďalekohľad. John Herschel a Heinrich Louis d’Arrest si všimli asymetrickosť objektu a druhý spomínaný astronóm poznamenal, že hviezdokopa je excentrická, pričom jej stred je posunutý mierne na východ.[2] V roku 1928 spozoroval Francis Gladheim Pease v M15 pomocou spektroskopie planetárnu hmlovinu. Bol to prvý nález planetárnej hmloviny vo hviezdokope.[3] V roku 1974 detegovali v M15 zdroj röntgenového žiarenia, čo viedlo k domnienke, že v jadre hviezdokopy je čierna diera.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]M15 je od nás vzdialená približne 39 000 ly[2], vyskytujú sa však aj údaje s nižšími hodnotami (30 000).[4] Hviezdokopa leží v hale Galaxie, inklinácia dráhy je 40° a jeden obeh v prográdnom smere okolo centra Galaxie jej trvá približne 250 miliónov rokov.[5] Približuje sa k nám rýchlosťou 107 km/s.[6] Priemer objektu sa odhaduje na 200 svetelných rokov.[2] Aj v určení tejto hodnoty existujú odlišnosti.[5][3] Hmotnosť celej sústavy sa rovná hmotnosti 450 000 Sĺnk a jej vek sa odhaduje na 12 miliárd rokov. Spektrálny typ hviezdokopy je F3.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Najjasnejšie hviezdy – červené obry – dosahujú magnitúdu 12,6, z čoho vyplýva, že sú 1 000-krát jasnejšie než naše Slnko. Hviezdokopa obsahuje približne milión hviezd a podľa posledných údajov[2] je z nich aspoň 180 premenných a 8 pulzarov, všetko pozostatkov po supernovách. Jedna z premenných hviezd je cefeida typu II. Pulzar PSR 1827+11C je súčasť neutrónovej dvojhviezdy. Vykazuje relativistické efekty. V roku 2001 boli vo hviezdokope objavené dva zdroje röntgenového žiarenia, pravdepodobne pôjde o dvojhviezdny systém s veľkou hmotnosťou.[7] V jadre guľovej hviezdokopy bola zistená veľká hustota hviezd – miliónkrát vyššia ako v okolí Slnka, čo spočiatku viedlo k domnienke, že v jadre sa musí nachádzať čierna diera s hmotnosťou aspoň 1 000 Sĺnk. Údaje z Hubblovho ďalekohľadu však túto teóriu nepotvrdili a predpokladá sa, že v tomto prípade ide o kolaps jadra[2] – proces, pri ktorom sa ťažšie hviezdy začnú sústreďovať vo veľmi úzkej oblasti centra hviezdokopy a ľahšie sú vytláčané na jej okraj. V Mliečnej ceste existuje ďalších 20 hviezdokôp so skolabovaným jadrom a 8 kandidátov.[3] Z ďalších meraní a výpočtov vyplynulo, že čiernu dieru nemožno definitívne vylúčiť.[8]
Vo hviezdokope bola spektroskopickou metódou objavená planetárna hmlovina PK 65-27.1 (známa aj ako Pease 1) skatalogizovaná v roku 1921 najprv ako hviezda 13,6 magnitúdy. Vo svojom strede obsahuje horúcu mladú hviezdu 15. magnitúdy s povrchovou teplotou 40 000 K a hmotnosťou 0,6 Slnka. Veľkosť hmloviny bola z meraní Hubblovho ďalekohľadu určená na 0,6 ly a jej vek na 4 200 rokov.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezdokopa M15 sa najlepšie pozoruje na jeseň, kedy kulminuje vo večerných hodinách nad južným obzorom. Za veľmi priaznivých podmienok sa dá pozorovať aj voľným okom, avšak len bočným videním. Jej hviezdna veľkosť je 6,2. Nachádza sa pred papuľou koňa, zhruba na predĺženej spojnici hviezd Baham (θ Peg) a Enif (ε Peg),[1] asi 4° severozápadne od druhej spomínanej. Zhruba 20 uhlových minút od jej východného okraja sa nachádza hviezda 6. veľkosti (HD 204862). Hmlovinu Pease 1 nájdeme v severovýchodnej časti hviezdokopy ako objekt približne 14. magnitúdy. Amatérskymi ďalekohľadmi je ju veľmi ťažké zbadať.[4] Dobre ju dokáže zobraziť až 35-centimetrový ďalekohľad.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Jadro Hviezdokopy M15 -
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Pegas.
- ↑ a b c d e f g STOYAN, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, s. 106-107. ISBN 978-0-521-89554-5.
- ↑ a b c Heslo M15. In: MURDIN, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
- ↑ a b c O’MEARA, Stephen James: Deep-sky companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, s. 74. ISBN 0-521-55332-6.
- ↑ a b FINLAY, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, s. 14. ISBN 1-85233-691-9.
- ↑ FROMMERT, Hartmuth. Messier 15 [online]. [Cit. 2009-07-31]. Dostupné online.
- ↑ WHITE, Nicholas E., Angelini, Lorella The Discovery of a Second Luminous Low Mass X-ray Binary in the Globular Cluster M15 [online]. [Cit. 2009-07-31]. Dostupné online.
- ↑ GERSSEN, Joris, van der Marel, Roeland P. Hubble Space Telescope Evidence for an Intermediate-Mass Black Hole in the Globular Cluster M15 II. Kinematical Analysis and Dynamical Modeling [online]. [Cit. 2009-07-31]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 15
