Preskočiť na obsah

Nestacionárna difúzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nestacionárna difúzia. Po odstránení prepážky, začnú farebné častice fialového roztoku prenikať zľava doprava do čistého rozpúšťadla a koncentrácie fialovej látky v oboch priestoroch sa v priebehu častu vyrovnajú. Odstránením prepážky medzi fialovým roztokom a čistým rozpúšťadlom sa vytvorí ostré koncentračné rozhranie, ktoré sa v priebehu difúzie rozplýva. Experimentálna technika, ktorá meria koncentráciu fialovej látky v rôznych častiach obdĺžnika a rôznych časových momentoch, sa nazýva technika voľnej difúzie a používa sa na stanovenie hodnoty difúzneho koeficientu fialovej látky.[1]

Nestacionárna difúzia je proces, pri ktorom sa koncentrácia difundujúcej látky mení v čase aj priestore. Tento typ difúzie sa odohráva v systémoch, ktoré ešte nedosiahli rovnovážny stav, a typicky ho popisuje druhý Fickov zákon difúzie. Pri nestacionárnej difúzii je koncentrácia látky funkciou času aj priestoru , v druhom Fickovom zákone sa preto vyskytuje derivácia koncentrácie podľa času aj priestoru :

[1]

Naopak v prvom Fickovom zákone je len derivácia koncentrácie podľa priestoru :

[1]

Nestacionárnu difúziu je možné pozorovať, keď sa prudko prepoja dva roztoky z rozličnou koncentráciou danej látky.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz. 1. vyd. Praha : VŠCHT, 2008. ISBN 978-80-7080-675-3.