Siderit
O iných významoch výrazu Siderit pozri Siderit (rozlišovacia stránka).| Siderit | |
| FeCO₃ | |
 | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| Strunzova klasifikácia | Vb/A.02 (8.vyd.) 5.AB.05 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.05 (10.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Trigonálna sústava |
| Zoznam minerálov Siderit na mindat.org Siderit na Commons | |
Siderit alebo ocieľok je minerál, kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan železnatý – FeCO3.
Názov pochádza z gr. sídēros – železo.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]V drúzach tvorí kryštály tvaru klenca (romboédra), niekedy i tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály, ktoré mávajú zakrivené plochy a niekedy bývajú aj zdvojčatené. Častejšie sa však vyskytuje v zrnitých agregátoch, kompaktnej alebo guľôčkovitej podobe. Má obvykle sivú, bledožltú, hnedú až zelenkastú farbu. Je priesvitný až nepriehľadný, máva sklený, perleťový alebo hodvábny lesk[1]. Môže tvoriť tuhé roztoky s magnezitom.
Diagnostické vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Siderit šumí iba pri reakcii s horúcou kyselinou chlorovodíkovou, čím ho možno odlíšiť od kalcitu, ktorý šumí už v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Oproti iným karbonátom má väčšiu hustotu. Od sfaleritu sa odlišuje svojou nápadnou rombickou štiepateľnosťou[2]. Pri pozorovaní polarizačným mikroskopom v ňom nevidno mikrofosílie.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká metasomatózou a hydrotermálnymi procesmi i sedimentáciou. Hydrotermálne zatláčanie je najčastejšie pri prechode žilných fluíd a subvulkanických magmatických telies cez karbonátové horniny. Jemnozrnné až oolitické sedimentárne odrody vznikajú usadzovaním hlavne v lagúnach, alebo zálivoch morí s redukčnými podmienkami[3]. V prekambriu vznikal spolu s ostatnými páskovanými železnými rudami.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Siderit má obsah železa 48 % s prímesou mangánu a neobsahuje nežiaduce prvky síru, fosfor a pre ľahké hutné spracovanie je používaný ako železná ruda. Na Slovensku pokrývala v roku 2006 ťažba sideritu, ktorý bol jedinou použiteľnou rudou železa v krajine okolo 11 % domácej spotreby[4].
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Je to bežný minerál metamorfovaných železných formácií, prípadne železných sedimentov. Oolické konkrécie zmiešané s ílmi sprevádzajú polohy bridlíc v okolí uhoľných slojov[2]. Taktiež sa vyskytuje na hydrotermálnych žilách, karbonatitoch, vzácne aj v nefelinických pegmatitoch. Ako bežné asociované minerály sa spolu so sideritom cna hydrotermálnych žilách sú kremeň, barit, fluorit, chalkopyrit, pyrit, galenit a minerály striebra[2].
Vyskytuje sa v ložiskách v Nemecku (Freiberg, Neudorf), Rakúsku (Štajersko), Francúzsku, Anglicku (Cornwall), Portugalsku, Kanade (veľké kryštály v provincii Quebec), USA (Arizona, Colorado), Brazílii (Minas Gerais), Bolívii a v Grónsku. V Česku sa vyskytuje v okolí mesta Příbram.
Výskyty na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Siderit sa priemyselne ťažil banským spôsobom v stratiformných hydrotermálne-metasomatickýcho ložiskách v Slovenskom rudohorí. Nedávno boli najdôležitejšie ložiská v okrese Rožňava pri obciach Nižná Slaná a Kobeliarovo ťažené firmou Siderit, s.r.o. Nižná Slaná. Obe ložiská sa nachádzajú v komplexe staropaleozoických hornín gemerika[4]. V súčasnosti je ťažba prerušená.[5] Staršie vyťažené ložiská tohto typu sa nachádzajú v Železníku, Dobšinej, Vlachove.
V minulosti patrili k najvýznamnejším hydrotermálnym ložiskám Rudňany, Bindt (dnes Hnilčík), Nálepkovo, Švedlár, Žakarovce, Gelnica, Rákoš, Štítnik, Rožňava, Rožňavské Bystré, Krásnohorské Podhradie, Drnava, Medzev a iné[3].
Mimo Spišsko-gemerského rudohoria sú výskytu sideritu známe aj z Nízkych Tatier, v oblasti medzi Chabencom a Vyšnou Bocou, pri Jarabej, Mýte pod Ďumbierom. Tiež pri Čiernom Balogu, Osrblí, Ľubietovej, Španej Doline a Dúbrave. Väčšina z nich je spojená s prechodom subvulkanických telies neogénnych vulkanitov cez mezozoické karbonáty subtatranských príkrovov, alebo obalu kryštalinika. Známy je i z okolia Pezinka (Malé Karpaty), alebo Jedľových Kostolian (Tribeč). Na východnom Slovensku sú známe neogénne pelosiderity v okolí Vyšného Nemeckého, Sejkova, Sobreniec, pri Hnojnom, podobne ako v handlovsko-nováckej hnedouhoľnej panve[1][3].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Minerály a horniny Slovenska - Minerály: Siderit FeCO3 [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-09-17]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b c Veľký, J. a kolektív, 1980; Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 231
- ↑ a b Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz] Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ Siderit Nižná Slaná je už v konkurze [online]. hnonline.sk, 25.11.2008, [cit. 2010-01-19]. Dostupné online.
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Siderit
