Októbrový diplom
Októbrový diplom (iné označenia: Cisársky diplom o úprave vnútorných štátoprávnych vzťahoch v monarchii, 20. október 1860[1], práv. označenie Cisársky diplom 226/1860 r. z.[1], nem. Kaiserliches Diplom vom 20. Oktober 1860, zur Regelung der inneren staatsrechtlichen Verhältnisse der Monarchie – Oktoberdiplom) bol dokument, cisársky diplom vydaný rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. dňa 20. októbra 1860. Diplom ukončil obdobie neoabsolutizmu v krajine a znamenal návrat k štátoprávnemu usporiadaniu spred revolúcie 1848/1849.[2]
Historický kontext
[upraviť | upraviť zdroj]Po porážke revolučných síl v Rakúskom cisárstve v roku 1849 bol v krajine zavedený prísne absolutistický režim známy ako neoabsolutizmus, alebo Bachov absolutizmus. Habsburské dedičné krajiny a Uhorsko prišli o relatívnu autonómiu, ktorú dovtedy mali, a obzvlášť závažne bola zasiahnutá historická kontinuita Uhorska, ktorému bola zrušená štátnosť (na základe tzv. Verwirkungstheorie), a v krajine boli zavádzané rakúske právne normy a mimoriadna správa.
Porážka Rakúskeho cisárstva vo vojne so Sardínsko-piemondským kráľovstvom v roku 1859 však ukázala slabosť krajiny a jej absolutistického modelu, čo ihneď využili nespokojné kruhy v Uhorsku. Následkom marcových nepokojov v Budapešti bol prepustený symbol neoabsolutizmu Alexander Bach a cisár zvolal Rozšírenú ríšsku radu. V októbri následne vydal Októbrový diplom.[3] Jedným z hlavných tvorcov diplomu bol Agenor Romuald Gołuchowski.[4]
Vnútroštátne zmeny
[upraviť | upraviť zdroj]V diplome cisár prisľúbil obnovu reprezentatívnych zastupiteľských zákonodarných orgánov (parlamentarizmus) a obnovu ústavnosti, ako i „obnovenie historických práv Uhorska", t.j. uhorskú štátnosť. Právne sa tak stav mal vrátiť do obdobia spred revolučných rokov 1848/1849 a dokument zároveň naznačil nové smerovanie výstavby štátu smerom ku konštitucionalizmu a federalizmu pri zachovaní nedeliteľnosti ríše. Odhliadnuc od postavenia národných snemov sa mala na zákonodarný orgán premeniť dovtedy poradná Rozšírená ríšska rada, ktorej právomoci boli taxatívne vymedzené. Dokument bol síce pomerne vágnym dokumentom, ktorý mal byť neskôr vykonaný inými predpismi, bol však významným medzníkom v smere uvoľňovania pomerov v Rakúskom cisárstve a predchádzal oktrojovanej Februárovej ústave (aj Schmerlingová ústava) a rakúsko-uhorskému vyrovnaniu v roku 1867. Právnym základom a rámcom diplomu bola Pragmatická sankcia z roku 1713, ktorú priamo spomína.[1][2]
Odozva
[upraviť | upraviť zdroj]Cisárovu víziu nového usporiadania v českých krajinách podporila konzervatívna česká šľachta. Naopak liberálna časť rakúskych a českých Nemcov zložená prevažne zo štátnych úradníkov a síliacej vrstvy meštianstva sa k modelu federalizácie postavila skôr negatívne. Hlavným predstaviteľom a hovorcom tohoto smeru bol Anton von Schmerling, ktorý sa ako nový ministerský predseda následne zasadil o to, že bol v novej Februárovej ústave posilnený centralistický model na úkor federalizmu.[3] Uhorské mocenské kruhy reprezentované uhorským snemom Októbrový diplom (a neskôr aj Schmerlingovu ústavu) odmietli a zotrvávali pri stanovisku, že platná je len Bratislavská marcová ústava (v maďarských prameňoch aj aprílová ústava), s ktorou však diplom nepočítal.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c LACLAVÍKOVÁ, Miriam; ŠVECOVÁ, Adriana. Pramena práva na území Slovenska II. 1790 – 1918. 1. vyd. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. ISBN 978-80-8082-506-5. S. 211.
- ↑ a b c MOSNÝ, Peter; LACLAVÍKOVÁ, Miriam. Dejiny štátu a práva na území Slovenska II.. 1. vyd. Zväzok II. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-83-7490-761-3. S. 28, 33.
- ↑ a b BĚLINA, Pavel; KAŠE, Jiří; KUČERA, Jan P. České země v evropských dějinách. Díl třetí 1756 – 1918. 1. vyd. Praha, Litomyšl : Paseka, 2006. ISBN 80-7185-793-9. S. 262 – 263.
- ↑ Agenor Romuald, Count Gołuchowski In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)