Preskočiť na obsah

Potopa sveta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Potopa od Michelangela
Potopa podľa Johna Martina (1834)

Potopa sveta (iné názvy pozri nižšie) bolo zaplavenie celej Zeme spomínané (okrem iného) v Biblii alebo gréckej mytológii ako forma Božieho potrestania ľudstva za skazenosť. Podobná potopa sa nachádza aj v ďalších mytológiách po celom svete.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tejto potopy sú: potopa sveta[1][2], biblická potopa (sveta)[3][4][5], (biblická) svetová potopa[6][7], veľká potopa (sveta)[8][9], veľká biblická potopa (sveta)[10], potopa[2], všeobecná potopa[11]. Zastarané názvy sú: potop (sveta), povodeň (sveta), povodeň obecná[12]. Názvy obsahujúce slovo "biblická" sa obyčajne vzťahujú špeciálne len na zmienku (opis) tejto potopy uvedený v Biblii.

Výraz "predpotopný" je ustálený vo význame starý, zastaraný, z čias pred biblickou potopou.[13]

Latinský názov je: diluvium.

Časové údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov o rodokmeňoch z Biblie došlo k potope v roku 1556 židovského kalendára, t. j. v roku 2204 pred Kr. Keď potopa nastala, mal Noe 600 rokov a jeho syn Sem mal 100 rokov.[14] Potopa začala dažďom trvajúcim nepretržite 40 dní[15] a potom ďalších 335 dní trvalo, než voda opadla a posádka archy mohla vystúpiť na pevninu.[16] Noe s rodinou a zástupcami živočíšnej ríše strávili v arche presne jeden rok a 10 dní.[17]

Podľa Biblie sa Boh rozhodol zničiť vtedajšie ľudstvo, pretože bolo skazené. Boh chcel, aby prežil len spravodlivý Noe a jeho rodina.[18] Preto mu o potope, ktorá mala nastať, povedal mnoho rokov vopred a dal mu presné inštrukcie pre stavbu archy.[19] V arche mal Noe zachrániť tiež všetky druhy cicavcov, plazov a vtákov, ktoré by potopu neprežili.[20]

Potopu prežili Noe, jeho manželka a ich traja synovia Sem, Cham a Jafet so svojimi manželkami.[21] Títo ľudia sa stali praotcami nového ľudstva.[22] Noeho predkovia sa potopy nedožili. Jeho otec Lamech (Lámech) (774 - 1551 podľa židovského kalendára) zomrel 4 roky pred potopou.[23] Noeho starý otec, Matuzalem (587 - 1556 podľa židovského kalendára), zomrel krátko pred potopou.[24]

Potopa sveta v ďalších kultúrach

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové rozprávanie o katastrofálnej potope, pri ktorej všetko živé zahynulo okrem niekoľkých ľudí plávajúcich v plavidle, sa traduje tisíce rokov po celom svete. Celkový počet známych príbehov je asi 270, pričom najviac z nich sa nachádza v Ázii a na severoamerickom kontinente. Okrem známeho babylonského Eposu o Gilgamešovi (Utnapištim) sa o potope rozprávalo medzi Kurnajmi v Austrálii, Čiriguanmi v Bolívii, morskými Dajakmi na Borneu, Kríji v Kanade, pôvodnými obyvateľmi Kuby, Masaji vo východnej Afrike... Príbehy majú väčšinou tieto spoločné rysy: zničenie vodou, božská príčina, varovanie vopred, záchrana len niekoľkých ľudí, záchrana zvierat, na záchranu použité plavidlo. Z fragmentov najstaršej dochovanej sumerskej verzie sa dozvedáme, že spravodlivým, ktorý bol ušetrený, postavil obrovskú archu, a tak prežil, bol Ziusudra. Bohovia zoslali na zemi ničivú potopu vyčíňajúcu sedem dní a nocí. Bohovia An a Enlil si Ziusudru zamilovali a po potope mu darovali večný život. V mladšej akkadskej verzii bol oným spravodlivým Atrachasís, ktorého varoval boh Enki, aby postavil archu v tvare kocky. Trestajúcim bohom posielajúcim potopu bol v tejto verzii Enlil, ktorý nakoniec obdaril Atrachasísa nesmrteľnosťou. Zrejme z tohto naratívu sa príbeh dostal do rozprávania o Gilgamešovi. V babylonskej verzii príbehu, ktorá je súčasťou eposu o Gilgamešovi je oným spravodlivým Utnapištim, ktorého varoval boh Ea (sumerský Enki). Po potope dostali Utnapištim a jeho žena od bohov nesmrteľnosť.[25]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ potopa sveta. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 717.
  2. ↑ a b Sväté písmo Starého i Nového zákona . Trnava 2007, S. 20
  3. ↑ kataklizma. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied, Encyklopedický ústav, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  4. ↑ [1]
  5. ↑ ZECHENTER-LASKOMERSKÝ, Gustáv Kazimír. Dielo: Žarty a rozmary. Listy Štefana a Ďura Pinku. Z korešpondencie. [s.l.] : Tatran, 1988. 464 s. S. 427.
  6. ↑ [2] S. 158
  7. ↑ potopa. In: Pyramída
  8. ↑ Klinda, J. Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XVII.) 2006 [3]
  9. ↑ časopis Odkaz sv. Cyrila a Metoda 6/1969 [4] S. 122
  10. ↑ ©TASR 2002. V Bulharsku postavia repliku Noemovej archy ako turistickú atrakciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-08-26. Dostupné online [cit. 2021-06-13]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ MIŠÍK, Š. Biblický dej potopy zo stanoviska vedeckého... Turč. Sv. Martin, 1879 [5]
  12. ↑ potopa. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV. Bratislava : Veda, 1995. 581 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0432-2. ; povodeň. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV. Bratislava : Veda, 1995. 581 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0432-2.
  13. ↑ topiť1. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 618.
  14. ↑ porov. Gn 7,11 (svatepismo.sk) a Gn 5,32 (svatepismo.sk)
  15. ↑ porov. Gn 7,12 (svatepismo.sk)
  16. ↑ porov. Gn 8,13-19 (svatepismo.sk)
  17. ↑ porov. Gn 7,6-11 (svatepismo.sk) a Gn 8,13-19 (svatepismo.sk)
  18. ↑ porov. Gn 6,5-8 (svatepismo.sk) a Gn 6,18 (svatepismo.sk)
  19. ↑ porov. Gn 6,13-16 (svatepismo.sk)
  20. ↑ porov. Gn 6,19-20 (svatepismo.sk)
  21. ↑ Gn 8,15-16 (svatepismo.sk)
  22. ↑ porov. Gn 9,18-19 (svatepismo.sk)
  23. ↑ porov. Gn 5,28-31 (svatepismo.sk)
  24. ↑ porov. Gn 5,25-26 (svatepismo.sk)
  25. ↑ HAVELKA, Ondřej. Předovýchodní zprávy o potopě světa, trestajících dingirech a vědomí hříchu [online]. Dingir, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Potopa sveta
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Potopa_sveta&oldid=7762471“