Na ceste
| Na ceste | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| On the road | |||||||||||||
|
| |||||||||||||
| Autor | Jack Kerouac | ||||||||||||
| Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||||
| Krajina vydania | USA | ||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Viking Press | ||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 5. september 1957 | ||||||||||||
| Chronológia | |||||||||||||
| Predchádzajúci diel | The Town and the City (1950) (Mesto a veľkomesto) | ||||||||||||
| Nasledujúci diel | The Subterraneans (1958) (Podzemníci) | ||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||
| |||||||||||||
Na ceste je kultový román a základný literárny odkaz beatnického hnutia, generačná výpoveď príslušníka skupiny mládeže, ktorá reagovala po svojom na situáciu koncom 40-tych a začiatkom 50. rokov 20. storočia, keď Amerika prechádzala štádiom vrcholnej hospodárskej stability, ale začínali sa prejavovať choroby americkej civilizácie. Beatnici odmietli ideál mladého úspešného Američana s jeho nalinajkovaným a pevným cieľom a dali sa cestou protestu, úteku od civilizačných vymožeností smerom k akémusi modernému primitivizmu. Istotu budúcnosti nahrádzali zintenzívneným prežívaním prítomnosti.
Týmto sú poznamenané aj cesty hrdinu po USA, tvoriace hlavnú líniu rozprávania. Do extázy vyvolanej novými zážitkami sa však mieša aj nostalgia spôsobená uvedomovaním si bezvýchodiskovosti takéhoto úteku.
V autobiografickej výpovedi vystupuje Allen Ginsberg ako Carlo Marx, William S. Burroughs ako Bull Lee, John Clellon Holmes ako Tom Saybrook, Herbert Huncke ako Elmer Hassel, Neal Cassady ako Dean Moriarty.
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]Sal Paradise - rozprávač, mladý spisovateľ
Dean Moriarty - hlavný hrdina, bezohľadný, pôžitkársky, lámač ženských sŕdc z Colorada, často vo väzení
Carlo Marx - dobrý priateľ Sala a Deana, citlivý básnik
Marylou - Deanova prvá žena, nie veľmi vzdelaná, z Colorada
Old Bull Lee - dlhoročný priateľ Sala a Carla. Cestovateľ, spisovateľ, závislý
Ed Dunkel - slepý nasledovník Deana, urobil by hocičo, čo mu Dean povie
Remi Boncoeur - starý známy Sala zo školského obdobia, má Francúzsku národnosť. je zlodej, gambler a extravagantný typ, ktorý ale vie byť aj veľmi galantný
Salova teta - tolerantná a milá žena, podporuje Sala, ktorý pred tým žil v jej dome na Long Islande.
Kontext:
Jack Kerouac sa narodil v roku 1922 v meste Lowell, štát Massachusettes. Základné vzdelanie získal súkromným katolíckym štúdiom a neskôr získal vďaka futbalu štipendium na Kolumbijskú univerzitu, kde sa stretol s Allenom Ginsbergom, Nealom Cassadym, Williamom Borroughsom a inými. Kerouac prerušil štúdium v jeho poslednom ročníku a pridal sa k "Merchant Marine", čím začal svoje mládežnícke potulky, ktoré sa stali predlohou pre Na ceste. Román bol publikovaný v roku 1957 a stal sa najslávnejším dielom Beatnikov. S jeho dlhými vetami a strofami väčšími ako jedna strana, Kerouac sa do americkej spisovateľskej histórie zapísal ako revolučný autor s mnohými novinkami.
Kerouac napísal dielo Na ceste na papier dlhý 50 stôp.
Na ceste hovorilo za všetkých pobúrených a nespokojných občanov Spojených Štátov a mladej generácie neskorých štyridsiatych a raných päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Bolo to obdobie po Veľkej depresii a druhej svetovej vojne. Na ceste bolo napísané pred viac ako 50 rokmi a zdá sa stále nadčasové - pocity, myšlienky, idealizovaná mladosť a skúsenosti opisované v knihe stále patria k túžbam, ktoré každý mladý človek chce vo svojom živote zažiť.
Kerouac zomrel na Floride v meste St. Petersburg, v roku 1969 vo veku 47 rokov.
Stručný dej
[upraviť | upraviť zdroj]V zime 1947, bezohľadný, nedbalý a pôžitkársky Dean Moriarty, čersvo prepustený z ďalšieho "posedenia" vo väzení a čerstvý ženáč, prichádza do New Yorku a stretáva Sala Paradisea. Sal je mladý spisovateľ, patriaci do skupinky intelektuálov, medzi ktorými sa nachádza aj Carlo Marx. Sal je Deanom fascinovaný a tak sa k nemu pridá na trojročnú jazdu po Amerike. Sal sa pomocou autobusových liniek a a stopovaniu dostáva na vysnívaný západ, kde znova stretáva Deana a ostatných kamarátov v Denveri, no neskôr pokračuje sám ešte viac na západ. Chvíľu pracuje aj ako robotník na poli.
Nasledujúci rok, Dean sa vracia za zasa na východ za Salom, znova otriasajúc jeho životom. Znova sa vracajú na Západ, ešte bláznivejší a oveľa viac túžiaci po dobrodružstvách. Zastávku majú v New Orleans, kde navštívia šialeného kamaráta Bull Leea. Neskôr sa objavujú v San Franciscu.
Nasledujúcu zimu, Sal odchádza za Deanom, aby sa znova rozpŕchli po krajine. Dean sa načas usadí v New Yorku. Na jar Sal odchádza sám do Denveru, ale Dean sa k nemu čoskoro pripája. Tentokrát cestujú južne smerom k Mexico City.
Počas celého tohoto neustáleho pohybu, môžeme sledovať pár dynamických postáv, meniacu sa krajinu a osobné zmeny postáv. Dean, veľký lámač ženských sŕdc, má počas trojročného deja románu tri ženy a štyri deti. Sal, na druhej strane, je na začiatku slabý a depresívny, no počas týchto troch rokov získava sebadôveru a na konci nachádza lásku.
Témy
[upraviť | upraviť zdroj]NESPOKOJNOSŤ: v románe Na ceste, bezohľadnosť a neustály pohyb z miesta na miesto sú úzko späté so šialenstvom Beatnikov. Potreba cestovať po Amerike vychádza z nespokojnosti s vtedajšou dobou. Táto neustála cesta a pohyb symbolizuje honbu za šťastím a za "nebom", aj keď na konci svojich ciest žiadne nebo nenájdu. Bezohľadnosť je tiež spätá s romantickými, no nie dlhodobými vzťahmi hlavných postáv s veľkým množstvom žien.
SMÚTOK: Podľa Sala, smútok je "rozliaty" po celej Amerike. Pozoruje ho v ľuďoch, miestach a v jeho vlastných, nedosiahnutých snoch. Tvrdí, že smútok je spojený s osamelosťou. Sal sa cíti najhoršie a najosamelejšie, keď nie je schopný spojiť sa s okolitým svetom pomocou hlbokých zmysluplných konverzácií. Smútok sa stáva kľúčovým prvkom vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. Smútok sa tiež odráža v hudbe tejto doby - v jazze a bluese.
DROGY A ALKOHOL: V románe Na ceste môžeme pozorovať mnoho druhov závislostí, hlavne tie drogové a alkoholické. Postavy neustále vyvyšujú alkohol a drogy nad jedlom a živobytím. Stávajú sa nástrojmi cez ktoré môžeme sledovať vzťah Deana a Sala. Salove sny a činy v drogovom alebo alkoholickom opojení sú rovnaké ako sny Deana za triezveho stavu.
SEX: Postavy z tohoto románu často nevidia žiadne rozdiely medzi láskou a sexom, sexom a manželstvom, alebo "chtíčom" a láskou. Dean sa chce oženiť s každou ženou ktorá sa mu fyzicky páči, no Sal chce sex len vtedy, ak je vo vzťahu cítiť aj štipku citov.
UMENIE A KULTÚRA: v Na ceste, jazz a blues je to, na čo sa všetci sústredia. Vyjadruje smer, akým sa obyvatelia Ameriky uberali v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Pre Sala, hudba má spojenie aj s náboženstvom - niektorých umelcov vníma ako bohov. Prináša tiež bláznovstvo a pocity beznádeje, keď je spojená s užívaním drog.