Pozdišovce

Pozdišovce
obec
Evanjelický kostol
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Nadmorská výška	120 m n. m.
Súradnice	48°44′00″S 21°51′00″V
Rozloha	18,05 km² (1 805 ha)
Obyvateľstvo	1 312 (31. 12. 2023)
Hustota	72,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1315
Starosta	Ján Čižmárik (nezávislý)
PSČ	072 01
ŠÚJ	522961
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Pozdišovce Pozdišovce 144 072 01 Pozdišovce
Telefón	056 6472203
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pozdišovce
Webová stránka: pozdisovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pozdišovce sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis

Vodné toky

Riečka Duša pretekajúca východnou časťou chotára (celková dĺžka od prameňa po sútok s riekou Laborec je vyše 42 km). Potok Lipovec pretekajúci stredom obce, vlieva sa do riečky Duša.

Vodné plochy

Vodná nádrž – rybník. Vznikla prehradením potoka Lipovec v jeho hornej časti.

Dejiny

Pozdišovský chrbát so svojimi úbočiami, pozvoľna vystupujúcimi nad rovinu, kedysi pokrytú lužnými lesmi, lákal ľudí k trvalému osídleniu už v dávnom praveku. Na jeho juhovýchodných svahoch postupne vytvorili obec Pozdišovce. Jej dnešný chotár s rozlohou 1 814 ha pôdy hraničí s chotármi obcí Krásnovce, Šamudovce, Laškovce, Trhovište, Moravany, Rakovec nad Ondavou, Suché a predmestiami Topoľany a Močarany so súčasným okresným sídlom, iba šesť kilometrov východne rozloženým mestom Michalovce.

Doteraz najstaršími stopami po pobyte človeka v chotári Pozdišoviec sú črepy bližšie neurčených neolitických kultúr (5. až záver 4. tisícročia pred naším letopočtom). V období eneolitu – neskorej doby kamennej (záver 4. tisícročia až 2. tisícročie pred Kr.) obýval aj naše končiny ľud východoslovenských mohýl. Človek tu žil aj v dobe bronzovej (1900 – 700 pred Kr.). Dôkazy o pobyte človeka z doby železnej zatiaľ nie sú, možno ho však predpokladať na základe pomerne hustého osídlenia v okolí. V dobe rímskej (1. až 4. storočie n. l.) sa stalo územie Slovenska sprostredkovateľom hodnôt medzi susedmi z juhu, severu i východu. Nie je známe presne, kedy sa na území Pozdišoviec usadili prví Slovania. Ich prítomnosť v danom období však bezpečne dokladajú výsledky povrchových prieskumov.

O starobylom slovanskom pôvode obce svedčí aj toponomastický rozbor názvu Pozdišovce. Miestne mená s príponami -ovce, -ice, -any sa zhodujú s rozsahom najstaršieho slovanského osídlenia Slovenska. Patria ku skupine pomenovaní ľudských sídel utvorených týmito príponami z vlastného osobného mena kmeňového náčelníka, hlavy rodu alebo otca rodiny. V našom prípade z osobného mena Pozdiš (podobne ako Pozdiech, Pozderad), s významom – dedina Pozdišo-vých ludí.

Po začlenení Slovenska do uhorského štátu sa stalo územie stredného Zemplína súčasťou kráľovských majetkov hradných panstiev hradov Zemplín. Prvým majiteľom Pozdišoviec, ktorého meno sa zachovalo, bol Peter, syn Rajnolda, ktorý zomrel bez potomka. Jeho dediny Pozdišovce a Drahňov kráľ Karol Róbert preto daroval Michalovi z rodu Akošovcov. Darovacia listina vydaná pri tejto príležitosti v roku 1315 je najstarším známym písomným dokladom o obci, zároveň však dokladajúcim, že obec existovala už dávno predtým. Kráľ potvrdil svoju donáciu ešte listinou z roku 1322, z ktorej vyplýva, že Michal mu svoju oddanosť preukázal viackrát. Pravdepodobne sám Michal, alebo jeho potomkovia, dali postaviť v Pozdišovciach hrad. Písomne je doložený roku 1365. Podoba hradu ani presná lokalita už nie sú známe. Podľa tradície na jeho zvyškoch stojí dnešný kaštieľ. Po smrti bezdetného Ladislava kráľ Žigmund odmietol nároky vzdialenejšieho príbuzenstva a hrad s panstvom v roku 1403 za vojenské zásluhy rozdelil zemanom.

V roku 1640 získal tunajšie panstvo Peter Sirmai (Szirmay), ktorý tu do roku 1648 s pomocou župy postavil najkrajší kaštieľ svojej rodiny. V testamente ho preto určil za rodinné sídlo, čo rodina dodržiavala až do dvadsiatych rokov 20. storočia. V 19. storočí tu okrem sirmaiovského kaštieľa, ktorý vlastnila Izabela Sirmaiová, vdova po Henrikovi Neuendorfovi, stál ešte kaštieľ Weinbergovcov.

Sociálna štruktúra a pomery obyvateľstva sa v podstate veľmi nemenili ani v 19. storočí až do zrušenia poddanstva. Štatistiky zaznamenali mierny demografický rast, narušený až epidémiou cholery v roku 1831. Po východoslovenskom roľníckom povstaní, ktoré obec priamo nezasiahlo, sa tu konal jeden zo štatariálnych súdov.

Z výdobytkov revolučných rokov 1848/1849 privítali Pozdišovčania predovšetkým zrušenie poddanstva. Postupne získavali pôdu do svojho vlastníctva. V obci vybudovali liehovar, pracovali tri mlyny, z ktorých jeden stojí dodnes. Začiatkom 20. storočia poskytla obyvateľom skromné pracovné príležitosti aj píla. Z pôvodného sirmaiovského veľkostatku sa do 20. storočia vytvorilo niekoľko menších hospodárstiev. Po vzniku ČSR sa poslední predstavitelia rodiny z Pozdišoviec odsťahovali do Maďarska a zvyšok majetku spravovali prostredníctvom správcov.

Školstvo

• 1362 – zmienka o farskej škole
• 1646-1647 – protestantská škola, ktorú okolo roku 1650 navštívil J. A. Komenský
• 1743 – zriadená vyššia škola, prvým rektorom bol Dávid Fabrici
• 1902 – postavená budova štátnej školy

Obyvateľstvo

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 1.221
Rímskokatolíci			35,24 %
Luteráni			29,76 %
Pravoslávni			14,44 %
Gréckokatolíci			10,95 %
nezistení			3,81 %
bez vyznania			1,98 %
Jehovisti			1,75 %
Kalvíni			1,27 %

údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 1910

Počet obyvateľov: 1.219
Luteráni			38,97 %
Gréckokatolíci			25,68 %
Rímskokatolíci			25,68 %
Židia			7,79 %
Kalvíni			1,89 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, trojloďová pôvodne románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Juraja. Gotickou úpravou prešiel v 15. storočí. Od 16. storočia tu pôsobili reformovaní kazatelia, v polovici 17. storočia miestny rod Sirmaiovov založil evanjelický cirkevný zbor. Barokovo bol upravený po požiari v roku 1762. Na konci 18. storočia prešiel ďalšou úpravou, keď boli postavené poschodové empory a kostol dostal charakter trojlodia. Zo stredovekej stavby sa dochovalo presbytérium a pravdepodobne aj obvodové múry lode. Románske murivo a architektonické detaily boli objavené na stenách presbytéria pri výskume v roku 2016. V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie, rokokový oltár s obrazom Kalvária, organ z roku 1794 od majstra Jana Tučeka z Kutnej Hory a patronátne lavice z konca 18. storočia. Krstiteľnica zdobená festónmi je v štýle luiséz. V kostole sú osadené aj epitafy príslušníkov rodiny Sirmai z rokov 1723–1776. Fasády kostola sú členené oportnými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• Sirmaiovský kaštieľ, dvojpodlažná bloková dvojtraktová renesančná stavba z rokov 1643-1648. Kaštieľ bol vybudovaný podžupanom Zemplínskej župy Petrom Sirmaiom. Začiatkom 19. storočia bol prestavaný klasicisticky a v rokoch 1880-1890 neogoticky. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté valenými klenbami s lunetami, vo vstupnom vestibule sú barokové pruské klenby. Okolo ústredného krídla sú štyri vyvýšené krídla evokujúce veže. Deväťosovému priečeliu dominuje osovo umiestnený renesančný portál s erbom rodu z roku 1648.

• Sirmaiovská kúria, jednopodlažná bloková stavba s valbovou strechou z rokov 1698-1701. Pôvodne tu bol dom pre služobníctvo Sirmaiovcov. Od roku 1922 tu sídlil notársky úrad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami.

• Elektrický, pôvodne parný mlyn, jednopodlažná dvojtraktová stavba z prvej tretiny 19. storočia.

• Gréckokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová historizujúca stavba s polkruhovým ukončením presbytéria s náznakom transeptu a predstavanou vežou, z roku 1927. Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami a výraznou korunnou rímsou. Veža je v hornej časti osemhranná, ukončená barokovou helmicou s laternou.

• Z obce pochádza zbierka piesní a tancov Anny Sirmaiovej, rod. Kecerovej z prvej polovice 18. storočia, rukopis 377 úplných a 25 neúplných skladieb.

Kultúra

Pozdišovce sú známe hlavne kvôli pozdišovskej keramike. V centre obce bol v roku 1996 postavený Pamätník národným dejateľom Karolovi S. B. Seredajovi, Jonášovi Záborskému a Júliusovi Barčovi-Ivanovi.

Hudba

V obci pôsobí skupina "Harčare", ktorá prezentuje pozdišovské hrnčiarske tradície piesňami. Vystupuje na rôznych folklórnych slávnostiach po celom Slovensku.V obci od roku 2007 posobí aj detský folklórny súbor "Harčarik".V roku (2011) vznikla aj ženská spevácka skupina "Harčarki"

Pravidelné podujatia

• Folklórne slávnosti od roku 1992 – v mesiaci júl
• Úcta k starším – stretnutie samosprávy so staršími občanmi s kultúrnym programom – v mesiaci október
• Mikulášska slávnosť s kultúrnym programom – v mesiaci december
• Každý rok sa organizuje aj vatra SNP.
• Taktiež sa koná každý rok v Pozdišovciach Šachový turnaj

Šport

• V roku 1934 prvé dotyky s futbalom, od 40-tych rokov účasť v krajských a okresných súťažiach.
• V 50-tych rokoch hokej, neskôr aj volejbal a turistika.
• Futbalový turnaj dospelých o putovnú Pozdišovskú vázu od roku 1965 – v mesiaci júl
• Futbalový turnaj žiakov Memoriál Mikuláša Benetina v rokoch 1982 – 2004
• Futbalový turnaj dorastencov Memoriál Mikuláša Benetina od roku 2005 – v mesiaci júl

V súčasnosti OcŠK organizuje dva turnaje s dlhodobou tradíciou, ktoré sú najstaršími futbalovými turnajmi na Zemplíne.

Osobnosti obce

Narodili sa tu

• Andrej Danko (* 1919 - † 1972), hrnčiar
• Ján Eugen Kočiš (* 1926 - † 2019), titulárny biskup abrittský, emeritný gréckokatolický pražský pomocný biskup

Pôsobili tu

• Karol Samuel Benjamín Seredai (* 1812 - † 1894), evanjelický kantor-učiteľ, štúrovec, matičiar a zberateľ ľudových piesní. Pôsobil tu v rokoch 1833 – 1839 a 1855 – 1878.
• Jonáš Záborský (* 1812 - † 1876), spisovateľ, žil tu v rokoch (1835 – 1839) a inšpiroval sa k napísaniu poviedky Dva dni v Chujave.
• Július Barč-Ivan (* 1909 - † 1953), dramatik, v rokoch 1935 – 1942 tu pôsobil ako administrátor evanjelického a. v. zboru. V Pozdišovciach okrem iného napísal aj svoju známu hru Matka.
• Michal Parikrupa-Šipar (* 1909 - † 1995), hrnčiar ktorého výrobky obdivovali aj návštevníci viacerých Svetových výstav EXPO.

Galéria

• 
  Pozdišovská keramika, váza
• 
  Džbánik
• 
  Tanier

Literatúra a zdroje

• PLICKOVÁ, Ester. Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava : Slovenské vydavatelstvo krásnej literatúry, 1959.
• Pozdišovské čriepky – noviny obyvateľov obce (od r. 2000)
• Majstri hliny – osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (2001), Ján Poprik
• Pozdišovské školy (2002), Ján Poprik
• Pozdišovce – turistický sprievodca (2003), Ján Poprik

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozdišovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce