Obývateľná základňa
O iných významoch výrazu základňa, okrem základne na vesmírnom telese, alebo planéte, pozri Základňa.
Obývateľná základňa (iné názvy: základňa,[1] trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) (rus. жилая база)[2] je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo vesmírnom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu.[3] Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov vesmírnej architektúry[4] kolonizácie vesmíru.
Hlavný rozdiel základne na vesmírnom telese oproti kozmickej stanici v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku zásob a posádok. Veľkou výhodou trvalých základní je možnosť ISRU, (angl. In situ resource utilization) - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.
Základné funkcie
[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi základné funkcie základne patrí:
- Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
- Zabezpečenie energií
- Zabezpečenie potravín a vody
- Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
- Vytvorenie priestoru pre súkromie
- Vytvorenie priestoru pre hygienu
- Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
- Vytvorenie priestoru pre prácu
- Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
- Vybudovanie zásobovacích priestorov
- Vybudovanie technologických priestorov
- Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
- Zabezpečenie radiačnej ochrany
- Zabezpečenie protimeteorickej ochrany
Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.
Plánované základne
[upraviť | upraviť zdroj]Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku kolonizácii Mesiaca a vybudujú sa základne na Mesiaci (angl. Moonbase)[5] a následne základne na Marse (angl. Mars base).[6]
Simulovaný pobyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.[7]
Štola 88
[upraviť | upraviť zdroj]Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt Štola 88,[8] ktorý simuloval cestu na Mars. Časť tímu sa po roku 2007 zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - Mars 500.[9]
HI-SEAS
[upraviť | upraviť zdroj]HI-SEAS je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre NASA, kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka Michaela Musilová.[10]
Projekt Moonwalk
[upraviť | upraviť zdroj]v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. Self-deployable Habitat for Extreme Environments).[4] Flexibilný prístrešok - habitat[7] - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.[11]
Camp Century
[upraviť | upraviť zdroj]
Camp Century, tiež známa, ako Mesto pod ľadom[12], bola arktická vojenská vedeckovýskumná základňa Spojených štátov amerických v Grónsku. Základňa bola propagovaná ako demonštrácia pre cenovo dostupné podpovrchové základne vojenské a základne pre vedecký výskum, umiestnené v ľadovcoch pod povrchom. Tábor fungoval od roku 1959 do roku 1967. Pozostával z 21 tunelov s celkovou dĺžkou 9 800 stôp (3,0 km) a bol poháňaný jadrovým reaktorom. Projekt Iceworm bol prerušený po zistení, že ľadová pokrývka nie je taká stabilná, ako sa pôvodne odhadovalo.[13]
Sci-fi
[upraviť | upraviť zdroj]Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch Marťan, Moon, alebo Avatar
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská astrobiologička Michaela Musilová testovala podmienky pre základňu na Mesiaci - https://vedanadosah.cvtisr.sk/
- ↑ NASA plánuje do roku 2030 vybudovať na Mesiaci stálu obývateľnú základňu. CNN. НАСА планирует построить постоянную жилую базу на Луне до 2030 года [online]. metallurgprom.org, 18 декабря 2020, 14:23, [cit. 2021-03-26]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ TASR, san. Slovenka viedla simulovanú misiu na Mesiac, testovala podmienky pre skutočnú základňu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-23]. ISSN 1336-1996.
- ↑ a b Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu - forbes.sk
- ↑ America to the Moon by 2024 – NASA's FY 2020 Budget Amendment Summary [online]. [Cit. 2021-03-12]. Dostupné online. Archivované 2019-08-02 z originálu.
- ↑ Lockheed Martin prezentácia IAC 2017
- ↑ a b Michaela Musilová velila simulovaným misiám na Mars - forbes.sk
- ↑ Fialová Barbora, Vědci simulovali cestu na Mars. V Tišnově
- ↑ SCHOLTZOVÁ, Jiřina. Mars 500: 520 dní „ve vile“, aneb jak dlouho byste vydrželi Vy? [online]. aldebaran.cz, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Svetová Žena z Marsu pôsobí aj na STU [online]. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2020-12-09, [cit. 2021-03-07]. Dostupné online.
- ↑ S.H.E.E. - Self-deployable Habitat for Extreme Environments (angl.) [online]. [Cit. 2021-03-14]. Dostupné online. Archivované 2018-07-15 z originálu.
- ↑ The Earth Observatory, NASA, New View of the “City Under the Ice”, po anglicky
- ↑ |youtube, Camp Century - The Hidden City Beneath the Ice
