Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)

Nemecký vpád do Belgicka (anglicky German invasion of Belgium) je označenie vojenského vpádu Nemecka do neutrálneho Belgicka v roku 1914. Vpád skončil nemeckým víťazstvom a obsadením Belgicka. V dôsledku vpádu vyhlásili Belgicko a Spojené kráľovstvo (vrátane niektorých britských závislých území, napr. Austrália a Nový Zéland) vojnu Ústredným mocnostiam a vstúpili do prvej svetovej vojny po boku Francúzsko a Ruskej ríše. Nemecká okupácia Belgicka skončila až nemeckou kapituláciou v roku 1918.

Príprava na vpád

Nemecko muselo v 1. svetovej vojne bojovať na dvoch frontoch. Podľa Schlieffenovho plánu bolo potrebné najprv mohutne udrieť na západnom fronte (proti Francúzsku) a po rozdrvení protivníka udrieť na východný front (proti Rusku). Pri útoku na západný front sa nemeckým vojenským plánovačom javilo ako výhodné viesť úder cez územie dvoch neutrálnych krajín po oboch stranách Ardenského lesa. Jeden koridor viedol cez južné Belgicko a druhý cez Luxembursko. Belgicko bolo neutrálne a jeho neutralita bola zaistená medzinárodnou zmluvou.

Pred útokom (2. augusta 1914) Nemecko predložilo belgickej vláde ultimátum, v ktorom požadovalo vstup na belgické územie. Zaručovalo pritom:

územnú celistvosť Belgicka a jeho vlastníctvo,
vypratanie belgického územia po skončení vojny,
uhradenie všetkých belgických výdajov a škôd v hotovosti vo forme vojnových reparácií.

Lehota pre poskytnutí odpovede bola iba 12 hodín.

Belgická vláda považovala nemecké požiadavky za ponižujúce, ultimátum odmietla a belgická verejnosť ju v tom podporovala.^[1]

Vpád do Belgicka

Nemci vpadli do Belgicka a obliehali pevnosť Liège. Po niekoľkých dňoch sa im podarilo pevnosť dobyť a zopakovali pôvodné ultimátum. Belgicko ho znovu odmietlo a boje pokračovali. Nakoniec, podľa očakávania, Belgičania zhruba desaťnásobnej presile podľahli. Zdržali však Nemcov asi mesiac, takže Francúzi a Briti získali čas pripraviť sa na útok.^[1]

Nemecké násilnosti

Nemecké násilnosti na belgickom civilnom obyvateľstve (napr. v Dinante nemeckí vojaci 23. augusta 1914 popravili celkom 674 belgických civilistov, 25. augusta 1914 zabili v Leuven celkom 248 miestnych obyvateľov a spálili knižnicu Katolíckej univerzity v Leuven s 300 000 stredovekými rukopismi a knihami) boli propagandisticky využité a o nemeckom vpáde do Belgicka sa v anglickojazyčných krajinách hovorilo ako o „znásilnení Belgicka“ (Rape of Belgium). K tvrdosti nemeckého postupu v okupovanom Belgicku sa neskôr vyjadril aj Adolf Hitler, ktorý ocenil brutalitu, s ktorou postupoval nemecký veliteľ Colmar von der Goltz na reakciu na pokusy miestneho obyvateľstva sabotovať železničnú dopravu.

Referencie

↑ ^a ^b CLARK, Christopher. Náměsíčníci. Jak Evropa v roce 1914 dospěla k válce. Praha : Nakladatelství Tomáš Krsek. 672 s. ISBN 978-80-906242-7-6. S. 547–551.

Externé odkazy

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)

Zdroj

Belgický portál
Historický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Německý vpád do Belgie (první světová válka) na českej Wikipédii.

[:0-1] CLARK, Christopher. Náměsíčníci. Jak Evropa v roce 1914 dospěla k válce. Praha : Nakladatelství Tomáš Krsek. 672 s. ISBN 978-80-906242-7-6. S. 547–551.

[1]