Federalizmus

Federalizmus je systém vládnutia na území, kde existuje deľba politickej moci medzi ústrednými orgánmi so sídlom v hlavnom meste a orgánmi nižších administratívno-územných jednotiek, ktoré môžu mať rozličné názvy (štát, spolková krajina, kantón, provincia...). Zatiaľ čo rozhodujúce celoštátne kompetencie, napríklad právo riadiť menový systém či prijímať zahraničnopolitické rozhodnutia, si vyhradzuje centrum, podriadené celky neraz disponujú významnou politickou autonómiou (napríklad v otázkach školstva, zdravotníctva, sociálnych zariadení, cestnej infraštruktúry a pod.).

Federálne zriadenie je typické najmä pre veľmi rozsiahle krajiny ako sú Austrália, Brazília, Kanada, India či Spojené štáty, alebo pre krajiny, ktoré sú vnútorne rozdelené (etnicky, jazykovo, historicky) hoci tvoria kompaktný zemepisný celok - Belgicko, Švajčiarsko. Hlavným ukazovateľom faktickej moci územných jednotiek federácie je ich veľkosť podielu na celoštátnych príjmoch, ktorý majú pod kontrolou - v porovnaní s celkovou sumou financií, ktorých toky riadi priamo federálne centrum. Protipólom federácie je unitárny štát, kde sa všetky zásadné rozhodnutia prijímajú na centrálnej úrovni.^[1]

Referencie

↑ TAYLOR, Steven L.. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Prvky demokracie, s. 94.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Federalizmus
Wikislovník ponúka heslo Federalizmus

[30_sekúnd_politiky-1] TAYLOR, Steven L.. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Prvky demokracie, s. 94.

[1]