Foidový syenit
| Foidový syenit | |
 Nefelinický syenit z Tanguá, Rio de Janeiro, Brazília | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | ortoklas, mikroklín, nefelín, sodalit, egirín, augit, alkalické amfiboly |
| Akcesórie | titanit, zirkón, apatit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá |
| Farba | ružová, sivozelená |
Foidový syenit[1] alebo syenit s foidami je plutonická hornina tvorená hlavne alkalickými živcami (hlavne ortoklas a mikroklín) a foidami (hlavne nefelín a sodalit), v menšej miere môžu byť zastúpené alkalické amfiboly alebo pyroxény. Najbežnejším z foidových syenitov je nefelinický syenit. Jeho vulkanickým ekvivalentom je fonolit.
Ako prvý tieto horniny pomenoval J. Lorenzen roku 1882[2]. Pre foidové syenity existuje veľké množstvo lokálnych názvov ako ditroit (varieta s mikroklínom, sodalitom a kankrinitom), chibinit (varieta s egirínom a augitom), foyaitit (bohatý na K-živce a nefelín, so zastúpením pyroxénu, hornblendu a biotitu) atď.[3]
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Makroskopicky má faneritickú textúru, s minerálnymi zrnami veľkosti 2 mm až 5 mm. Zriedkavé fenokrysty môžu dosahovať veľkosť 2 až 5 cm. Sivú až ružovú farbu má za následok prítomnosť alkalických živcov ako je ortoklas, sanidín alebo mikroklín. Nezriedka sa tu nachádza aj lamelovitá forma albitu – perthit. Z foidov sa tu nachádzajú nefelín, sodalit, noselán a haüyn. Prítomnosť minerálov skupiny foidov vylučuje možnosť prítomnosti kremeňa. Mafické minerály ako klinopyroxény a amfiboly môžu byť prítomné, ale iba v malých množstvách. Vďaka prítomnosti foidov a alkalických živcov ide o typickú alkalickú horninu.
Akcesorické minerály tvorí zirkón, titanit či lamprofilit, ale aj minerály s obsahom F, P2O5 a CO2 ako sú kankrinit, kalcit, apatit a fluorit. Niekedy môžu byť prítomné zeolity.
Z geochemického hľadiska obsahujú okolo 50 – 56 % SiO2, 19 – 24 % Al2O3, menšie množstvo Ca a Mg, 15 – 17 % K a Na[4]. Vysoký obsah ľahkých prvkov vzácnych zemín, indikuje že magma je vysoko diferencovaná.
Vznik a výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Vyvreté horniny bez kremeňa vznikajú pri nízkom stupni parciálneho tavenia hmôt zemského plášťa. V zdrojových oblastiach magiem foidovo syenitického zloženia dominuje obsah CO2 nad H2O. Takéto magmy sú typické pre kontinentálne rifty, vulkanické ostrovy a supra-subdukčnú pozíciu. Foidové syenity vystupujú v komplexoch alkalických hornín, alebo s karbonatitmi.
Lokality
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najznámejšie lokality patrí masív Chibiny na ruskom polostrove Kola, kde však vystupujú vo forme pegmatitov. Okrem toho v Rusku vystupujú na Sibíri a Urale. V Európe sú známe z okolia Osla v Nórsku, ďalej zo Švédska, Pyrenejí a rumunských Karpát. Známe sú aj z niekoľkých lokalít v Česku. Vyskytujú sa aj v južnom Grónsku, Kanade (južný Yukon), Brazílii, americkom Kansase (Magnet Cove), v Južnej Afrike (Transvaal), na Madagaskare, Číne či Indii.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Na foidové syenity sú viazané niektoré ložiská nerastných surovín, napr. apatitov (Chibny), grafitu (Sajany), kryolitu (Grónsko).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Streckeisen, A., 1976, To each plutonic rock its proper name. Earth Science Reviews, 12, 1, s. 1-33.
- ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 225
- ↑ Gregorová, M.. Nefelínový syenit [online]. Brno: muni.cz, 2000, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Nefelinovyj sienit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Foidový syenit
