Nacina Ves
Nacina Ves | |
obec | |
Kostol Všetkých svätých
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Michalovce |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 128 m n. m. |
Súradnice | 48°49′14″S 21°51′13″V / 48,820556°S 21,853611°V |
Rozloha | 15,8 km² (1 580 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 834 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 116,08 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1254 |
Starosta | Anton Šandor[3] (SMER-SD) |
PSČ | 072 21 |
ŠÚJ | 522805 |
EČV (do r. 2022) | MI |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Ocú Nacina Ves Nacina Ves 229 072 21 |
E-mailová adresa | ocu-nacinaves@dalnet.sk |
Telefón | 6498224 6884261 |
Fax | 6498224 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Nacina Ves | |
Webová stránka: NacinaVes.OcU.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nacina Ves je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Laborca, v nadmorskej výške 128 m n. m.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1219.[4] Ďalšia zmienka je z roku 1254 v maďarizovanom názve Navalyad. Ďalšia písomná zmienka o obci Nacina Ves je z roku 1370 v maďarizovanej podobe Natafalva. Maďarský štátny archív zaznamenáva, že dedinu daroval kráľ Belo IV. Gregorovi, synovi Nata, preto maďarský názov Natafalva. Rodina Natafaluši boli zemania, ktorí dedinu vlastnili po niekoľko storočí a v 18. storočí sa zapojili do kuruckých vojen. Koncom 19. storočia záznamy ukazujú, že sa jednalo o slovenskú dedinu s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, ale so značnou maďarskou menšinou. Po rozpade Rakúska-Uhorska v roku 1918 sa Nacina Ves ocitla v novo vzniknutom Česko-slovensku. Mnoho maďarských obyvateľov sa v roku 1920 presťahovalo do Severnej Ameriky alebo alebo sa odsťahovali do Maďarska. Počas druhej svetovej vojny boli poslední Maďari, ktorí nepreukázali, že boli Slováci, z obce vysídlení. Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940 uvádza 249 domov a 91 Židov.[5]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, moderným transeptom a predstavanou vežou, z druhej polovice 15. storočia. Úpravami prešiel v 16. storočí a v roku 1741 keď bol barokizovaný.[6] Zásadnou pamiatkovo necitlivou prestavbou prešiel v druhej polovici 20. storočia, ktorá zmenila charakter, vzikol moderný transept a bolo nahradené pôvodné zariadenie kostola. Dochoval sa iba organ z druhej polovice 19. storočia. Fasády kostola sú hladké, veža je členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v časti Vybúchanec, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 20. storočia.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihancovou helmicou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása [online]. 1796. Dostupné online. Archivované 2022-06-15 z originálu. (Maďarský)
- ↑ Lexikón obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Štátny štatistický úrad, 1942.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Nacina Ves. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2019-10-06 z originálu.