Jack Kerouac
| Jean-Louis Kerouac | |
 Jack Kerouac, spisovateľ a básnik | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 12. marec 1922 |
| Lowell, Massachusetts, USA | |
| Úmrtie | 21. október 1969 (47 rokov) |
| St. Petersburg, Florida, USA | |
| Národnosť | franko-kanadská |
| Zamestnanie | spisovateľ a básnik |
| Dielo | |
| Literárne hnutie | Beat Generation |
| Významné práce | Na ceste |
| Ovplyvnený | |
| Ovplyvnil |
|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Jack Kerouac na jackkerouac.com | |
 | Jack Kerouac (multimediálne súbory na commons) |
Jack Kerouac celým menom Jean-Louis Kerouac (* 12. marec 1922, Lowell, Massachusetts, USA – † 21. október 1969, St. Petersburg, Florida, USA) bol americký prozaik a básnik francúzsko-kanadského pôvodu a najpopulárnejší člen Beat Generation. Na jednej strane bol žijúcim účastníkom bítnického hnutia a na strane druhej bol veľmi uzavretý, vždy plachý pred následkami priateľstva.
Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Rodený Jean-Louis Kerouac (prezývaný Ti-Jean) je potomkom francúzskych Kanaďanov, rodičov žijúcich v Quebecu, pôvodom Bretóncov. Ti-Jean, n'oublie jamais que tu es breton, opakoval mu od detstva jeho otec Léo Keroack (1889 – 1946).
Otec si zmenil meno na Kerouac, keď sa presťahoval do Spojených štátov. Povolaním tlačiar, bol pokrvne spriaznený s bratom (kňazom) Marie-Victorinom (Joseph Louis Conrad Kirouac), kanadským spisovateľom a botanikom. Jeho matka Gabrielle-Ange Lévesque (1895 – 1972), nazývaná Jackom Kerouacom „Mémère“ bola sesternica z otcovej strany prvého ministra Quebecu v období 1976 – 1985, René Lévesquea. Jackovi rodičia sa zosobášili v októbri 1915.
Kerouacova mladosť predstavovala harmóniu, ktorú už nikdy nenašiel. Jeho rodina žila v Pawtuckeville, franko-kanadskej komunite v massachusettskom Lowelli. Žila tam veľká skupina príbuzných, ktorí sa často stretávali. Jeho rodičia hovorili po francúzsky a francúzština bola i jeho prvým jazykom. Po anglicky začal hovoriť až na obecnej škole a po zvyšok života si často v duchu musel prekladať z jedného jazyka do druhého.
Na strednej škole sa stal pre svoje ľahkoatletické a futbalové výkony uznávanou lowellskou veličinou. Podobne ako v literatúre, i v atletike bol extrémne cieľavedomým samoukom s vlastnou motiváciou.
Kolumbijská univerzita a námorníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Neskôr sa rozhodol ísť na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku. Tam od neho požadovali, aby absolvoval prípravný ročník v škole Horacia Manna a tak v roku 1939 opustil Lowell a ubytoval sa u tety v Brooklyne. I keď na škole prospieval veľmi dobre, cítil sa znevýhodnený voči spolužiakom. Navyše, kultúrny šok, ktorý preňho predstavoval New York, bol obrovský. Opustil intímny kruh rodiny, priateľov zo školy a prostredie robotníckej triedy.
Unáhlený odchod z Kolumbijskej univerzity vyvolal napätie a zvýšil jeho neistotu. Odišiel do New Havenu, kde predtým z času na čas sídlili jeho rodičia a našiel si prácu na benzínovej pumpe. Po krátkom pobyte sa vrátil do Lowellu, kde mu starý priateľ pomohol zohnať miesto športového korešpondenta pre Sun. Viac času než chodením po športových stretnutiach ale strávil čítaním Jamesa Joyca a pokusmi o automatické písanie, a tak po dvoch mesiacoch noviny opustil.
Výrazom jeho netrpezlivosti a zmätku bola prihláška k námorníctvu a zároveň k pobrežnej stráži, aby sa v nasledujúci deň nalodil ako plavčík na obchodnú loď, ktorá išla na námatkovú obchodnú plavbu do Grónska. Loď sa vrátila práve včas, aby mohol pokračovať v štúdiách na Kolumbijskej univerzite. Na konci semestra sa prihlásil k vojenskému námorníctvu. Námornícka disciplína preňho bola neznesiteľná. V júni 1943, krátko po svojich 21.narodeninách bol prepustený z vojska ako paranoidný schizofrenik.
Začiatkom roku 1944 sa vrátil na univerzitu a stretol sa tam s Edie Parker, študentkou z Barnard College. Onedlho s ňou začal žiť a toho roku stretol i Ginsberga a Burroughsa. Netrvalo dlho a všetci sa delili o jeden byt.
Potulky
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľko rokov sa túlal po USA (Denver, San Francisco a i.) v spoločnosti bohémov, cestoval vo vlastných a odcudzených autách, nevyhýbal sa sexuálnym výstrelkom, braniu drog, filozofoval v duchu zenbudhizmu, ale tiež bol zaujatý jazzom, predovšetkým rytmami bopu. Striedal jedno zamestnanie za druhým, bol brzdárom, česačom bavlny, cestným robotníkom,... Na jednej svojej výprave sa stretol s hipsterským hrdinom Nealom Cassadym, ktorý sa stal predlohou pre literárnu postavu Deana Moriartyho v románe "Na ceste".
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Kerouac je autorom štrnástich románov, ktoré písal veľkou rýchlosťou na obrovské role papiera. Jeho „cyklus románov z cesty“ zachytáva newyorskú a sanfranciskú bohému a autorove skúsenosti z ciest po Amerike.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1950 The Town and the City
- 1957 On the Road
- 1958 The Dharma Bums
- 1958 Podzemníci, 1953, The Subterraneans
- 1959 Doctor Sax
- 1959 Maggie Cassidy
- 1959 Mexico City Blues
- 1960 Book of Dreams
- 1960 Osamelý pútnik, zbierka poviedok, Lonesome Traveller
- 1960 The Scripture of the Golden Eternity
- 1960 Tristessa
- 1960 Visions of Cody
- 1961 Pull My Daisy
- 1962 Big Sur
- 1963 Visions of Gerard
- 1965 Desolations Angels
- 1966 Satori v Paríži, 1966, Satori in Paris
- 1968 Vanity of Duluoz
- 1971 Pic
- 1971 Scattered Poems
- 1973 Old Angel Midnight
- 1973 Trip Trap
- 1977 Heaven & Other Poems
V slovenčine
[upraviť | upraviť zdroj]- Na ceste
- More je môj brat (Artforum, 2010) – prvé vydanie na svete
Životopisy o Kerouacovi
[upraviť | upraviť zdroj]- 1996 – Steve Turner: Angelheaded Hipster: A Life of Jack Kerouac (Hipster s anjelskou hlavou)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jack Kerouac