Napoleonská éra

Napoleonská éra je obdobie v dejinách Francúzska a Európy. Je súčasťou štvrtej a poslednej fázy Veľkej francúzskej revolúcie (prvou je Národné zhromaždenie, druhou je Zákonodarné zhromaždenie a treťou je Výkonne direktórium). Napoleonská éra sa začína Napoleonovým Prevratom 18. brumaira (9. novembra 1799), zvrhnutím Výkonného Direktória a zriadením Konzulátu. Končí sa počas Sto dní a jeho porážkou v bitke pri Waterloo (18. júna 1815). Viedenský kongres následne čoskoro obnovil Európu do čias pred francúzskou revolúciou.

Napoleon priniesol politickú stabilitu do krajiny zmietanej revolúciou a vojnou, uzavrel mier s rímskokatolíckou cirkvou a zvrátil najradikálnejšiu náboženskú politiku zavedenú Národným konventom. V roku 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník, revidovaný súbor občianskeho práva, ktorý pomohol stabilizovať francúzsku spoločnosť. Občiansky zákonník potvrdil politickú a právnu rovnosť všetkých dospelých mužov a vytvoril spoločnosť založenú na zásluhách, v ktorej jednotlivci postupovali vo vzdelaní a zamestnaní skôr vďaka talentu ako rodu alebo spoločenskému postaveniu. Občiansky zákonník potvrdil mnohé z umiernených revolučných politík Národného zhromaždenia, ale stiahol opatrenia prijaté Konventom. Zákonník obnovil patriarchálnu autoritu v rodine, napríklad tým, že podriaďoval ženy a deti mužským hlavám domácností.

Počas snahe o stabilizáciu Francúzska sa Napoleon snažil rozšíriť svoju autoritu po celej Európe. Napoleonove armády dobyli Pyrenejský a Apeninský polostrov, obsadili územia a prinútili Rakúsko, Prusko a Rusko, aby sa s ním spojili a rešpektovali francúzsku hegemóniu v Európe. Spojené kráľovstvo ju však rešpektovať odmietlo a zotrvalo s Francúzskom vo vojne počas celej éry.

Prvá francúzska ríša sa začala rozpadávať v roku 1812, po invázii do Ruska. Napoleon podcenil ťažkosti, ktorým musela jeho armáda čeliť pri okupácii Ruska. Z dôvodu sprisahania Rusov s Britmi Napoleon viedol armádu 600 000 vojakov hlboko do ruského územia. Neobsadila však Petrohrad ale pochodoval za ustupujúcou ruskou armádou až do Moskvy. Pred dobytím Moskvy porazil ruskú armádu v bitke pri Borodine, ale cár sa stiahol a Moskva bola zapálená, takže Napoleonova obrovská armáda zostala bez dostatočného zásob a úkrytu. Napoleon potom síce nariadil ústup, ale krutá ruská zima a opakované ruské útoky oslabili jeho armádu a len malému zvyšku 30 000 vojakov sa podarilo vrátiť späť na francúzske územie nažive. Spojenci následne pokračovali v zjednotenom úsilí proti Napoleonovi, až kým sa nezmocnili Paríža a v roku 1814 si vynútili jeho abdikáciu.

Víťazi Napoleona nepopravili, ale nechali mu vládu na malým talianskym ostrovom Elba. Po roku sa však z ostrova vrátil a pokúsil sa o obnovenie svojej moci. Jeho armáda však bola porazená pruskými a anglicko-spojeneckými silami v bitke pri Waterloo.

Vládcovia

Hlavy štátov postihnutých napoleonskými vojnami:

Rakúsko
- Rakúske arcivojvodstvo: František II. (1792–1835)
- Rakúske cisárstvo: František II. (1804–1835)
Rýnsky spolok: Protektorát Napoleona I. (1806–1813)
Dánsko-nórske kráľovstvo: Kristián VII (1766–1808), Frederik VI. (regent 1772–1808, Dánsky kráľ 1808–1839, Nórsky kráľ 1808–1814)
Varšavské kniežatstvo: Fridrich August I. Saský, (1806–1815), pôvodne Republika oboch národov
Egypt: Muhammad Alí (1805–1848)
Etrúrske kráľovstvo: Ľudovít (1801–03), Karol II. Parmský (1803–1807)
Francúzsko
- Francúzska republika: Prvý Konzul: Napoleon Bonaparte (1799–1804)
- Francúzska ríša: Napoleon I. (1804–1814, 1815)
- Reštaurované francúzske kráľovstvo: Ľudovít XVIII. (1814–15, 1815–1824)
Veľká Británia
- Kráľovstvo Veľkej Británie: Kráľ Juraj III. (1760–1801), predseda vlády William Pitt mladší (1793–1801)
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska: Kráľ Juaj III. (1801–1820); Regent Juraj IV. (1811–1820); Predsedovia vlády William Pitt mladší (1801, 1804–06), Henry Addington (1801–04), William Greenville (1806–07), William Cavendish-Bentinck (1807–09), Spencer Perceval (1809–1812), Robert Jenkinson (1812–1827)
Haiti: Jean-Jacques Dessalines (generálny guvernér 1804, ako cisár Jacques I. 1804–06), Henri Christophe (prezident 1806–1811, kráľ Henri I. 1811–1820)
Holandské kráľovstvo: Ľudovít Bonaparte (1806–10), Napoleon Ľudovít Bonaparte (1810)
Svätá ríša rímska: František II. (1792–1806)
Talianske kráľovstvo: Napoleon I. (1805–1814)
Neapolské kráľovstvo: Ferdinand I. (1799–1806, 1815–16), Jozef I. Bonaparte (1806–08), Joachim Murat (1808–1815)
Holandsko: Villiam I. (1815–1840)
Čierna hora: Petar I Petrović-Njegoš (1782–1830)
Osmanská ríša: Selim II.I (1789–1807), Mustafa IV. (1807–08), Mahmud II. (1808–1839)
Pápežský štát: Pius VII. (1800–1823)
Portugalské kráľovstvo: Mária I. (1777–1816), Ján VI. (regent 1799–1816, kráľ 1816–1826)
Pruské kráľovstvo: Fridrich Villiam III. (1797–1840)
Ruská ríša: Pavol I. (1796–1801), Alexander I. (1801–1825)
Sardínske kráľovstvo: Karol Emanuel IV. (1796–1802), Viktor Emanuel I. (1802–1821)
Saské kráľovstvo: Fridrich August I. Saský (1763–1827)
Srbsko
- Revolučné Srbsko,de facto nezávislé, pôvodne vedené Karađorđem (1804–1813),Miloš Obrenović I. (1815-1839, 1858-1860)
Sicílske kráľovstvo: Ferdinand I. (1759–1816)
Španielsko: Karol IV. (1788–1808), Ferdinand VII. (1808, 1813–1833), Jozef I. Bonaparte (1808–1813)
Švédsko: Gustáv IV. Adolf (1792–1809), Karol XIII. (1809–1818)
Spojené štáty: prezidenti John Adams (1797–1801), Thomas Jefferson (1801–1809), James Madison (1809–1817)
Württemberské kráľovstvo: Fridrich I. (1797–1816)

Vojny

Francúzske revolučné vojny (1792 – 1802)
- Egyptská kampaň (1798 – 1801)
- Vojna druhej koalície (1799-1802)
Napoleonské vojny (1803 – 1815)
- Vojna tretej koalície (1805)
- Vojna štvrtej koalície (1806 – 1807)
- Vojna delových člnov (1807 – 1814)
- Španielska vojna za nezávislosť (1808 – 1814)
- Vojna piatej koalície (1809)
- Francúzska invázia do Ruska (1812)
- Vojna šiestej koalície (1812 – 1814)
- Sto dní (1815)
Rusko-turecká vojna (1806 – 1812)
Anglicko-turecká vojna (1807 – 1809)
Anglicko-ruská vojna (1807 – 1812)
Fínska vojna (1808 – 1809)
Britsko-americká vojna (1812 – 1815)
Švédsko-nórska vojna (1814)

Veľké bitky

Bitka pri Marengu – 14. júna 1800
Bitka pri Abú Kíre – 8. marca 1801
Bitka pri Alexandrii - 21. marca 1801
Bitka pri Kodani – 2. apríla 1801
Bitka pri Trafalgare – 21. októbra 1805
Bitka pri Slavkove – 2. decembra 1805
Bitka pri Jene – 14. októbra 1806
Bitka pri Eylau – 7. – 8. februára 1807
Bitka pri Friedlande – 14. júna 1807
Bitka pri Vimeiro – 21. augusta 1808
Bitka pri Somosierre – 30. novembra 1808
Bitka pri Eckmühle – 21. – 22. apríla 1809
Bitka pri Aspern-Essling – 21. – 22. mája 1809
Bitka pri Wagrame – 5. – 6. júla 1809
Bitka pri Talavere – 27. – 28. júla 1809
Bitka pri Salamanke – 22. júla 1812
Bitka pri Borodine – 7. septembra 1812
Bitka pri Lützene – 2. mája 1813
Bitka pri Budyšíne – 20. – 21. mája 1813
Bitka pri Vitorii – 21. júna 1813
Bitka pri Drážďanoch – 26. – 27. augusta 1813
Bitka národov (pri Lipsku) – 16. – 19. október 1813
Bitka pri Paríži – 30. – 31. marca 1814
Bitka pri Waterloo – 18. júna 1815

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Napoleonic era na anglickej Wikipédii.