Preskočiť na obsah

Noe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
neznámy autor, ikona Noema, tempera na paneli, 17./18. storočie, pôvodne z ikonostasu Chrámu Božej Matky Jugsko-Dorofejevskej pustovni, dnes Rybinské štátne historické, architektonické a umelecké múzeum, Rybinsk

Noe (iné názvy pozri nižšie) je významná postava z biblickej knihy Genezis.

Bol to syn Lámecha a vnuk Matuzalema. Mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta. Postavil podľa Božieho návodu archu a zachránil tým ľudstvo (svoju rodinu) a živočíšne druhy na Zemi počas Potopy sveta. Počas Potopy sveta mal Noe 600 rokov; podľa Biblie žil 950 rokov[1] (žil v rokoch 956 – 1906 židovského kalendára, t. j. v rokoch 2804 – 1854 pred Kr.).

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské podoby jeho mena sú:

  • Noe (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom katolíckom preklade Biblie a v súčasných Pravidlách slovenského pravopisu. Pri skloňovaní a v privlastňovacom prídavnom mene má v spisovnom jazyku kmeň tohto slova tvar Noem-, napr. Noema, Noemom, Noemova, ale staršie alebo nespisovne sa vyskytuje aj tvar Noeho.)
  • Noach (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom ekumenickom preklade Biblie.)
  • Nóach (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom evanjelickom preklade Biblie.).

Zriedkavé slovenské podoby jeho mena sú:

  • Noé (Tento tvar je použitý už napríklad v Kralickej Biblii)[2][3]
  • Noách[4]
  • Noáh[5][6]
  • Noah[7](Tvar Noah je často len výsledok neodborného prekladu z angličtiny či nemčiny, vyskytoval sa ale už v slovenských textoch 19. storočia.)
  • Noa[8]
  • Noem[8].

Cudzojazyčné podoby mena sú (kurzívou sú uvedené rôzne možné prepisy; v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť):

  • starohebrejčina: נח (alebo zriedkavo נוּחַ) – Noach/Nóach [nóaħ, prípadne: nóuaħ] (Poznámky: 1. Uvedené prepisy a výslovnosti sú platné pre oba uvedené hebrejské tvary. 2. Hláska ħ je zvuk medzi slovenskými hláskami h a ch. V neskoršej hebrejčine bola v tomto mene namiesto nej hláska ch. 3. Tvar nóaħ sa v závislosti od autora vykladá buď ako jedna slabika alebo novšie niekedy ako dve slabiky. 4. Prízvuk je vždy na -ó-. 5. Ojedinele, najmä staršie, sa v strednej Európe vyskytujú tvary s dlhým a, t. j. Noách [9][10], Nóách[11], Noáh[6] či Nóáh [12]; tieto pravdepodobne vznikli z mylného predpokladu, že prízvuk v tomto mene je na hláske -a- na konci slova, pretože v takom prípade by sa tu podľa zásad výslovnosti starej hebrejčiny v istých storočiach naozaj vyslovovalo dlhé a.) [13][14][15][16][17][18][19];
  • starogréčtina: Νῶε - Nóe/Noe [nóe, neskôr: noe], Nωη - Nóé/Noe [nóé, neskôr: noe], Νῶχος - Nóchos/Nochos [nókhos, neskôr: nochos], Νώεος - Nóeos/Noeos [nóeos, neskôr: noeos][20][21][19][22][23];
  • latinčina: Noe (resp. vo Vulgáte: Noë) [nóé, v novoveku:nóe, menej vhodne: noé], Noa [nóa, menej vhodne: noa], Noah [nóah, menej vhodne: noah], Noachus [noáchus alebo nóachus], Noemus [noémus], Nocha [nocha], Lamechides [lámechidés], Vitisator [vítisator][24][25][26][23][27];
  • arabčina: نوح - Núh [núħ] (O výslovnosti hlásky ħ pozri vyššie).

Tradície knihy Genezis

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajne sa meno Noe (Noach) spája so slovesom nacham (utešiť, uľaviť, priniesť odpočinok, pokoj). Zdá sa, že je to narážka na vinohradníka Noema.[28] A podľa biblickej aj neskoršej tradície sa Noe pokladá za prvého človeka, ktorý začína pestovať vinič. Noemova útecha ale vychádza z jeho slov, ktorými sa Boh po potope zaväzuje, že Zem viac neprekľaje[29].[chýba zdroj]

Je považovaný za jedného z mnohých starozákonných spravodlivých[30], ktorý unikol trestu a dosiahol spásu. Je hrdinom niekoľkých príbehov z Knihy Genezis - Prvej knihy Mojžišovej.[31] Azda najznámejší je príbeh o potope.

Príbeh: Boh sa rozhodol vyhladiť zo sveta všetko živé pre skazenosť sveta, našiel zaľúbenie v spravodlivom Noemovi, ktorému prikázal, aby postavil archu. Noe počúvol a keď prišla potopa, zachránil sa v arche on, celá jeho rodina i všetky živočíšne druhy. Po potope archa pristáva na hore Ararat. Noe s rodinou strávil v arche presne 1 rok a 10 dní. Noe sa stáva svedkom Božej zmluvy kedy Boh sľubuje, že nikdy nezošle na zem takúto potopu. Túto zmluvu bude pripomínať dúha.

Noe, hrdina potopy, sa ukazuje ako spravodlivý a preto uniká zo záhuby odsúdeného sveta a zmieruje s Bohom Zem a jej obyvateľov.

V Novom zákone

[upraviť | upraviť zdroj]

Noe je podľa evanjelia vzorom bedlivosti; žil v očakávaní Božieho súdu[32]. List Hebrejom ho predstavuje ako svedka viery. Noe je aj hlásateľom Božej spravodlivosti, keď oznamuje deň súdu.[33] Spásu ktorú získal, je predobrazom spásy cez vodu (krst).

Iné tradície

[upraviť | upraviť zdroj]

Noe nie je ojedinelou postavou svojho druhu. K Noemovi sa vzťahujú aj v staromezopotámskej literatúre paralely, z ktorých je najznámejší Utnapištim (epos o Gilgamešovi).

V exegéze

[upraviť | upraviť zdroj]

V rabínskej exegéze Gn 6,9 („Toto sú Noemove plody – Noe bol spravodlivý muž, najdokonalejší zo svojho pokolenia, Noe kráčal s Bohom.“) a Gn 7,1 („Potom riekol Pán Noemovi: ‚Vojdi Ty a celá Tvoja rodina do korábu, lebo len teba som videl spravodlivého medzi týmto pokolením.‘“) sa Chatam Sofer zamýšľa, prečo pri druhej charakterizácii Noeho bolo vynechané slovo najdokonalejší. Tvrdí, že pred potopou sveta Noe urobil všetko čo mu Boh prikázal, aby sa zachránil. Avšak „nepomodlil sa k Pánovi za zvyšok sveta, aby zachránil aj ostatných.“ Napr. Abrahám sa pokúsil zachrániť Sodomu a Gomoru. A sumarizuje: „Preto, keď Noe dostavia archu a Pán mu prikáže do nej nastúpiť vynechá slovo ‚najdokonalejší‘. Toto prehodnotenie Noema naznačuje, že hoci bol spravodlivý – pokiaľ šlo o jeho osobu, nemal záujem o ostatných, čo bola uňho chyba charakteru, hoci ináč bol spravodlivý.“[34]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Gn 9,28 (svatepismo.sk)
  2. ↑ Patmos. Spravodaj evanjelického a. v. cirkevného zboru v Prešove. Prešov: Evanjelická cirkev a. v., 2008, roč. 14, č. 4
  3. ↑ http://bible.cz/public/kapitola.phtml?tema=1&kniha=39&hlava=49&kapitola=2030&minKapitola=2029&preference=
  4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2020-06-07 z originálu.
  5. ↑ GILBERT, A. (preklad: Milan Thurzo). Mágovia: pátranie po tajnej tradícii. Bratislava: Remedium, 2003, S. 267
  6. ↑ a b KLINDA, J. Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XVII.). 6/2006 [1]
  7. ↑ JUNKER, T. (preklad: Petra Šinková). Evolúcia človeka. Trenčín: Vydavateľstvo F, Pro mente sana, 2010. S. 33
  8. ↑ a b TRUCHLÝ, A., KMEŤ, A. Dejiny sv. Cirkve: K poučeniu a vzdelaniu. Viedeň: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha). 1890. S. 6, 9
  9. ↑ KUKUČÍN, Martin. Dielo. [s.l.] : Slovenské vyd. krásnej literatúry, 1958. 484 s. S. 353.
  10. ↑ WfGWlexikon [online]. diemorgengab.at, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  11. ↑ Sevá micvót bené Nóách. SZÉCSI, J. Judaisztikai érintések 3. 2017 [2]
  12. ↑ Szent Biblia .... [s.l.] : J. Altheer, 1794. 1076 s. Dostupné online. S. 153.
  13. ↑ Genesis 5:29 Hebrew Text Analysis [online]. biblehub.com, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  14. ↑ Lexicon :: Strong's H5118 - nûaḥ [online]. blueletterbible.org, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  15. ↑ KELLEY, Page H.. Biblical Hebrew (An Introductory Grammar). [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 1992. 453 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8028-0598-0. S. 23.
  16. ↑ KHAN, G. The Tiberian Pronunciation Tradition of Biblical Hebrew. Volume I. 2020 [online]. books.openedition.org, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  17. ↑ The Furtive Patach [online]. hebrew4christians.com, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  18. ↑ History of the Ancient and Modern Hebrew Language by David Steinberg [online]. adath-shalom.ca, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  19. ↑ a b RAMER, A. M. Materia Nigra, or Reweaving the Story of Noaħ, not Noaχ v. 0.5 [3]
  20. ↑ Lexicon :: Strong's G3575 - nōe [online]. blueletterbible.org, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  21. ↑ MITCHELL, Stephen. The Christians of Phrygia from Rome to the Turkish Conquest. [s.l.] : Brill, 2023. 698 s. ISBN 978-90-04-54637-0. S. 119.
  22. ↑ LANDERGOTT, Josef. Kleio - Nio-Ny [online]. kleio.cz, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  23. ↑ a b Fabricius. Codex pseudepigraphus veteris testamenti. [s.l.] : sumptu Christiani Liebezeit, 1713. 1236 s. Dostupné online.
  24. ↑ Definition - Numen - The Latin Lexicon - An Online Latin Dictionary - A Dictionary of the Latin Language [online]. latinlexicon.org, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
  25. ↑ HAMULJAK, M. Gradus Ad Parnassum: Sive Synonymorum Epithetorum Et Phrasium Poëticarum Thesaurus continens Plenum Artis Poëticae Subsidium In Usum Juventutis Scholasticae Tum Eorum Qui Ad Parnassum Aspirant Novis Curis Elaboratum Et Linguis Hungarica Et Slavica Locupletatum, L - Z. Budín. 1827. S. 1148. (Poznámka: V texte je ako v jedinom uvedený aj tvar Noha, ide zrejme o preklep a má byť Noah.)
  26. ↑ ALER, Paul. Gradus ad parnassum sive promtuarium prosodicum (syllabarum latinarum quantitatem, et synonymorum, epithelorum, phrasium, descriptionum ac comparationum poeticarum copiam continens, in usum juventutis scholasticae editum). [s.l.] : Sumtibus Librariae Hahnianae, 1830. 568 s. Dostupné online. S. 206.
  27. ↑ STELTEN, Leo F.. Dictionary of Ecclesiastical Latin. [s.l.] : Hendrickson Publishers, 2021. 352 s. Dostupné online. ISBN 978-1-68307-963-7.
  28. ↑ Gn 9,20 (svatepismo.sk)
  29. ↑ Gn 8,21 (svatepismo.sk)
  30. ↑ Ez 14,14n (svatepismo.sk)
  31. ↑ Gn 6,9-9,28 (svatepismo.sk)
  32. ↑ Mt 24,37nn (svatepismo.sk)
  33. ↑ 2 Pt 2,5 (svatepismo.sk)
  34. ↑ Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku a Izraelsko-slovenská komora v Jeruzaleme, 2003. 280 s. S. 13 – 15.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Noe
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Noe&oldid=7949330“