Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej

Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 12. december 1944 Miesto Brezno-Krtičná Výsledok 31 popravených osôb, z toho 8 žien a 1 dieťa
Historický portál

Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej bola represívnou akciou Pohotovostného oddielu 14 proti skutočným a domnelým účastníkom Slovenského národného povstania v Brezne. 12. decembra 1944 príslušníci Pohotovostného oddielu 14 na Krtičnej v areáli nedokončeného povstaleckého letiska zavraždili 31 väzňov z breznianskej väznice vrátane 8 žien a 1 dieťaťa a mŕtvoly zahrabali do zákopu z čias povstania. Na mieste exekúcie sa nachádza pamätník.

Predohra

Partizáni začali pôsobiť na Horehroní už v augustových dňoch roku 1944 a boli vyzbrojovaní zo skladov breznianskej posádky. 27. augusta pri pokuse o zaistenie ľudáckych činiteľov v meste došlo k streľbe a štyria zaistení a jeden nemecký dôstojník boli zastrelení.

Brezno sa k povstaniu pridalo naplno 30. augusta. V meste prebiehalo začiatkom septembra zaisťovanie osôb nemeckej národnosti. 2. septembra bola zastrelená údajná nemecká špiónka 54 – ročná Edita Pokorná a v tento deň sa v cele obesil Egon Siegmund, člen Nemeckej strany. 4. septembra bol zastrelený ďalší člen Nemeckej strany Eugen Jirmer, u ktorého boli nájdené zbrane Nemeckej strany, ktoré neodovzdal. Osoby nemeckej národnosti boli po zaistení prevezené do tábora na Ľupčianskom zámku.

Brezno bolo významným povstaleckým oporným bodom. Sídlilo tu veliteľstvo povstaleckej 2. taktickej skupiny, krycie meno: „Fatra“, veliteľom bol plukovník Michal Širica. Východne od mesta bolo budované núdzové povstalecké letisko Rohozná (aj Krtičná).

Nemci obsadili Brezno v rámci generálnej ofenzívy 25. októbra 1944, povstalci mesto nebránili. Pri obsadzovaní mesta príslušníci 18. SS divízie Horst Wessel zastrelili Slabeya Alexandra (*1915), Slabeyovú Bertu (*1917) a Slabeyovú Máriu (*1917).

Dňa 19. a 21. novembra miestne nemecké veliteľstvo nariadilo, že každý muž, ktorý sa zúčastnil povstania, či už ako vojak alebo partizán, je povinný sa osobne prihlásiť na nemeckom veliteľstve. Tomuto nariadeniu sa podriadilo 354 osôb. Tieto osoby dostali potvrdenie a nariadilo sa im, aby neopúšťali svoje domovy dovtedy, kým nebude vyriešená otázka, čo sa bude robiť s vojakmi československej armády. Nemecký veliteľ na bližšie vysvetlenie uviedol, že všetci títo muži by mali byť zajatí, ale že nemecká armáda z hľadiska ľudskosti ich nezajme.

28. novembra bol v Podbrezovej zriadený pod vedením SS – Sturmscharführera Hansa Weina oporný bod Einsatzkommanda 14, ktorý sa 4. decembra premiestnil do Brezna. Príslušníci oddielu zatýkali v Brezne a po okolitých obciach obyvateľov, ktorých predvádzali k výsluchu v Bergerovom dome a následne väznili vo väzení Okresného súdu v Brezne, alebo prevážali do väznice v Banskej Bystrici.

Poprava

Ráno 12. decembra okolo 5:00 SS – Sturmscharführer Hans Wein prišiel pred budovu Okresného súdu so zoznamom 31 mien. Vyvolaní zaistenci boli prehliadnutí a odvezení autobusom a nákladným autom na Krtičnú sprevádzaní príslušníkmi Pohotovostného oddielu 14. Tam boli následne po jednom zastrelení pištoľou do zátylku a telá boli hodené do zákopu z čias povstania. Po prehliadke mŕtvych vojenským lekárom bolo ešte do tiel vystrelených niekoľko dávok zo samopalu a zákop bol zahrabaný.

Dňa 13. decembra začali kolovať v meste správy, že nemecké gestapo pri letisku na Krtičnej zastrelilo mnoho osôb, ktoré pohádzalo do priekopy jedného leteckého bunkra. Zamestnanec mesta na príkaz notára vykonal obhliadku a hlásil čerstvo zahádzaný zákop s vytŕčajúcimi kusmi odevu a ľudskou nohou. Vedúci notár spolu s mešťanostom navštívil miestneho nemeckého veliteľa, u ktorého sa domáhali exhumácie a povolenia na pochovanie tiel na miestnom cintoríne. Nemecký veliteľ sa dotazoval, či vedia, kto tieto osoby zastrelil, no dostal zamietavú odpoveď. Exhumácia bola povolená, ale bol vydaný zákaz fotografovať mŕtvoly a len mŕtvoly identifikovaných občanov Brezna môžu byť vydané príbuzným. Robotníci mesta vykopali hromadný hrob a našli 31 mŕtvol, z toho 8 žien a jedno dieťa. Po ich prevezení do mestskej márnice bola vytvorená komisia v zložení I. zást. mešťanostu Ján Kolaj, Gejza Tkáč, vedúci notár, Ján Buček, notársky adjunkt, pridelený notár dr. Alexander Pestremenkp, št. obvodný lekár Ondrej Lah, mestský policajný strážmajster Ondrej Zich a Petre Dado a zapisovatelia Jozef Knoško a Milan Locek. Komisia spísala dňa 22. decembra zápisnicu a identifikovala totožnosť nasledovných mŕtvol:

Priezvisko a meno	Poznámka
Černák Ondrej	(*1912 Brezno, bankový úradník)
Jurek Ján	(*1912 Heľpa)
Jureková Jolana	(*1910 Heľpa)
Húsenica Vojtech	(*1914 Heľpa, železničný úradník)
Remta Zdenek, Ing.	(*1918 Vlachovo Březí, bytom Tisovec)

Zo šatstva neidentifikovaných mŕtvol komisia vzala vzorky odevov a vložila ich do očíslovaných obálok. Na základe týchto dôkazov sa podarilo identifikovať tiež totožnosť ďalších mŕtvol:

Priezvisko a meno	Poznámka
Beňo Ondrej	(*1916 Muráň, zámočník)
Dacho Pavol	(*1903 Muránska Lehota, lesný robotník)
Diller Markus	(*1899 Medzilaborce, kníhkupec)
Diller Pavol	(*1892 Medzilaborce, drevoobchodník)
Dillerová Edita	(*1928 Medzilaborce)
Dillerová Flikla	(*1897 Medzilaborce)
Ferenc Dávid	(*1976 Spišská Nová Ves, kníhtlačiar)
Ferenc Ladislav	(*1938 Spišská Nová Ves, len 7 – ročný)
Ferenc Zoltán	(*1904 Spišská Nová Ves, kníhkupec)
Ferencová Helena	(*1909 Spišská Nová Ves, kníhkupec)
Fischer Aladár	(*1892 Modrý Kameň, obchodník)
Fried Móric	(*1894 Banská Bystrica, úradník)
Friedová Alžbeta	(*1898 Banská Bystrica)
Harvan Ondrejov Ján	(*1895 Heľpa, cigánsky muzikant)
Hrkal Václav	(*1824 Brezno, zámočník)
Kantoris František	(*1909 Muráň, roľník)
Petalík Štefan	(*1897 Muránska Lehota, robotník)
Popperová Anna	(70-ročná, Spišská Nová Ves)
Rosenberg Teodor	(*1928 Banská Bystrica, úradník)
Rosenberg Tomáš	(*1923 Banská Bystrica, úradník)

Totožnosť dvoch žien a 4 mužov nebola zistená. Mŕtvoly boli zabité výstrelom do tyla, avšak bolo aj mnoho strelných rán do pŕs, do brucha, viacerí mali zlomené nohy. Mŕtvoly boli bez dokumentov. Mŕtvi židovského pôvodu boli chytené SD v Dolnej Lehote. Neidentifikované mŕtvoly boli prísne strážené a potom znovu uložené do dvoch hromadných hrobov.

Po vojne

Brezno bolo oslobodené Červenou armádou a rumunskými vojskami 31. januára 1945.

14. júna 1945 boli neidentifikované mŕtvoly znovu úradne exhumované, identifikované mŕtvoly vydané rodinám a nezistené mŕtvoly uložené do zvláštnych hrobov, očíslované a opatrené krížmi. Vyšetrovanie zistilo že 16-ročná Edita Dillerová bola tesne pred zastrelením znásilnená. Mŕtvoly boli obrané o peniaze a cennosti, avšak i napriek tomu sa pri jednej mŕtvole našlo pod podprsenkou 17 600 Ks a 120 amerických dolárov a u druhej 1000 Ks v podšívke kabáta.

Ako pri exhumovaní hromadného hrobu v máji 1945 v záhrade rímsko – katolíckeho farského úradu zistilo, v prvých novembrových dňoch nemecké gestapo zastrelilo dvoch mužov a jednu ženu, ktorých mŕtvoly sa našli pri úradnej exhumácii v máji 1945. Totožnosť týchto mŕtvol, ktoré boli zakopané blízko hnojiska, sa v tom čase zistiť nedala.

Marcel Maniak uvádza ďalšie identifikované obete:

Priezvisko a meno	Poznámka
Balog Ladislav	(*1927)
Blahová Alžbeta	(*1916 Muráň)
Herman Emil	(*1894 Veľké Vozokany)
Hermanová Oľga	(*1899)