Okná vesmíru dokorán (televízna relácia)
| Okná vesmíru dokorán | |
|---|---|
| Typ relácie | Vedecko populárna relácia |
| Scenár | Jiří Grygar, Vladimír Železný |
| Réžia | Anton Majerčík, Juraj Lihosit, Milan Vacho |
| Moderátori | Jiří Grygar, Jana Plichtová |
| Úvodná pieseň | Vangelis |
| Krajina | Česko-Slovensko |
| Produkcia | |
| Produkcia | ČST |
| Strih | Viera Pitoňáková |
| Dĺžka časti | cca 20-35 min |
| Vysielanie | |
| TV | 1981 – 1991 ČST |
Okná vesmíru dokorán je populárno náučný seriál natáčaný v bratislavskom štúdiu Československej televízie, vysielaný od roku 1981 do roku 1991. V roku 1998 boli dotočené ešte ďalšie dva diely. Programom sprevádzal český astronóm, astrofyzik a popularizátor vedy Jiří Grygar, ktorý bol zároveň autorom námetu. Prvých šesť dielov s ním moderovala aj Jana Plichtová. Scenár programu napísal neskorší riaditeľ TV Nova Vladimír Železný uvedený pod pseudonymom Vladimír Silný. Neoddeliteľnou súčasťou programu boli komiksové ilustrácie Káji Saudka. Hlasy astronomických klasikov (Bruno, Kepler, Koperník a ďalších) nahovoril Michal Dočolomanský. K úspechu seriálu prispela aj úvodná inštrumentálna zvučka gréckeho hudobníka Vangelisa.
Pôvodným impulzom k tomuto seriálu bolo zvažované vysielanie amerického populárno náučného, vzdelávacieho a dokumentárneho seriálu Carla Sagana Cosmos. Tento trinásťdielny seriál, ktorý zoznamuje diváka s pozorovateľným vesmírom, bol vysielaný v USA v roku 1980. Vzdelávacia redakcia Československej televízie uvažovala o prevzatí tohto seriálu, v čase devízového nedostatku by však taký úkon bol pre ČST finančne príliš náročný. Pôvodný seriál navyše obsahoval množstvo tém, ktoré už v Československu boli dobre spracované (napríklad dejiny starého Ríma), takže by pre využitie boli potrebné úpravy. Rozprávač Carl Sagan tému poníma veľmi zoširoka. V jednotlivých dieloch sa okrem astronómie a astrofyziky venuje aj mechanike, biológii, genetike, chémii a ďalším vedám. Nemalá časť času je venovaná tiež histórii - objasňovaniu skoršieho pohľadu ľudí na svet alebo medailónkom významných vedcov.
Na popud vtedajšieho šéfredaktora vzdelávacích programov Slovenskej televízie v Bratislave, Jána Slováka, bol na konzultácie do pražskej redakcie ČST prizvaný Milan Bauman, autor v tej dobe vydanej populárno-náučnej knihy Záhady pre zajtrajšok (1979) a vo vzdelávacej redakcii Slovenskej televízie pripravovaného štvordielného televízneho sci-fi seriálu Tunel Omega (1983), v ktorého štvrtej časti vystupoval (a komentoval prelet čiernou dierou) práve Jiří Grygar. Bauman redakcii navrhol ako východisko natočiť obdobný seriál s naším vedcom – J. Grygarom – ktorý by mal rovnakú informačnú hodnotu a navyše dabingom „nestieral verbálnu originalitu“ v reláciách C. Sagana. Redakcia tento návrh prijala, ale nebolo zrejme, kto by sa tohto zadania ujal. V tom čase, po nútenom odchode z Československej televízie (po auguste 1968), v populárnom časopise Technický magazín pracoval aj Vladimír Železný, ktorý sa tu začal venovať aj astronómii a neskôr (v roku 1986) vydal v nakladateľstve Panoráma úspešnú knihu Návraty první dámy s tematikou komét. V rokoch 1979 až 1980 písal aj seriál článkov o nových objavoch v astronómii pod súhrnným názvom Okná vesmíru dokorán. (Názov vymyslel Vladimír Železný).
Články v Technickom magazíne si prečítal dramaturg vzdelávacej redakcie bratislavského štúdia Československej televízie, Jaroslav Čorba, ktorý sa v roku 1980 prišiel pozrieť na Grygarovu prednášku v Parku kultúry a oddychu v Bratislave, po ktorej mu ponúkol tzv. pilotný program o slnečných neutrínach. Ten Grygar moderoval spolu so slovenskou herečkou Janou Nagyovou (známou zo seriálu Arabela). Čorbu to inšpirovalo k rozpracovaniu nápadu na televízny seriál.
V čase normalizácie, na konci 70. rokov, po odchode doc. Perka z Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove odmietol dať nový riaditeľ Grygarovi súhlas na ďalšie vystupovanie v televízii (relácie vraj boli málo angažované a ešte k tomu objektivistické, tj. „dostatočne nevyzdvihoval skvelé vedecké úspechy vedcov tábora mieru a socializmu v protiklade dekadentnými názormi vedcov buržoazných“), jeho knihy kritizovali členovia základnej organizácie KSČ v Astronomickom ústave: „Grygar v tejto encyklopédii preferuje Američanov a nedrží sa vedeckého svetového názoru! Vladimír Železný bol po sovietskej invázii vyhodený z Československej televízie za účasť v ilegálnom televíznom vysielaní proti okupácii z vysielača na Kleti (neďaleko hvezdárne). Tieto súvislosti, spolu s vplyvom komunistov z Ondřejova v pražskej televízii, prakticky vylučovali vznik podobného seriálu v Prahe. V čase keď začal Čorba s prípravou programu už Grygar zanechal práce v Ondřejove a prešiel do Fyzikálneho ústavu ČSAV v Řeži a svojho vedúceho o súhlas s vystupovaním v televízii nežiadal, pretože odhadol, že to bude „nízkoteplotným fyzikom jedno“. V Bratislave vtedy všeobecne panovali oveľa liberálnejšie pomery ako v Prahe, bratislavská televízia na rozdiel od pražskej od Grygara žiadne potvrdenie zamestnávateľa nikdy ani nechcela. Keďže dramaturg Čorba bol Slovák, vznikol seriál v štúdiu Bratislava. Napriek tomu muselo byť meno Vladimíra Železného odstránené z titulkov.[1][2]
Prehlad dielov
[upraviť | upraviť zdroj]| Cyklus | Diel | Názov dielu | Premiéra |
|---|---|---|---|
| I. | 1. | Šťastná planéta | 29. 10. 1981 |
| 2. | Krajina v kruhu rodinnom | 25. 2. 1982 | |
| 3. | Tajomstvo obrov | 4. 3. 1982 | |
| 4. | Slnko a iné exoty | 18. 3. 1982 | |
| 5. | Väčšie ako hviezdy | 25. 3. 1982 | |
| 6. | Stretneme sa v nekonečne | 8. 4. 1982 | |
| II. | 7. | Všetko je inak | 17. 10. 1983 |
| 8. | Z čoho je vesmír | 24. 10. 1983 | |
| 9. | Povstali sme z prachu | 1. 11. 1983 | |
| 10. | Najcennejšie smeti | 8. 11. 1983 | |
| 11. | Dostatočne šialený nápad | 15. 11. 1983 | |
| 12. | S ťažobou je to ťažké | 22. 11. 1983 | |
| 13. | Hviezdy robia hlúposti | 29. 11. 1983 | |
| 14. | Naše najväčšie laboratórium | 6. 12. 1983 | |
| 15. | Post scriptum | 6. 3. 1984 | |
| III. | 16. | Večná elipsa | 5. 2. 1986 |
| 17. | Tohtoročný pohľad na vesmír vlani | 1985 | |
| 18. | Haló, je tam niekto? | 2. 9. 1986 | |
| 19. | Nie je všetko veda | 9. 9. 1986 | |
| 20. | Večné otázky | 23. 9. 1986 | |
| 21. | Slnečná sústava zase trochu inak | 31. 9. 1986 | |
| IV. | 22. | Repetitio (neutrónové hviezdy) | 7. 4. 1988 |
| 23. | Život vo dvojici | 14. 4. 1988 | |
| 24. | Problémy s bláznivou dcérou | 21. 4. 1988 | |
| V. | 25. | Hviezdna supershow | 15. 2. 1989 |
| 26. | Okná vesmíru uzavreté | 25. 12. 1989 | |
| 27. | Tohtoročný pohľad na vesmír (1989) | 13. 2. 1990 | |
| 28. | Veda a viera (Credo) | 1. 3. 1990 | |
| 29. | Planetárna inventúra | 1. 10. 1990 | |
| 30. | Nadpozemské vyhliadky súčasnej astronómie | 5. 3. 1991 | |
| VI. | 31. | Slnečnou sústavou krížom krážom | 2. 9. 1998 |
| 32. | V hlbinách vesmíru | 9. 9. 1998 |
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 1984 dostal seriál Cenu Československej televízie
- Jeden diel bol ocenený na Academiafilme, festivale vedecko-populárnych filmov v Olomouci[3]
Kniha
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1989 (do predaja sa ale dostala až po Novom roku) vydalo vydavateľstvo Naše vojsko knižnú podobu seriálu autorov Jiřího Grygara a Vladimíra Železného Okna vesmíru dokorán (ISBN 80-206-0126-0) s ilustráciami Káji Saudka. Kniha vyšla v náklade 106 800 výtlačkov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vymyslel velký třesk a otevřel okna do vesmíru. Jiří Grygar slaví 80 [online]. iDNES.cz, 2016-03-17, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Okná vesmíru dokorán (1981) [online]. [Cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
- ↑ http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1358 Archivované 2018-03-19 na Wayback Machine Ze zákulisí televizního seriálu Okna vesmíru dokořán