Ngawang Lozang Gjamccho
| Ngawang Lozang Gjamccho | |
 Piaty dalajláma | |
| Narodenie | 1617 |
|---|---|
| Úmrtie | 1682 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Ngawang Lozang Gjamccho |
Piaty dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho (1617 – 1682) bol prvým dalajlámom, ktorý sa stal svetským vládcom Tibetu. Pod svojou vládou zjednotil do tej doby politicky rozpoltený Tibet, reformoval štátnu správu a nadviazal styky so zahraničnými mocnosťami. Okrem toho bol tiež významným duchovným učiteľom tibetského budhizmu a zakladateľom Potaly, paláca, ktorý je dodnes symbolom Tibetu.
Narodenie
[upraviť | upraviť zdroj]Piaty dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho sa narodil dvadsiateho tretieho dňa deviateho mesiaca roku Ohňa a Hada (1617) v Čhingwar-tagce v kraji Čhonggjä južne od Lhasy. Aj keď bol skoro rozpoznaný ako prevtelenec štvrtého dalajlámu, bolo toto zistenie z dôvodu politickej nestability udržiavané v tajnosti. Keď sa pomery trochu upokojili, bol chlapec odvezený do kláštora Däpung v Lhase, kde bol v roku 1625 uvedený do mníšskeho stavu.
Vládca Tibetu
[upraviť | upraviť zdroj]V dobe politického úpadku zaistil piaty dalajláma škole Gelugpa politickú nadvládu nad Tibetom svojim spojenectvom s Gušri-chánom (1636 – 1656), vládcom chošúdskych Mongolov. Gušri-chán vojensky potlačil odpor kráľa tibetskej provincie Cang, ktorý bol prívržencom školy Karmapa, a zaistil tak piatemu dalajlámovi svetskú moc nad Tibetom. V roku 1642 bol piaty dalajláma v Žikace slávnostne prehlásený vládcom Tibetu. Aj keď titul tibetského kráľa získal formálne Gušri-chán a jeho potomkovia si ho udržali až do r. 1717, v skutočnosti svetská moc bola v rukách dalajlámov. Dalajláma sa ešte v roku 1642 vydal na cestu do Lhasy, ktorú prehlásil hlavným mestom Tibetu.
Škola Karma Kagjü, ktorá sa na politickom konflikte podieľala, bola potom v provincii Cang tvrdo prenasledovaná. Prenasledovaná bola i škola Džonangpa, ktorá bola dokonca v centrálnom Tibete zakázaná. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené skutočnosťou, že škola Džonangpa hlásala nesprávny názor ohľadom prázdnoty (sans. šúnjatá), ústredného buddhistického pojmu, pravdepodobne v hre ale tiež boli i politické dôvody.
V roku 1653 vykonal piaty dalajláma oficiálnu návštevu dvora čínskeho cisára Šun-č', príslušníka novej mandžuskej dynastia Čching. V Pekingu bol dalajláma privítaný s veľkými poctami, cisár ho ubytoval v Žltom chráme, ktorý pre neho nechal postaviť.
Piaty dalajláma zreformoval štátnu správu. Menoval hajtmanov rôznych okresov a nových ministrov do svojej vlády. Založil dve dôležité učilištia, jedno pre mníšskych a druhé pre laických úradníkov, kde sa okrem obvyklých predmetov vyučoval aj sanskrt, mongolčina, astrológia, poézia, lukostreľba a jazdectvo. Nariadil tiež sčítanie ľudu, aby mohol vytvoriť presnejší a spravodlivejší daňový systém.
Stavba Potaly a kláštora Näčhung
[upraviť | upraviť zdroj]Hneď po svojom príchode do Lhasy začal dalajláma v roku 1642 so stavbou paláca Potaly na ruinách paláca Thicemarpo, postaveného v 7. storočí kráľom Songcän Gampom pre jeho nepálsku kráľovnú. Potala bola bohužiaľ dostavaná až v roku 1693 po jeho smrti. Dodnes však zostáva symbolom Lhasy a celého Tibetu. Piaty dalajláma nechal tiež postaviť významný kláštor Näčhung (nachádzajúci sa veľmi blízko pôvodného sídla dalajlámov, kláštora Däpung). Kláštor bol postavený v okolí svätyne z 13. storočia, v ktorej malo sídliť božstvo Pehar. V Näčhungu vznikla vládna veštiareň, s ktorej pomocou bolo rozhodované o mnohých významných štátnych záležitostiach.
Významný učiteľ rôznych tradícií
[upraviť | upraviť zdroj]Piaty dalajláma nebol iba významný predstaviteľ školy Gelugpa a svetský vládca Tibetu, ale tiež praktikoval a vyučoval dzogčhen odovzdávaný v rámci školy Ňingmapa. Bol tiež tzv. tertönom – objaviteľom skrytých učení, ktoré v 9. storočí ukryl Padmasambhava a jeho najbližší žiaci s tým, že až príde pravý čas na ich pochopenie, budú znova objavené. Na jeho príkaz založilo niekoľko jeho žiakov kláštory školy Ňingmapa vo východnej provincii Kham.
Pančhenláma
[upraviť | upraviť zdroj]Piaty dalajláma udelil svojmu učiteľovi Lozang Čhökji Gjalcchänovi titul pančhenláma. Prevtelencovi Lozang Čhökji Gjalcchäna od tej doby nesú titul pančhenláma, pričom držitelia tohoto titulu stoja v rámci hierarchie školy Gelugpa na druhom mieste. Nakoľko je však pančhenláma považovaný za vtelenie buddhu Amitábhu, avšak dalajlámovia za vtelenie bódhisattvu (t. j. bytosti iba smerujúcej k plnému osvietniu) Avalókitéšvary, tvrdia niektorí pančhenlámovi stúpenci, že v skutočnosti stojí pančhenláma vyššie než dalajláma.
Veľký piaty
[upraviť | upraviť zdroj]Dvadsiateho piateho dňa druhého mesiaca roku Vody a Psa (1682) piaty dalajláma zomrel vo veku 68 rokov. Piaty dalajláma bol vynikajúcim štátnikom, dokázal využiť spojenectvo s Gušri-chánom ku zjednoteniu do tej doby politicky nestabilného Tibetu. Tibet sa stal na ďalších 300 rokov jednotnou krajinou, čo mu zaistilo relatívnu politickú stabilitu a prosperitu. Piaty dalajláma okrem svojho štátnického nadania ovládal veľmi dobre sanskrt, bol vynikajúcim duchovným učiteľom a napísal niekoľko kníh. Pre všetky tieto výnimočné vlastnosti je Tibeťanmi nazývaný ako „Veľký piaty“.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ngawang Lozang Gjamccho na českej Wikipédii.