Narušiteľ štátnej hranice

Narušiteľ štátnej hranice je osoba, ktorá narušila (teda nedovolene prekročila alebo sa o prekročenie pokúsila) štátne hranice.

Význam

Tento výraz (často v skrátenej podobe narušiteľ) sa používal najmä v Česko-Slovensku v období existencie tzv. Železnej opony. Toto označenie sa používalo najmä pre osoby, ktoré sa pokúšali o ilegálny prechod štátnej hranice už tým, že vstúpili alebo sa len priblížili k hraničnému pásmu. Prvoradou úlohou Pohraničnej stráže bolo narušiteľov zadržať, a to aj použitím zbrane.

Dôvodom na "narušenie" najmä západných hraníc v dobe komunistického režimu v Česko-Slovensku nebolo väčšinou pašeráctvo ale snaha o "opustenie republiky". Pašeráctvo sa trestalo zvyčajne pokutou, ktorej výška sa odvíjala od ceny tovaru alebo od skráteného cla, a prepadnutím tovaru a v závažnejších prípadoch, napr. ak išlo o recidívu, ak bolo páchané vo väčšom rozsahu alebo so zbraňou, hrozil podľa § 131 trest odňatia slobody na jeden rok. Opustenie republiky bol pre režim tak závažný trestný čin, že už aj pokus oň podľa paragrafu 109 trestného zákona, ten kto „v úmysle poškodiť záujem republiky“ neoprávnene opustil Česko-Slovensko či sa do neho v stanovenej lehote nevrátil, mohol byť odsúdený na trest ťažkého žalára od jedného do piatich rokov.

Dopadnúť narušiteľa

V češtine príkaz na zadržanie znel "dopadnout narušitele" (odvodené od "dopadnout pachatele na útěku") a zaužíval sa aj v slovenčine natoľko, že málokto už vie, že jeho pôvodný význam je len chytiť a nie zastreliť (pozri prípad Johanna Dicka).