Obliehanie Przemyślu

Obliehanie Przemyślu
Súčasť východného frontu prvej svetovej vojny
Pevnosť Przemyśl v roku 1915
Dátum 16. septembra 1914 – 22. marca 1915 Miesto Przemyśl, Rakúsko-Uhorsko (súčasné Poľsko) Výsledok víťazstvo Ruska
Protivníci
Rakúsko-Uhorsko	Ruská ríša
Velitelia
Hermann Kusmanek Svetozar Borojević von Bojna	Radko Dimitrijev Andrej Selivanov
Sila
138 000 mužov	300 000 mužov
Straty
86 000 mŕtvych, 117 000 zranených a zajatých	115 000 mŕtvych a zranených
Historický portál

Obliehanie Przemyślu bolo najdlhšie trvajúce obliehanie prvej svetovej vojny a drvivá porážka, ktorú rakúsko-uhorská armáda utrpela voči Rusku. Przemyśl bolo v tom čase opevnené mesto ležiace na rieke San, na dnešnom poľsko-ukrajinskom pohraničí. Blokáda začala 16. septembra 1914, no 11. októbra bolo obliehanie prerušené kvôli rakúsko-uhorskej ofenzíve, ktorej cieľom bolo oslobodiť obliehanú pevnosť. Po jej odrazení pokračovalo obliehanie od 9. novembra a skončilo až kapituláciou pevnosti 22. marca 1915, po 133 dňoch od začiatku obliehania.

Pozadie

Hneď v prvý mesiac vojny, v auguste 1914, vpadla ruská armáda do východnej Haliče (Galície), najväčšej provincie ako Rakúsko-Uhorska, tak i nemeckého východného Pruska. Zatiaľ čo Nemcom sa čoskoro podarilo ruský postup zastaviť, generál Nikolaj Ivanov uštedril rakúsko-uhorskému vojsku vedenému Conradom von Hötzendorfom počas bitky o Halič drvivú porážku. Následkom tejto bitky sa spoločný front posunul o 160 kilometrov až ku Karpatom. Pevnosť Przemyśl predstavovalo jediné rakúsko-uhorské postavenie, ktoré sa podarilo ubrániť, a tak sa čoskoro ocitla v úplnom ruskom obkolesení. Przemyśl sa tým stal posledným bodom, ktorý bránil ruskému vpádu do Sliezska, vtedajšieho dôležitého priemyselného regiónu Nemecka, a tak sa jeho udržanie stalo dôležitým ako pre Rakúsko-Uhorsko, tak i pre Nemecko.

Prvé obliehanie

Samotné obliehanie pevnosti začal Radko Dimitrijev, veliteľ ruskej tretej armády, 24. septembra. Dimitrijev v tom čase nemal dostatok obliehacieho delostrelectva, no namiesto čakania, kým mu ruské velenie pošle potrebné vybavenie, nariadil frontálny útok voči pevnosti, ktorú chcel obsadiť ešte predtým, než by stihli doraziť rakúsko-uhorské posily. Útok trval tri dni, no i napriek hrozivým stratám vo výške asi 40 tisíc mužov sa pevnosť dobyť nepodarilo. Počas ruského útoku začal nemecký generál Paul von Hindenburg severne od Przemyśl ofenzívu voči Varšave a súbežne s ním začal na Przemyśl s posilami postupovať i rakúsko-uhorský generál Svetozar Borojević von Bojna. To prinútilo Dimitrijeva 11. októbra prerušiť obliehanie a ustúpiť cez rieku San. Hötzendorf dúfal, že spojený útok Borojevićovej armády a obliehanej posádky dokáže Rusom uštedriť tvrdý úder.

Po jeden a pol mesiaci od obkolesenia pevnosti ruskou armádou sa spojenými silami nemeckých a habsburských jednotiek podarilo obliehanie prelomiť. Všetci civilisti museli v snahe vyriešiť akútny nedostatok zásob, predovšetkým jedla, mesto bezodkladne opustiť.

Druhé obliehanie

31. októbra bol Hindenburg po porážke v bitke na Visle nútený ukončiť svoju ofenzívu na Varšavu a ustúpiť na západ. Tento zvrat udalostí donútil Borojevića opustiť svoje postavenie na rieke San, čím stroskotal aj Hötzendorfov navrhovaný plán ofenzívy voči Rusku. 9. novembra Rusi obnovili obliehanie Przemyślu. Jenotky Dimitrijeva, ktoré sa presunuli na sever, boli nahradené deviatou armádou generála Andreja Nikolajeviča Selivanova. Selivanov na rozdiel od Dimitrijeva nenariadil frontálny útok, ale namiesto toho sa rozhodol obrancov vyhladovať a donútiť ich k tomu, aby sa sami vzdali. V polovici decembra musela pevnosť začať čeliť i sústavnému ostreľovaniu ruským delostrelectvom. Rakúske posily sa celú zimu pokúšali prebiť až k obliehanej pevnosti, no i za cenu veľkých strát, predovšetkým kvôli veľkým mrazom a chorobám, sa im to nepodarilo.

Obliehanie Przemyślu, ruský vojenský plagát z roku 1915.

Vo februári 1915 sa na východ so svojimi jednotkami vybral opäť i Borojević. Na konci mesiaca však Rakúsko-Uhorsko čelilo faktu, že všetky snahy o prelomenie obliehania zlyhali a Hötzendorf tak Hermanna Kusmaneka, ktorý velil obliehanej pevnosti, informoval, že k žiadnemu ďalšiemu pokusu o jej oslobodenie už nepríde. Ruským útočníkom sa 13. marca aj za pomoci delostrelectva podarilo prelomiť obranné línie na severnej strane pevnosti. Obrancovia narýchlo vytvorili nové obranné postavenie, aby dali Kusmanekovi čas zničiť v meste všetko, čo by mohli Rusi po dobytí pevnosti využiť pre svoje ďalšie vojenské ciele. Kusmanek 19. marca nariadil útok v snahe evakuovať pevnosť, ten bol však odrazený a jeho jednotky sa museli stiahnuť naspäť do mesta. Po tom, čo sa im podarilo zničiť všetko zostávajúce užitočné vybavenie Kusmanekovi nezostávalo nič iné, než sa vzdať. 22. marca sa posádka o sile 117 tisíc mužov vzdala Rusom. Medzi zajatými vojakmi bolo i 9 generálov, 93 štábnych dôstojníkov a 2 500 ďalších nižších dôstojníkov.

Výsledky

Po páde Przemyślu sa všeobecne predpokladalo, že bude nasledovať ruská invázia do rakúsko-uhorského vnútrozemia. K nej napokon nedošlo, strata dôležitej pevnosti však i napriek tomu silno otriasla morálkou rakúsko-uhorských vojsk. Strata bola o to väčšia, že Przemyśl bol projektovaný na posádku o veľkosti 50 tisíc mužov, do ruského zajatia však padol viac než dvojnásobok tohto počtu. Rusom sa podarilo pevnosť udržať až do leta 1915, kedy sa počas gorlicko–tarnówskej ofenzívy posunul front v Haliči opäť viac na východ. Z porážok počas zimy na prelome rokov 1914 a 1915 sa však Rakúsko-Uhorsku nikdy nepodarilo zotaviť a až do konca vojny sa muselo spoliehať na nemeckú pomoc ako na východnom fronte, tak i na Balkáne. Celkové straty počas bojov v Karpatoch od januára do apríla 1915 sa podľa oficiálnych čísel na strane Rakúsko-Uhorska vyšplhali na 800 tisíc mužov a v súčte so stratami priamo v Przemyśle presiahli až 1 milión mŕtvych, zranených, nezvestných a zajatých vojakov. Rusko straty počítalo rovnako v státisícoch, rozlohou i populačne väčšia krajina však tieto straty dokázala nahradiť oveľa ľahšie. Kontrolu nad samotným mestom Przemyśl sa už Rakúsko-Uhorsku podarilo udržať až do októbra 1918, kedy pripadlo novovzniknutej Poľskej republike.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Przemyśl na anglickej Wikipédii.