Preskočiť na obsah

Obodriti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oblasť pôvodu Obodritov (okolo roku 1000)

Obodriti (iné názvy: Obotriti, Abodriti, Abotriti) boli západoslovanský kmeň usídlený na severovýchode dnešného Nemecka medzi Baltským morom a riekami Spréva a Labe. Obodriti sa tu usadili najneskôr v priebehu 7. storočia a čoskoro sa kmeň začal rozpadávať na menšie skupiny (Reregovia, Gliňania, Varnovia, Črezpeňania, Ránovia a i.), ktoré v priebehu 8. – 9. storočia založili niekoľko kniežatstiev. Tie bojovali proti Sasom, ale i proti sebe navzájom. Sasi a Dáni ovládali územia Obodritov, ktorí potom v priebehu 11. – 12. storočia stratili samostatnosť. Relikty polabskej slovančiny ako hovorového jazyka sa udržali až do 18. storočia na území Gline (Lüneburg). Obodriti sa podieľali na etnogenéze novodobého nemeckého národa.

Časť Obodritov sa usadila i na brehoch Dunaja okolo dnešného Belehradu. Tí sa následne podieľali na etnogenéze neskoršieho srbského národa.